Denník N

Slovensko najviac ohrozujú tri neduhy: extrémizmus, ľudská hlúposť a strata súdnosti

Téma utečencov už niekoľko týždňov lomcuje médiami, diskusiami na sociálnych sieťach a určite i krčmovými alkoholickými dišputami. Slovo utečenec v posledných dňoch nemal na jazyku asi už len málokto. A práve tento otvorený verejný diškurz v našej spoločnosti veľa napovedá o tom, kto a akí vlastne sme. Ešte donedávna sa o Slovákoch hovorilo, že sú dobrosrdečný a pohostinný národ. Dnes by sa dalo hovoriť o národe plnom strachu a nenávisti.

Téma utečencov už niekoľko týždňov lomcuje médiami, diskusiami na sociálnych sieťach a určite i krčmovými alkoholickými dišputami. Slovo utečenec v posledných dňoch nemal na jazyku asi už len málokto. A práve tento otvorený verejný diškurz v našej spoločnosti veľa napovedá o tom, kto a akí vlastne sme. Ešte donedávna sa o Slovákoch hovorilo, že sú dobrosrdečný a pohostinný národ. Dnes by sa dalo hovoriť o národe plnom strachu a nenávisti.

Je nad slnko jasnejšie, že s fenoménom migrácie utečencov sa budeme potýkať ešte veľmi dlho. Je to problém, ktorý budú musieť rovnako mimoriadne, ako prednedávnom grécku krízu, riešiť vrcholné európske inštitúcie. A veľmi vážne. Nálady verejnosti v krajinách EÚ sa budú aj naďalej radikalizovať a politici, ktorí majú tiež svoju vinu na náraste negatívnych postojov ľudí a šírení neznášanlivosti, budú musieť túto situáciu pragmaticky riešiť. Z ohňa, do ktorého donedávna prikladali, aby sa viezli na vlne populizmu, budú musieť už čoskoro vyťahovať žeravé gaštany. Je pritom úplne zbytočné a často i úbohé vymýšľať akékoľvek, často i smiešne fantasmagórie, kto to celé spôsobil. Tento fenomén tu jednoducho je a treba ho riešiť.

Slovenská spoločnosť, ktorá sa rada chváli kresťanskými koreňmi, sa v postoji k utečencom asi nijako výraznejšie nelíši od postojov svojich susedov. Prieskumy ukazujú, že až tri štvrtiny slovenských občanov odmietajú našu pomoc utečencom. Pomoc ľuďom, ktorí často utekajú pred násilím, vojnami, terorom, chudobou, či neľudskými podmienkami pre život. A nie je práve pomoc blížnemu jednou z hodnôt, ktoré hlása kresťanské náboženstvo? Na to akosi mnohí našinci, z ktorí často v kostoloch žmolia modlitebné knižky, zabúdajú. Nezriedka počujeme o tom, že najskôr treba pomôcť našim ľuďom a až potom cudzím. Tieto vyjadrenia ale radi šíria predovšetkým tí, ktorí nepomohli nikdy nikomu, a teda ani našim ľuďom v núdzi.

Prečo je postoj mnohých Slovákov k utečencom taký negatívny, až nenávistný? Odpovedí je viacero. Veľký podiel viny na tom nesú ale najmä médiá, ktoré, aby sa predali, hľadajú väčšinou senzácie a negatívne správy. Takto môžeme denne čítať o vyčíňaní utečencov, ktorí sa chcú dostať do krajín, kde očakávajú lepší život a nové útočisko. Pozitívne správy sa hľadajú len ťažko. Niežeby neboli. Ale nikoho nezaujímajú. Aj to je dôvod, prečo je obraz utečenca v očiach bežného, nie príliš vzdelaného jednotlivca, vnímaný ako obraz zlodeja, násilníka, teroristu, lenivca, darmožráča. Už len málo ľudí sa zamyslí nad tým, čím všetkým si museli ľudia, ktorí utekali tisícky kilometrov, prejsť. Len málo ľudí sa pokúsi vžiť do kože mužov, ktorí chcú chrániť svoje rodiny, alebo matiek, ktoré chcú lepší život a najmä bezpečie pre svoje deti. Môžeme im toto vyčítať?

Ďalším dôvodom negatívnych nálad je strach. Strach z nepoznaného, z nového, iného. Drvivá väčšina ľudí, ktorí odmietajú nelegálnych migrantov, nikdy nikoho z nich naživo nestretla. Naopak, stovky Slovákov, ktorí sa stretávajú s migrantmi z iných krajín Afriky alebo Ázie napríklad v Anglicku, Nemecku či USA vedia, že prevažná väčšina ľudí, ktorá do Európy či USA prišla, sa snaží pracovať a viesť normálny život. A často sa správajú civilizovanejšie ako našinci, ktorí tiež migrujú a na západe hľadajú lepšie zárobky a lepší život.

Samozrejme, že vlna migrantov prináša do Európy aj množstvo problémov. Spoločenských, náboženských, politických či ekonomických. Ale sú tu a je potrebné sa im postaviť čelom. Dá sa predpokladať, že medzi tisíckami ľudí, ktorí prúdia do Európy (napísať k nám by bolo prisilné) sa nájdu aj potenciálni zločinci, či dokonca členovia teroristických organizácií. Určite ich však nie je väčšina. A povedzme si úprimne – prepracovaný systém medzinárodných teroristických skupín využíva oveľa sofistikovanejšie metódy, než vysielanie svojich členov v radoch utečencov (aj keď i to sa stáva). Ale na takéto prípady tu predsa máme bezpečnostné zložky a tajné služby, ktoré si snáď konajú (alebo by si mali konať) svoju prácu.

Dnešné debaty laickej verejnosti o utečencoch sú masovou hystériou a v mnohých prípadoch aj prejavom ľudskej hlúposti a hyenizmu. Práve tieto prejavy a vlastnosti ľudí, spolu s extrémizmom a stratou súdnosti (ľudskosti) sú tým, čo najviac ohrozuje Slovensko. Nie utečenci.

Na záver by som chcel ľuďom, ktorí akosi zabúdajú na bežnú ľudskosť, pripomenúť jeden citát herca Jána Wericha. Ten, kedysi dávno, vyslovil túto stále pravdivú myšlienku: „V jedno som vždy veril – že nás pán Boh stvoril všetkých rovnakých. Jeden je biely a druhý čierny. Jeden je krásny, alebo poďobaný od kiahní. Ale všetkým je nám zima, keď vonku mrzne, a všetci sa potíme, keď praží slnko. A všetci musíme dýchať, aby sme sa nezadusili. A všetkých nás nakoniec odvezú. Inými slovami, všetci sme smrteľní…“ Ja len doplním, že to platí pre každého – či je Slovák, Maďar, Sýrijčan, Eritrejčan alebo Iračan. Či je moslim, kresťan, hinduista alebo ateista. Dobrák alebo úplný hulvát. Všetci máme totiž jedno spoločné – že sme ľudia.

Teraz najčítanejšie