Slovenský film ide hore
Videl som v ostatnej dobe pár slovenských filmov, ktoré mali minimálne európsky ak nie svetový štandard. Videli ste ich aj vy?
Bol som na premiére filmu Čiara a som spokojný. Vymakaná je kamera Martina Žiarana, najmä ma nadchlo, jak dokáže v jednom zábere vyriešiť niekoľkominútovú scénu, v ktorej hrdinovia vylezú holí z postele, oblečú sa, vezmú prilby, nasadnú na motorku a odchádzajú. Všetko v jednom zábere. No a ešte to je aj krásne celé. Maštalíra som nevidel ešte lepšie hrať, dokonca aj pani Vášáryová nemala ten patetický báseň prednášajúci prejav, jak zvykne mať na trhu na Žilinskej, keď sa ako celebrita predbieha v rade na podpultové kurča.
Inak, ona sa mi dosť páčila vo filme Eva Nová. Veľmi civilne a uveriteľne hrala alkoholičku. V porovnaní s Čiarou má Eva Nová oveľa „špinavšiu“ vizualitu, ale tiež to vyzerá výborne, len viac depkoidne. Predsalen to robil dokumentarista. Ale podľa mňa Evu Novú treba vidieť. Zo začiatku ma vyrušovalo, že je to celé bez hudby. Na benzínke som si vypočul rozhovor s režisérom Markom Škopom, ktorý to chcel tak, ako to je v živote. Keď sa naozaj poháda matka so synom, nezačne zrazu hrať dramatická hudba. Ale nakoniec som bol spokojný, Škop dokázal aj bez hudby vytvoriť brutálne napätie.
Naopak v Čiare je veľa hudby od Slava Solovica a sedí to tam celé úplne. Na rozdiel od niektorých influenserov mi nevadila ani „Táslerovina“, vnímal som ju ako ľudovú hudbu nie ako skladbu IMT Smile. Jediné čo ma vyrušovalo bol afekt niektorých hercov vo vedľajších úlohách, ale nenechal som sa znechutiť. Už som Čiaru videl dvakrát a chcem si ju pozrieť ešte raz (a to som jej ani nerobil kampaň nakoniec,). Inak tí ukrajinskí herci sú brutálni.
Úplne iný film je Špina. Videli ste? Tereza Nvotová to zrežírovala brilantne. Tomu filmu niet čo vytknúť. Casting výborný, herečky dokonalé… Hrozne ťažké témy: znásilnenie, samovražda, psychiatria, ale uchopené bravúrne a s citom. Veľmi ma bavil strih, nevypovedané veci, ktoré si musel divák domyslieť, ma držali celkom v strehu. Je to podľa mňa najlepší film, aký som v ostatnom čase videl. Depka to je, ale famózne urobená.
Teším sa z toho, že slovenskí diváci chodia na slovenské filmy. Na udeľovaní cien Slnko v sieti (ktoré sa pôvodne uskutočňovalo každé dva roky, lebo bolo málo slovenských filmov) odznela super štatistika, podľa ktorej bolo v prvom štvrťroku 2017 toľko divákov v kine ako za celý minulý rok. To je skvelá správa pre slovenskú kinematografiu. Vďaka za to patrí najmä Mariane Čengel Solčianskej, ktorá s meganavštevovaným Únosom dokonale vymákla čas, kedy ho uviesť, trafila sa do spoločenskej objednávky na zrušenie Mečiarových amnestií (a aj ju tým filmom spoluvytvárala) a som presvedčený o tom, že aj vďaka jej filmu bol ten tlak verejnosti tak silný, že sa ich nakoniec aj podarilo zrušiť. A to je krásna ukážka toho, ako umelec môže prispieť k zlepšovaniu spoločnosti.
Latka slovenských filmov sa prudko dvíha, o to väčšia výzva pre mňa je čo najskôr dokončiť môj ostatný film La Dolce Morte. Smutnú komédiu o nezmysle života a smrti sme s Mirkou Ábelovou v hlavnej úlohe nakrúcali prevažne v Toskánsku (na fotke si kope hrob v olivovom háji,) . Čaká nás už len pár dní tu na Slovensku a ideme do postprodukcie. Som zvedavý, čo na to poviete.
PS: na Učiteľku som úplne zabudol a tá teda sem patrí isto! (Piatu loď som ešte nevidel).
