Slovinsko

No možno sa to nehovorí o Slovinsku, možno sa to hovorí o Ríme alebo Neapole alebo sa to hovorí o všetkých krásnych miestach na tejto planéte. V každom prípade je ukrutná hlúposť zomierať práve vtedy, keď ste šťastný, spokojný a naštartovaný spoznávať ďalšie úžasné, tajné a tajomné zákutia.

Na Slovinsku je zaujímavé to, že keby ste nevedeli, že ste v Slovinsku, pokojne by ste si mohli myslieť, že ste na Slovensku. Skoro identický, ľahko vymeniteľný názov. Nádherná krajina, veľké zalesnené územia, prírodné scenérie, skoro päťdesiat národných parkov, niekoľko jazier, veľké množstvo hradov, zámkov a starobylých pamiatok. A čaptaví hokejisti.

Lenže tu niekde sa to príjemné, čo spája Slovensko so Slovinskom, končí. Potom si začnete uvedomovať rozdiely a začnete si hovoriť, že by ste možno radšej boli Slovinci ako Slováci. A nielen vtedy, keď si vás s nimi pomýlia. Odhliadnuc od toho, že Slovinci majú more, v tej krajine je všetko také nejaké krajšie, zelenšie. Rieky sú divokejšie a modrejšie, farby jasnejšie a žiarivejšie. Slovinci sú poriadkumilovnejší, príjemnejší, ohľaduplnejší, pokojnejší a omnoho tolerantnejší. Jedine tí hokejisti sú ešte čaptavejší ako slovenskí. Treba však počkať, čochvíľa sa to vyrovná.

Prvé zastavenie – mestečko Ptuj

Kúpeľné mestečko Ptuj sa rozkladá na brehu rieky Dráva a  nachádza sa kúsok od Mariboru. Je to jedno z najstarších miest v Slovinsku. Jeho história siaha až do kamennej doby, najväčší rozkvet však zažilo za čias Rímskej ríše. Mesto ležalo na Jantárovej obchodnej ceste a tak by sa dalo povedať, že aj súčasné cesty sú pozostatky tých pôvodných, ktoré vybudovali Rimania. Trošku s nadhľadom teda platí tvrdenie, že „všetky cesty vedú do Ríma“. Tu pobýval cisár Traján a tu bol v roku 69 vyhlásený za cisára Vespasián. Ten istý Vespasián, ktorý sa realizoval aj na rímskom amfiteátri v Pule.

Patrónom mesta je svätý Florián, ktorý je aj patrónom požiarnikov. Obyvatelia dúfajú, že ich ochráni pred ďalšou katastrofou. V minulosti sa mu nie príliš darilo.  Hoci domy v Ptuji vyzerajú starobylo, nie je to celkom pravda. Mesto päťkrát vyhorelo a veľa budov je opravovaných a rekonštruovaných. V zásade tým, že Ptuj je skutočne len malé mestečko, prechádzka po jeho uličkách nebude dlhá. Prejdete sa po moste cez rieku, dostanete sa na námestíčko s radnicou a minoritským kostolom a kláštorom zasväteným Petrovi a Pavlovi, ku ktorému sa minoriti dopracovali výmenou za jednu kravu, o ktorej tvrdili, že je posvätná. Dostanete sa k mestskej veži zo 16. storočia, pred ktorou je Orfeov pamätník a kúsok za nimi je Bazilika svätého Juraja.

V tých miestach je informačné centrum, kde zistíte, že najväčším ťahákom je Ptujský hrad, ktorý vám padne do oka už z diaľky a ihneď, ako sa do tohto mesta dostanete. Kto pozná Trenčiansky hrad, asi bude prekvapený určitou podobou. Na hrad sa dostanete skoro presne takými istými krytými schodmi, výhľad na Ptuj je veľmi podobný ako na Trenčín a ešte aj na hradnom nádvorí vás bude čakať studňa. Nie tá Omarova, ale studňa to v každom prípade je. Hrad mal vždy nejakých majiteľov, a hoci ani jemu sa nevyhli drobné nehody, ako napríklad pokusy o jeho dobytie, keďže ležal na strategickej polohe, alebo menšie požiare, nikdy úplne neschátral. Medzi jeho vlastníkov patrili aj Salzburgčania, keďže kedysi bola soľ skutočne nad zlato a Salzburgčania boli vďaka soli nesmierne bohatí.

A hoci sa skutočne v Ptuji zdržíte možno iba hodinku, maximálne dve aj s prestávkou na dobrú a kvalitnú kávu, ihneď pochopíte, že sa vám v Slovinsku bude nesmierne páčiť. Pamiatky a krásnu prírodu nájdete aj na Slovensku, pre to nemusíte cestovať ďaleko. Príjemní ľudia, atmosféra pokoja, pohody a všade neuveriteľne čisto je to, čo doma zatiaľ, bohužiaľ, nenájdete. Väčšinou. Dopijeme teda kávičku a postupne sa presunieme do Mariboru, Bledu, k Postojnskej jaskyni a hradu a nakoniec do Ľubľany. Cíťte sa na týchto cestách skvelo…