Blog
štvrtok

Smer na budúcnosť Slovenska kašle

Koncom minulého roka sa k zástupu nespokojných skupín a profesií pridali slovenskí vedci. Protesty vyvolal návrh rozpočtu Slovenskej akadémie vied na najbližší rok. Dočasne ich utlmilo odvolanie predsedu SAV, presuny financií z grantovej agentúry VEGA a vládne prísľuby o navýšení rozpočtu. Ako však býva zvykom, ponúknuté riešenia nevyriešili podstatu problému. SAV tak čaká marazmus aj v ďalších rokoch. A odvolaný predseda sa vrátil v novom šate ako splnomocnenec vlády pre výskum a inovácie. Aké typické.

Na čo je nám veda

Situácia v SAV je pritom len špičkou ľadovca, malým dielikom rozsiahleho puzzle, ktoré dokonale ilustruje postoj súčasnej vlády k budúcnosti Slovenska. Spolu s opakovaným vykrádaním úspor občanov z II. piliera, chronickým zadlžovaním budúcich generácií, či dlhodobým podfinancovaním školstva, je neriešenie rozvoja vedy a výskumu jasným odkazom Ficovej vlády: po nás potopa.

„Riešenia“ ponúkané vládou Smeru sú účinné iba ako predvolebné lákadlá. Ako plán na dlhodobý rozvoj Slovenska však stoja za figu. Bez podpory vedy a výskumu, inovácií a modernizácie zostane Slovensko iba montážnou dielňou. Vzhľadom na konkurenciu lacnej pracovnej sily z iných krajín bude aj to neudržateľné a budeme za to platiť čoraz vyššiu daň v podobe nižších miezd a neistoty o pracovné miesta pri každej turbulencii na finančných trhoch. Toto je budúcnosť, ktorú nám ponúka Smer.

Ak chceme, aby bolo Slovenskou prosperujúcou krajinou, je nevyhnutné, aby vznikali pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Aby aj biológovia, matematici, programátori, chemici či farmaceuti mohli nájsť na Slovensku pracovné miesta, kde využijú svoje schopnosti a budú náležite ohodnotení. Takýto vývoj povedie k vzniku stabilnejších pracovných miest a pomôže znižovať nezamestnanosť dlhodobo. Zlepší situáciu štátneho rozpočtu aj platovú situáciu obyvateľstva.

Ako však na to? Investície s vyššou pridanou hodnotou potrebujú kvalitnú infraštruktúru v podobe dobre fungujúcich vysokých škôl a vedeckých ústavov. Logickou požiadavkou je navýšenie financií na vedu a výskum. Za súčasného stavu sa prostriedky na vzdelanie a výskum nachádzajú veľmi ťažko, keďže neprinášajú okamžitý efekt. O to dôležitejšie je prerozdelovať prostriedky, ktoré k dispozícii sú, čo najefektívnejšie a najúčelnejšie. Aby jasne smerovali k výstupom, ktoré potrebujeme.

Ako sa veda financuje

Financovanie vedy a výskumu prebieha dvoma spôsobmi. Jedným je inštitucionálne financovanie vysokých škôl a SAV. Druhým je súťažné financovanie prostredníctvom grantových programov. Oba spôsoby financovania však majú svoje nedostatky. Pri inštitucionálnom financovaní sa jedná o prideľovanie financií celej inštitúcii, ktoré obvykle nedostatočne zohľadňuje rozdiel v produktivite a kvalite inštitúcií. Naviac, v rámci ďalšieho toku financií v rámci inštitúcie (napr. vysokej školy, čo je často obrovská organizácia) dochádza k prerozdeľovaniu, kde obvykle ťahúni dotujú menej aktívnych. A to môže pôsobiť demotivujúco.

Grantové financovanie je založené na súťaži a jeho úlohou je smerovať zdroje k najkvalitnejším vedeckým tímom. Je jednoznačne tým nástrojom, ktorý by mal byť preferovaný. Aj on má však svoje úskalia. Tým prvým je objektivita hodnotenia. Úzka vedecká špička na Slovensku neumožňuje zloženie grantových komisií tak, aby v nich  nevznikali konflikty záujmov. Tento problém by pomohla riešiť podmienka účasti zahraničných expertov na hodnotiacom procese. Druhou možnosťou zlepšenia je ustanoviť do komisií vždy tých vedcov, ktorí práve získali granty s najvyšším bodovým hodnotením  (tí totiž nemôžu žiadať o nové grantové prostriedky pokiaľ im beží aktuálny grant).

Grantové financovanie má aj iný, no opäť nie neriešiteľný problém. Zahltenie vedcov administráciou grantu je plytvaním času týchto ľudí. Je preto dôležité zamerať sa na zjednodušenie procesu žiadosti, manažmentu a podávania grantovej správy. Dôležitý by mal byť výstup projektu a celkové finančné náklady. Plány na štyri roky vopred sú aj tak odsúdené  na nevyhnutné zmeny v rýchlo sa meniacom prostredí toho ktorého vedného odboru. Pri manažmente projektu je potrebné uvoľniť formálne požiadavky zväzujúce rozpočet projektu (pokiaľ celková suma zostane zachovaná). Ako správa k projektu by mohol slúžiť súbor karentovaných prác doplnený komentárom, ktorý by ich ukladal do súvisu s plánovanými cieľmi.

Problémom je aj to, že granty sa, v princípe, udeľujú na základe sľubov, nie na základe predchádzajúceho výkonu. Ten by síce mal byť zohľadnený v hodnotení aj v súčasnosti, často to tak ale nie je. A hoci tento problém môže čiastočne riešiť aplikovanie dištancu na podávanie žiadosti o projekt v prípade nesplnenia plánovaných výstupov, jasnú odpoveď by dalo tzv. výkonnostné financovanie vedy a výskumu. Čo si pod tým predstaviť, to si povieme nabudúce.

Za spoluprácu na texte ďakujem:

MUDr. RNDr. Ľudovít Paulis, PhD., FESC

Ústav patologickej fyziológie LF UK v Bratislave

Venuje sa výskumu príčin a mechanizmov vzniku srdcovocievnych ochorení ako aj možností ich liečebného ovplyvnenia. Publikoval 45 prác v karentovaných časopisoch, zozbieral vyše 600 SCI citácií, nekorigovaný H faktor podľa WoS 17. V roku 2011 ako jeden z najmladších vedcov získal prestížne štipenium Európskej Komisie Intra-European Fellowship 7. RP.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Poslanec Národnej rady SR a člen výboru pre školstvo.

Blogy

|