SMER roky ignoruje malých veriteľov: príbehy šičiek z východu

Pred troma rokmi sa médiami mihli prípady šičiek zo Slotexu alebo drobných zamestnancov firmy EVG v Gelnici. SMER bol na problémy malých veriteľov opakovane upozorňovaný, napríklad aj špeciálnou správou ombudsmanky (s výpovedným názvom „Bezmocnosť štátných orgánov?“) alebo našou správou v NR SR.  Nereagoval.

V ekonomickej divočine si to odnesú najslabší

To, že sa veľká firma ako Váhostav dostala do problémov je veľmi zlé. Príbeh nevyplácania pohľadávok, ktorý teraz vo veľkom ovládol média sa však v desiatkach malých prípadov opakuje stále najčastejšie v ekonomicky zaostalých regiónoch. Firma začne fungovať, zamestná ľudí, pomaly začína ignorovať svoje pohľadávky voči štátu a zamestnancom, nakoniec prevedie majetok na bieleho koňa, ktorý všetko čo ma hodnotu prevedie mimo SR. Zamestnanci ostávajú bez niekoľkomesačných platov.

Štátne inštitúcie sa starajú o štátne záujmy

Je niekoľko inštitúcii, ktoré by sa týmto mali zaoberať. Pred dvoma rokmi nám poskytli veľa dôvodov, prečo sa to nedá.

Inšpektorát práce povedal, že jeho úloha nie je riešiť trestno-právne veci. Samozrejme do momentu, kedy si štát nepovedal, že boj proti daňovým únikom je priorita. Inšpekcia sa teda naplno pustila do kontroly nelegálnej práce. Na ochranu záujmov zamestnancov už asi nevyšlo a táto téma sa posúva na perifériu práce IP. Pre zaujímavosť, Inšpekcia ročne zistí 300 prípadov nevyplácaní mzdy, pričom polícia sa zaoberá len zlomkom.

Konkurzné právo je voči malým veriteľom veľmi nevrlé a nerešpektuje fakt, že majú  najzraniteľnejšie postavenie. Do roku 2014 dokonca štát od týchto ľudí požadoval 1600 eur na poplatkoch pri začatí konkurzného či reštrukturalizačného procesu. Ten je mimochodom podmienkou na prístup do Garančného fondu Sociálnej poisťovne, ktorý slúži pre prípady nevyplácania mzdy. (Jedine pri zamestnancoch, návrh aby to bolo prístupné aj živnostníkom SMER teraz odignoroval). Pred dvoma rokmi sme sa dozvedeli, že je to  komplikovaná téma, ktorú treba riešiť komplexne – spolu s veľkou novelou obchodného zákonníka. Riešila ho? Neriešila. Keď začalo byť úplne najhoršie premiér to zaplatil z rezervy. Systémové riešenie.

Podvodníci by mohli zaujímať aj políciu a prokuratúru. Dokonca na nevyplácanie mzdy máme aj paragraf v trestnom zákone, akurát je napísaný zle, ťažko sa na jeho základe súdi. Všetci to vedia, píšu sa o tom odborné články, ale zmena sa nikdy nedostala na agendu. Nehovoriac o tom, že pri živnostníkoch sa celá vec komplikuje ešte slabšou ochranou. Ako sme sa pred rokmi dozvedeli, je to komplikované, rieši sa to ťažko. Povedané na tvrdo, tento štát nevie vyriešiť rumunsko-taliansky minigang o jednom bielom koňovi a pár stotisícoch a nie to ešte schému Váhostavu s Harvadskými fondmi a Hidalgami v Curacau.

Aj najdetailnejšie pravidlá nevyriešia všetko. Niekedy skrátka nemôžeme problémových podnikateľov pustiť na trh. Návrh, aby si podnikatelia, ktorí majú firmy v konkurzoch, nemohli zakladať iné firmy bol považovaný za nereálny. Z ratingu podnikateľov nakoniec nič nebolo. Dôležitejšie bolo to, aby štát dostal dane a odvody.

Samozrejme, toto všetko sa deje v kontexte zamestnaneckých vzťahov. V prípade živnostníkov je situácia ešte komplikovanejšia a je zarážajúce, že vláda, ktorá hovorí o ochrane najslabších a právo pracujúcich by mala mať v ideologickom rodokmeni, na tému roky kašlala. Kým sa nezačala báť o prieskumy.