Denník N

Smer so Sieťou a Mostom

Trojka, ktorá by nás mohla posunúť o dobrý krok, nezáleží ani na tom, či dozadu, alebo dopredu.

Nie, ešte som nič silvestrovské nepil. To len pri dopoludňajšej káve, kávach, som sa vrátil k rozvíjaniu úvahy z predvčerajšej debaty s majiteľom firmy u ktorého robím, o povolebnom usporiadaní v krajinke, keďže politika mi „žerie“ čas.

Výhra Smeru v najbližších parlamentných voľbách je nezvratná. Ponuka Ficovi zostaviť vládu, by ho mohla minúť len teoreticky. Z môjho pohľadu by to bolo úplne zle. Opozičníci, ak by aj vo vidine vládnutia boli schopní zostaviť kabinet, animozity medzi nimi sú také silné, že je nepredstaviteľné udržať takú vládu pokope. Hlavným protiargumentom je zle skrývaná túžba po moci, nie politika ako služba. To je síce aj v Smere, ale tí majú svoje široké portfólio nenažratých už zahojené, môžu vymýšľať nové úskoky ako znesiteľne, „inovatívne“, nielen svojim, ale aj ostatným daňovníkom uberať zo zarobeného, na vykrytie svojich čoraz vyšších, vždy odôvodnených, aj keď neopodstatnených výdavkov, čoby elity národa.

Fico chce byť prezident. Najľahšie to dosiahne v triumviráte s Procházkom a Bugárom. Nielenže prenesie zodpovednosť, fuj, aké smiešne slovo v súvislosti s našimi politikmi, na partnerov, ale bude môcť nerušene kuť železo aj intrigy, voči tomu súčasnému. Na post premiéra je v Smere viacej adeptov, to problém nie je, Procházka by mohol skúsiť „podpremiérstvo“ so silovým rezortom, trebárs vnútra, a pomôcť Ficovi voči Kiskovi, čím sa mu zároveň odmení za vlastnú podlosť. Bugár zavŕši parlamentné dranie nohavíc na stoličke predsedu, v spokojnom konštatovaní na svoje kotrmelce, „o tom potom“.

Výhoda takéhoto povolebného zoskupenia by bola pre občanov pragmatická. Zavŕšil by sa ňou proces vytvárania dojmov o politických stranách rôzneho zamerania a hodnôt. Väčšina by sme už boli jedno, síce s množstvom názorov, hodnotových orientácií, ale kaleráby by sa začali používať výhradne ako zelenina. Ani ostatné subjekty by neprišli o nič, ony by mohli pokračovať v svojej doterajšej prezentácii, aspoň tie, ktoré by sa dostali do parlamentu. Kresťanskí demokrati by naďalej sírili éterom svoje myšlienky kresťanskej lásky, pevných morálnych postojov a princípov. Nezávislé osobnosti nezávisle na ostatných, by s neotrasiteľným presvedčením o vlastnej politickej dôležitosti, poberali požitky vyplývajúce z pobytu v priestoroch areálu nášho zákonodarného zboru. Národniari, v prezbrojených šíkoch pod novým vodcom, s osvedčenými, aj vlastnými vetrami ošľahanými poradcami, by sa vrátili k zašlej sláve svojich verbálnych útokov voči nepriateľom „svojstojnosti“, teraz sa už vyskytujúcich aj v zradnom Smere. A „saskári“, tí by sa mohli konečne venovať tvorbe strany, a nie sa nadúvať s jednovagónovým „mančaftom“, aj napriek solídnemu volebnému programu, že môžu byť úspešní.

Teraz najčítanejšie