Denník N

Smer v školstve premrhal jedinečnú príležitosť

Včerajší protest učiteľov a ich symbolický Zraz dlhých nosov jasne ukázal jednu vec – Smer ľudí v školstve nepresvedčil, že stojí na ich strane. Učitelia sa cítia nedocenení, ich ohodnotenie stále nie je dostatočné a ministerstvo už necíti potrebu s tým niečo robiť. „Prišli ste neskoro“, odkázal im minister Draxler.

Pritom šanca, ktorú „sociálni demokrati“ tieto štyri roky mali, bola veľmi zriedkavá. V jednofarebnej vláde minister školstva nemusí o pozíciu súperiť s kolegami z koaličných strán, priority sa dajú stanoviť za zavretými dverami vo vnútrostraníckom dialógu. Hodnotová a ideologická orientácia sa nemusí meniť od jedného ministra k druhému, veď všetci reprezentujú jeden myšlienkový prúd. Dá sa urobiť stabilný plán na 4 roky a držať sa ho.

Napriek tomu sme v školstve zažívali chaos. Minister Čaplovič, mentálne ukotvený v predposledných päťročniciach minulého tisícročia, nastúpil s jednou víziou. Víziou silného, regulujúceho štátu, ktorý vie najlepšie, ktoré dieťa či študent kam patrí a ako má vyzerať jeho život. Najjasnejším príkladom tohto prístupu bolo zavedenie priemeru známok ako K.O. kritéria pre prijímanie žiakov na gymnáziá. Až Ústavný súd musel svojím rozhodnutím toto škodlivé rozhodnutie zrušiť. Za ministrovania pána Čaploviča tiež vznikla správa o stave školstva. Tak dobrá, že ju jednofarebná vláda odmietla schváliť a ostala zabudnutá v šuflíku.

Po ministrovi Pellegrinim neostalo takmer nič. Superdrahá reklama s tancujúcim traktorom, pár organizačných zmien, hasenie najväčších prúserov po jeho predchodcovi.

Ťažko hádať, s akým zadaním šiel do úradu Juraj Draxler. Zrejme najdôležitejšie je už ničím nehrkať. Dovládnuť, dozrieť, aby nič nevybuchlo pred voľbami.  Urobiť pár malých, ľúbivých opatrení pre volebnú kampaň a nejako to už doklepať. Hlavné je sľúbiť veľké zmeny a peniaze do rezortu, ale len ak bude ministrom aj po voľbách.

Nedivím sa učiteľom, rodičom ani študentom, že toho majú dosť. A pevne verím, že včerajší protest bol len prvým z mnohých. A že na protesty nadviaže tlak na skutočnú, vecnú diskusiu o tom, čo pre školstvo môžeme urobiť po voľbách v roku 2016.

Toto volebné obdobie smeráci v školstve hanebne zahodili. Nemali by sme im dovoliť urobiť to znovu.

Teraz najčítanejšie

Martin Poliačik

Martin Poliačik študoval systematickú filozofiu na Trnavskej univerzite. Jeho cesta ku kritickému mysleniu je spätá so Slovenskou debatnou asociáciou, v ktorej od roku 1996 pôsobil postupne ako debatér, rozhodca, medzinárodný tréner a tri roky ju viedol z pozície výkonného riaditeľa. Desať rokov bol aktívnym slovenským a európskym politikom. Je doktorandom na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a spolu s manželkou Hanou sa venuje podnikaniu, lektorskej a konzultantskej praxi. Vedie Akadémiu kritického myslenia a s individuálnymi klientmi a klientkami pracuje na zlepšovaní ich komunikačných, prezentačných a rozhodovacích schopností. So spoluautorkou Lindou Lančovou napísal knihu o kritickom myslení Poriadok v hlave, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N v roku 2022.