Denník N

Smeru smernica nepomôže

Vláda dnes prijala návrh novely zákona, ktorý mal byť onou účinnou verziou proti schránkovým firmám. Lenže zase nie je. Aj keď jeho presné parametre sľúbili aj poslanci Smeru uznesením v Národnej rade, snažia sa vycúvať z účinného registra konečných užívateľov výhod, ktorý by platil pre celé obchodovanie so štátom. Ospravedlňuje to smiešnym argumentom s novou smernicou EÚ, ktorý rozoberiem v tomto blogu.

V novembri nútili protesty a neziskové organizácie vládu, aby s množiacimi škandálmi schránkových firiem niečo urobila. Tentokrát to vyzeralo, že to bude naozaj. Smer sa aj hlasmi svojich poslancov zaviazal do konca marca 2015 prijať účinný zákon, ktorý predložili poslanci Miroslav Beblavý a Lucia Žitňanská. Výhoda ich návrhu bola jednoduchá – skutočným majiteľom schránkových firiem by skomplikovala život, pretože nepravdivý údaj vo verejnom registri by ich vystavoval riziku, že sa nájde niekto, kto ich prezradí. Z bezrizikového kradnutia by sa odrazu stalo rizikové. Okrem verejnej hanby by nasledovali pokuty alebo zákaz činnosti.

Dnes už vieme, že zo strany schránkovej vlády išlo o úskok. Schránková vláda už chcela mať pokoj od škandálu s CTčkom a hrala o čas. Keď verejné pobúrenie vyprchalo, tak sa odvážili horkú pilulku uznesenia NR zase vypľuť.

Vládou poverený Úrad pre verejné obstarávanie totiž predložil zákon, ktorý je v rozpore s uznesením Národnej rady.  Namiesto zverejňovania skutočných vlastníkov pri všetkom obchodovaní so štátom ÚVO pripravil zverejňovanie  len pri verejnom obstarávaní. Cez verejné obstarávania tečie menšia časť peňazí, akú mala pokryť verzia zákona od Beblavého a Žitňanskej. Okrem verejného obstarávania pôsobia schránkové firmy napríklad pri predaji štátneho majetku, pri obchodovaní so samosprávou, či v prefláknutom zdravotníctve, kde sú utajení majitelia za poisťovňou Dôvera. Výsledkom je, že tento návrh by nevyriešil žiadnu z aktuálnych veľkých káuz so schránkovými firmami. Nepomohli ani dve (už zamietnuté) pripomienky M. Beblavého a Nadácie Zastavme korupciu, ktoré sa snažili proces zvrátiť a pod pôvodnú verziu zákona vyzbierali viac ako 3000 podpisov občanov.

Ako si upustenie od záväzného uznesenia Národnej rady ÚVO a vláda zdôvodnili? Vraj teraz nebudú prijímať zákon na odhalenie skutočných vlastníkov všetkých firiem narábajúcich s verejnými prostriedkami, lebo o nejaký čas príjme Európska únia tzv. Štvrtú smernicu, ktorá bude register konečných užívateľov výhod zavádzať tiež pre všetky právnické osoby, a Slovensko by muselo zákon opäť prerábať. Na prvé počutie to znie rozumne, ale nie je.

Pozrime sa teda na obsah predmetnej smernice bližšie:

  • Smernica proti využívaniu finančných systémov na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa prejednáva bezmála tri roky. O tom, že z nej budú Slovensku vyplývať povinnosti, a aké tieto záväzky sú, vláda pri schvaľovaní uznesenia v novembri 2014 už pomerne presne   Začalo jej to vadiť až teraz.
  • Cieľom smernice je zabrániť destabilizovaniu finančných systémov členských krajín ilegálnymi tokmi peňazí pochádzajúcimi z kriminálnej činnosti a zabrániť financovaniu terorizmu. Reguluje preto najmä výšku prevodov medzi členskými štátmi, monitoruje ich opodstatnenosť a informuje o podozrivých prevodoch. Hoci nemám o Širokom či o Prefte žiadne ilúzie, ich obchodovanie so štátom má iné ciele, ako je podpora Al-Kájdy, alebo zlegalizovanie príjmov z predaja drog.
  • Obe opatrenia používajú inštitút konečného užívateľa výhod. Smernica ustanovuje povinnosť každej členskej krajiny, aby každá spoločnosť, ale aj trust, mali identifikované fyzické osoby, ktoré z nich profitujú. Tieto údaje musia poskytnúť v odôvodnených prípadoch zodpovedným orgánom členských štátov, a to ešte aj včas. Toto by mohlo registru na národnej úrovni naopak pomôcť k ľahšiemu a rýchlemu overovaniu údajov vo verejnom registri. Aj preto je tento zákon pre schránkovú vládu taký nebezpečný.
  • EÚ neplánuje informácie zo svojho registra o konečných užívateľoch zverejniť širokej verejnosti. V registri sa nebude môcť vyhľadávať bez obmedzení, ale prístup ku konkrétnym údajom bude musieť byť dopredu zdôvodnený a podložený. To verejnú kontrolu oslabí na minimum. Toto dôležité privilégium verejnej kontroly by zabezpečil práve register na národnej úrovni. Verejnosť a whistlebloweri by mohli odhaľovať  vlastnícke štruktúry schránkových firiem a vyciciavanie štátu by bolo vždy strpčené príchuťou takéhoto rizika.
  • Smernica sa bude týkať len členských štátov EÚ, na väčšinu krajín sveta sa ju pokúsi rozšíriť v ďalších rokoch mechanizmus FATF. Zjednodušene povedané, ak sa naši oligarchovia rozhodnú vyciciavať štát cez schránku v Paname alebo Singapúre, ešte dlho im to neskomplikujeme. Naopak, v konečnom registri užívateľov výhod by sa beneficienti odhaľovali vždy, bez ohľadu na krajinu pôvodu spoločnosti.

ÚVO a vláda na nás hrajú starú hru. Spoliehajú sa na to, že smernicu si nikto nebude čítať a ak sa niekto taký nájde, kvôli zložitosti bude debata o jej obsahu je za hranicou pozornosti a záujmu médií. O občanoch nehovoriac. Redaktorom a moderátorom sa však týmto argumentom dajú rýchlo zalepiť ústa.

Len pre poriadok – tento blog netreba písať preto, že ešte niekoho treba presviedčať o tom, že schránková vláda nechce oligarchom pri kšeftoch so štátom znepríjemňovať život. Na vyvodenie tohoto záveru stačí elementárny prehľad o niekoľkoročnom strečkovaní vlády pri prijímaní neúčinných verzií tohto zákona.

Tu ide o prostú potrebu ozvať sa, keď nás chcú zase opiť rožkom. ÚVO sa s posvätením Smeru nebojí  plesknutím po vode zdôvodniť nesplnenie uznesenia 115 poslancov Národnej rady. Pseudoargument so smernicou napíšu priamo do dôvodovej správy svojho deravého zákona, aby tam ležal rozčapený ako ropucha, ktorá sa nám rehoce, ako s nami vládni komunikační mágovia po tretí raz v tej istej veci vypiekli. Takže je už treba zobrať lopatu, nabrať  tento slizký argument a šmariť ho po nich naspäť.

O zákone proti schránkam sa bude hlasovať na májovej schôdzi NR.

 

 

Teraz najčítanejšie