Smeti

Kedysi sme chodili zo školy na brigády zbierať odpadky. Dodnes sa zúčastňujem takýchto aktivít a je to dobrý pocit, keď vidím trávnik, ihrisko alebo kvetinový záhon čisté. Vždy ma však veľmi zamrzí, ak ľuďom „vypadávajú z rúk“ odpadky, poletujú sáčky vzduchom a zachytávajú sa tam, kde sa za nimi ani nedá dostať. Zo skládok a smetísk sa šíri také množstvo odpadkov, že môžeme zbierať a zbierať a zbierať a stále sa budú vynárať nové.

Alebo čierne skládky. Na území Bratislavy sa ich nachádzajú desiatky. Pretože mnohým ľuďom je pohodlnejšie vysypať kachličky z rekonštrukcie bytu alebo staré koberce kamsi do miestneho lesíka. Namiesto toho, aby ich odniesli na skládku. Však to je ďaleko a treba za to platiť. Čo tam po tom, že v odpade sú chemikálie, ktoré unikajú do pôdy a do vody. Koho by trápilo, že sa tam môžu poraniť zvieratá alebo nebodaj našej deti?!

Ak k tomu všetkému pripočítame nečinnosť, ľahostajnosť alebo bezmocnosť samosprávy, výsledkom je jedno veľké smetisko. Len potom hlavne nesmieme zabudnúť nadávať na diskusných fórach na neschopnú mestskú časť. Iste, pre samosprávu majú byť čistota a poriadok úplne samozrejmé. Poďme hovoriť o tom, čo môžeme urobiť pre krajšie životné prostredie my.

Niekedy v lete som bol v centre Žiliny svedkom zaujímavej scény. V hlavnej úlohe účinkoval mladý muž. Po tom, čo dofajčil cigaretu, zahodil špak na zem a ďalej postával na mieste. Po chvíli k nemu pristúpil starší pán a s pokojným hlasom sa ho spýtal či je odtiaľ. Mládenec netušiac o čo ide odpovedal s úsmevom, že nie. Starší muž sa tiež usmial a povedal: „Myslel som si, pretože my tu takéto veci nerobíme.“ Po dramatickej pauzičke si zahanbený mladík zdvihol svoj špak a odniesol ho do neďalekého koša. Ja som sa z ľahkým úsmevom a zlepšenou náladou ďalej venoval káve a priateľom.

Starší pán zo Žiliny je skvelý príklad ako sa má k problému postaviť každý, komu záleží na našom spoločnom priestore. Každý z nás by sa mal rozhodnúť, či chce byť súčasťou problému, alebo jeho riešením. Bratislava má na viac. Ak si prestaneme vytvárať smetiská pod oknami a naopak začneme svoj priestor zveľaďovať a chrániť, skôr či neskôr sa stane atraktívnym aj pre ľudí z iných častí mesta, pre turistov a ďalších návštevníkov. Ak sa tak stane, bude len prirodzené, že sa nájdu investície na ďalší rozvoj infraštruktúry a nové príležitosti napríklad v oblasti kultúry.

Naštartujme spolu pozitívnu špirálu moderného rozvoja. Nemôžme čakať kým to za nás vyrieši samospráva. Koniec-koncov, ak nedáme jasne najavo, že problém existuje, tak nebude existovať ani pre vedenie mestskej časti.

Je najvyšší čas zmeniť kultúru ľudí. Aby sa hanbili, keď odhadzujú smeti. A aby sa nehanbili, keď zo zeme odpadky zdvihnú.