Smetiari

Stávalo sa v našej bráne, že chodili po Novom roku smetiari vinšovať. Ešte keď bývala suseda vo vedľajšom byte nemal som s nimi problémy. Dotrepali sa ku nám až na štvrté poschodie. Potom som počul spoza vchodových dverí.
Páľte do …
skúšobne kondómov, vy oplani! Vulgarizmy neradno nahradzovať hviezdičkami ani označovať veľkým P. Treba používať synonymá. (Miesto čierneho korenia, hoďte tam slovo podobného významu a za stáleho miešania… )
Chvíľu bolo ticho a potom som počul iba dupot na schodoch. Nainštalovali nové dvere a do bytu telefón s ovládacím tlačidlom. Som slaboch a odkedy sa suseda odsťahovala na haciendu pri Dunajskej Lúžnej smetiari neviem prečo zvonia na mojom zvončeku. Potom dostávam hádku od svojej panej že načo som tie dvere otváral. Veď normálne platíme za odvoz smetí a je otázne, či sú to naozaj tí istí smetiari alebo iba takí, čo chodia len tak po domoch naslepo a vždy majú dosť veľkú nádej, že natrafia na takého … (?) ako som ja. Nahradila synonymum vedľajšou vetou moja manželka.
Veď minule mi skoro veľmi drahá mačka ušla, keď chodila po dome ženská s veľkými kozami. Nechtiac som sa upísal novému dodávateľovi elektriny. Odvtedy dostávam elektrické šoky a zmluvu nie je možné do piatich rokov zrušiť. Bol som trochu pripitý ale moja žena trvá na tom, že nemám robiť žiadne právne úkony ani za triezva. Nesmieš poskytovať ani rozhovory pre tých, čo majú na pleci kameru. Minule ma takí dvaja dostali. Tá ženská mala malé kozy ale zato veľmi príjemný hlas. Pristavili ma na ulici. Aby som im dačo povedal o víne.
Na to som expert! zvolal som. Práve som si dal na Miletičovej ulici dvakrát dva deci rizlingu. Tá otázka mi sadla ako riť na šerbel. Rizling rýnsky a potom snáď veltlín zelený. Ale rizling podľa mňa je iba na Rýne. Na Miletičke mi predali výborný rizling z Rače ale to sa nedá porovnať.
Hovoril som im o Wiesbadne a Rathauskeller a podobne. Tehlová stavba so štyrmi vežami, v blízkosti bola Weinstube. A potom Rhiengau, Rýn vchádza do údolia. Takzvaná Rýnska oblasť. Tá ženská s so stredne veľkými kozami a príjemným hlasom asi nevedela čo to je. Der Gau. To je župa alebo oblasť po nemecky. Tak som jej hovoril ako som rok býval v starom secesnom byte na ulici Adelheide. Keď ešte lietal Ryanair do Frankfurtu Hahn. Neholo to nič príjemné. To lietanie. Stáť tam po jedenástej večer uprostred poľa a čakať na autobus. Skoro sto kilometrov do Meinzu. A potom tie fľaše od piva a pohádzané noviny vo vlaku. Autobus ma viezol ešte sto kilometrov nocou a ja som dúfal, že to tam stihnem. Posledný vlak do Wiesbadenu. Vybehol som z autobusu na prvé nástupište. Kupovať lístok už nebolo času alebo by to bolo zbytočné. Pritlačil som nos na sklo a díval sa na čiernu hladinu Rýna. Bola jedna hodina po polnoci. Tak som sa dotrepal do svojej garsónky. V chladničke som mal rizling rýnsky z parcely Wildschwein ročník 2003.
Či je dobré piť víno a či mi to predlží život a tak podobne. Povedal som tej ženskej so stredne veľkými kozami, že idem na poštu zaplatiť poukážku za rozhlas a televízor. Telka mi odišla už pred dvoma rokmi ale mne stále chodia takéto zloženky. Ak som bral celý kartón, bola tam zľava. Kupoval som sedmičku pod štyri eurá a spiatočný lístok ma vyšiel na 5 EUR 40. Odporúčam, choďte na

najlepšie v sobotu. Mal som so sebou letecký kufor a ešte jednu veľkú tašku z Kauflandu. Toto všetko z toho rozhovoru vystrihli.
Že som bol na je bal kón v kine?
Nejak sa mi zamotal jazyk. V to leto som nemal žiadne prázdniny. Lietal som do Stuttgartu. Ale ja som chcel vlastne písať o tej babe s veľkými kozami, čo ma dostala. Chcela odo mňa nejaký doklad o elektrine a moja pani bola v hore zbierať korienky. Moja manželka brigádovala ako kuchárka v Rači a doma nechala nezamestnaného manžela neschopného robiť právne úkony.
I prišiel pán na štyroch koňoch a z baku poháňal.
Mačka stála tisíc dolárov, pretože bola importovaná letecky až Chicaga. Dozvedel som sa to na pošte, kde platím tie skrútené zloženky. Neviem ako sa vyslovuje to CH na začiatku slova. V každom prípade je to v štáte Illinois. Keby nebolo sestry, mačka by pošla a mňa by deložovali. Posielala mi dáke peniaze z Illinois, pretože som bol nezamestnaný. Išiel som na pracovný úrad ale odtiaľ ma vykopli, pretože sa zistilo, že mám SRO a akési obchodné podiely, o ktorých som sa až tam dozvedel.
Hlúpy Janko a jeho tri sestry zostali doma zatiaľ čo bratia boli v hore. Prišiel pán na štyroch koňoch a pýtal najmladšiu za manželku. Tak som tej ženskej našiel jenu zloženku. A potom sme podpísali dáku zmluvu. Pichla ma ihlou do prsta. Obalamutila ma, že potrebuje krvný obraz. Ako vtedy, keď som sa dal s tými idiotmi pred poštou do reči. Len sa za niekoľko dní dozviem, že propagujme alkohol!
Som programátorom vo firme IBM. Nemal by som to hovoriť. Varovali ma, že vždy keď musím, musím povedať, že hovorím za seba a netlmočím postoje tejto firmy. Hovorím teda o tom, čo som zažil na vlastnej koži. Poslali ma cez tú firmu k jednému zákazníkovi. Firma Kärcher vo Winnenden východne od Stuttgartu. Letisko v Echterdingene poznám ako bezdomovec svoju kotolňu. Veď som tam štyri roky pôsobil ako expert vo firme Daimler-chrysler v Sindelfingene! Za celý ten čas ma len raz chytili revízori. Nebola to však moja vina, že meškalo lietadlo. Nemal som drobné. Prestupoval som v Rohre. A tak som sa previezol až do Böblingenu. Dovliekli ma teda k tomu bankomatu a tam sa zo mňa stal Sofortzahler. Okamžite som zaplatil pokutu.
Tentoraz som prestupoval v Zurichu. Z Echterdingenu to je S dvojkou ešte asi hodinu. V tých časoch, keď sa mi ešte darilo. Bol som zvyknutý už vo Viedni posedieť v čakárni prvej triedy so zlatou kartou Lufthansy. V Zürichu som dostal malú čokoládku a už vidím budovy nášho závodu už z luftu. Cesta to Winnenden stojí šesť euro a 80 centov a kedy došli revízori previezol by som sa do Schondorfu.
Tá ženská s veľkými kozami asi videla na mne, že som ako ten kôň v kine. (Je balkón v kine? Je betónka na letisku? Podsúvala mi sugestívne otázky a potom ma pichla do prsta). Dakedy musím fabulovať a vymýšľať si nezmysly. Podpísal som vlastnou krvou ten prestup do Energetického centra! Bol som konateľom skrachovanej firmy a keďže som mal akože fiktívne podiely, na pracovnom úrade ma poslali do preč. Syn ušiel do Japonska a druhý bol v tom čase nezamestnaný. Mačka stála tisíc dolárov a nemal som jej už za čo kupovať konzervy. Musel som utierať po byte tie zvratky. Grcala, bolo treba jej vymieňať piesok a oni trvali na tom, že som vlastne veľmi bohatý. Potom tá krv vsiakla, sušili sme zmluvy na radiátore. Nahla sa nad jej domček, aby jej kozy ešte viac ovisli. V ruke mala obe zmluvy. Keď baba zmizla, uvedomil dom si, čo sa stalo. Zobrala so sebou aj moju zmluvu a zaškrtla ten chlievik, že sa upisujem na päť rokov do tých elektrární.
Potom prišli tí idioti s tými kamerami a celé to vystrihli. O tom ako som prestupoval v Zürichu. Žiadne víno. Dali mi malú čokoládku a dáku kakaovú vianočku. Za starých časov som stihol dve fľaštičky. Nad Bodamským jazerom lietadlo prudko točí na sever. Šesť tisíc metrov nad Mníchovom prišla na rad druhá butilka.
Kúpil som si teda lístok za 6.80 a nastúpil do vlaku. Previezlo ma to cez Rohr a ďalej na východ. Od stanice na bránu fabriky som to mal desať minút. Celé mesto bolo obtiahnuté čiernym súknom s žltými pásikmi. Alfred Kärcher začal vyrábať ohrievače vody do kúpeľne už v roku 1935. Ale toto sa mi stalo po tom, čo ma odtiaľ vyhodili. Ale to nebola moja vina! Chceli s tými vysávačmi expandovať do Kazachstanu! A možno by sa im to aj podarilo, keby nenatrafili na takého experta ako som ja! Zastavil som ich pred bránami Alma-Aty. Mal som vytvoriť formulár. Vytvorili pre mňa návrh ako by to malo vyzerať. V exceli vytvorili návrh a ja som to mal preklopiť do Sapscriptu. Vydával som sa za experta, čo ovláda ruštinu. Chceli s tými formulármi preniknúť do strednej Ázie a potom k Pacifiku. Mali to veľmi dobre vymyslené a jeden špeciálny stroj pre tlač v Mníchove. Zákazníkom posielali perfektne spracované dokumenty. Ovládam niekoľko jazykov a viem lúštiť aj azbuku. Tentoraz mi chvíľu trvalo, kým som našiel riešenie. V hlavičke formulára bolo napísané veľkými písmenami v azbuke.
SVERKA.
Čumeli na to ako idioti. Ale ja som sa nezľakol. Keď som si robil školu popri zamestnaní skoro pred tridsiatimi rokmi ako jeden z mála som prešiel cez skúšku z ruštiny.
Osenju ciplionok sčitájut.
To čo som napísal kurzívou som mal dať do správneho tvaru!
Od maturity ubehlo dvanásť rokov a ja som sa dostavil do kabinetu v budove školy na ulici Odbojárov, aby som si nahradil konzultáciu. Ruštinárka sa volala Hilda ale inak sme ju volali Hyena.
Osenju ciplionok sčitájut. Od maturity ubehlo dvanásť rokov a ja som za ten čas prešiel rôznymi skúškami. Po troch rokoch ma vylúčili z vysokej školy, prevýchova v pracovnom tábore so sprísneným režimom. Dačo som si odsedel v Ilave a potom v barakoch v okrese Levice. Potom som ešte dva roky vozil do chlieva s prasatami pomyje. Raz sa na našom prápore dokonca aj strieľalo! Robil som nástenky a strihal polystyrén a popri tom ešte viedol bojový denník našej roty. Už by som nikdy nepovedal, že mi niekto položí takúto otázku. Bolo nutné uviesť slovo ciplionok do správneho tvaru!
Boli tam schody z porfýru. A na tom krv. Karmínové kachličky šesťuholníkového tvaru. Vybité zuby.
Kontoaszug, povedal som.
Account statement.
Zrazu sa mi rozviazal jazyk a ja som hovoril.
Kontoverifikation. Vari to nepočujete? S VER – Verifikation a to KA je iba prípona!
Ten podprogram mal asi tri tisíc riadkov. Riadne som sa s tým mordoval. Mali to fakt dobre vyšpekulované. Dostali by sa s tými vysávačmi až k Pacifiku, keby som ich včas nezastavil. Vytvoril som z toho programu kópiu! Nejak som zlepil formulár z toho chaosu a zdalo sa, že to môže fungovať. Bohužiaľ ma po dvoch mesiacoch poslali domov, že nemajú záujem o moje služby a stiahli sa aj zo strednej Ázie. Hotel stál na miernom návrší. Z hotelového okna som videl kopce a na nich nádherné vinice. Vydal som sa teda smerom na juh k osade Hanweiler, kde boli najbližšie vinohrady.
Povedal som tej ženskej so strednými kozami, že osenju cipljat sčitaqjut. Po dvanástich rokoch od maturity, vylúčili ma zo školy, prešiel som sprísneným kriminálom a kasárňami. Priženil som sa do cudzieho bytu a splodil tam nádherné decko. Pracoval som v socialistickom podniku a užíval plody svojej práce, robil som upratovača v štyroch vchodoch popri zamestnaní, podarilo sa mi vyskloňovať slovo ciplionok do správneho tvaru! To všetko z toho vystrihli a tak vznikol dojem, že propagujem alkohol. Ale ja som bol na tom hoteli začiatkom leta a raz som sa tak díval z okna. Najprv som si to pozrel na Google a potom som sa vybral do najbližšej dediny po víno.
Konečne som mal o čom písať, padol pod údermi samopalu. Na tých schodoch sa dalo aj sánkovať. Stoly nohami hore, doska stola slúžila ako klznica. Teraz sa tam rozliala krv a to biele neboli perly ale vybité zuby toho vojaka. Dostal som pokarhanie od veliteľa čaty. Dali mi takzvanú dútku a vystrihli ten záznam z denníku bojovej prípravy.
Vystrihli z toho rozhovoru ako mi ženská predala akostné víno len tak z garáže. Najlepšie biele vína majú v Nemecku. Dal som si na Miletičke rizling a potom som chcel iba zaplatiť tú skrútenú zloženku. Moja dobrá žena ma varovala pred idiotmi s kamerou. Bohužiaľ, bolo už neskoro. Vyzeralo to, že propagujem alkohol.
Neznášam alkohol a novoročné pozdravy. Dobre som vedel, že to boli falošní smetiari. Bol som príliš slušný. A bolo by neslušné nechať na chodbe stáť ženskú s takým výstrihom. Skoro mi ušla mačka! Konečne strihali na správnom mieste aby som uvidel dva nádherné bochníčky. Ale tento rok vymenili bránu a bránu možno otvoriť iba špeciálnym bezdotykovým kľúčikom.
Stálo to kopu peňazí z fondu opráv ale ja som to pochválil. Neuvidím veľké ani stredne veľké kozy a nebudú ma skúmať pomocou kamery. Nebudem tárať a nebudú mať čo vystrihnúť. Nedoručia mi novoročný pozdrav a tak ušetrím 60 centov za takzvaných smetiarov. Tentoraz ma nevyhodili z roboty ale išli na to oveľa rafinovanejšie! Poskytli mi neplatené voľno na tri mesiace! Tak kto by žiadal ešte peniaze od takého človeka! Mám 59 rokov a ak ma vyhodia, už ma nikto nezamestná! Aj keby došli smetiari, neotvorím! Mám na to dôvod, som bez zamestnania a mám len veľmi malú nádej, že ma niekto ešte zamestnaná. Svoju SRO sa mi podarilo za 500 euro poslať do likvidácie a tá firma mi sľúbila, že vybaví všetky potrebné záležitostí.

Tento rok to neboli smetiari ale poštár z doporučeným listom. Žena bola zbierať korienky. Bol to list z novoročným pozdravom! Konečne nechcú odo mňa žiadne prachy ale prichádzajú z úprimným vinšom! Tá výmena dverí bola opodstatnená! Otvoril som teda obálku a čítam akýsi pridlhý vinš, ktorý začínal takto.
Podľa paragrafu 155 odsek jedna písmeno a) zákona číslo … v znení neskorších predpisov za správny delikt podľa paragrafu 154 odsek jedna písmeno a) bodu zákona …ukladá sa subjektu ITC BOX s.r.o v likvidácii DIČ …
Pokuta vo výške 30 EUR … za nepodanie daňového priznania…za obdobie…
Číslo účtu a ešte variabilný symbol
651007313
Dostal som číslo ako v krimináli. V Ilave som fungoval s číslom 13309 ale toto číslo je oveľa dlhšie! Za tých tridsať EURO som kúpil a teraz podávam ďalej. Aj keď už nemám žiadne obchodné podiely. Ale rady, o ktoré nikto nestojí. Dvakrát meraj a potom strihaj na správnom mieste. Daňové priznania podávajte načas. Aj z toho mála, čo ste nezarobili ale mysleli ste to úprimne. Veď sú medzi nami i takí, ku ktorým smetiari nedorazili a tak si budú musieť na Nový rok z vlastného popudu usporiadať svoje myšlienky. Ak ste nedostali vinš ani z daňového úradu ani nožnice, tak aspoň tento lístok do schránky.
Všetko najlepšie a spokojnosť do Nového roku 2016.