Sníva sa vašim deťom? Počúvajte, čo vám o snoch hovoria

Zážitky sa premieňajú v tisícorakých obmenách do snov a sny sa potom v bdelom stave vracajú do spomienok ako skutočné zážitky. Niekedy sa tieto dva paralelné svety jedného človeka prelínajú tak intenzívne a často, až sa sny stanú pevnou súčasťou reality, ale bez toho, aby toho, komu sa snívali, pripravili o zdravý rozum. Sú aj nie sú. Sú vtedy, keď chceme, aby boli a tí talentovanejší z nás to dokonca dokážu sprostredkovať ostatným v umení – v obrazoch, textoch… Surrealizmus patrí medzi moje obľúbené smery, aj preto som s veľkou chuťou deťom dočítala knihu Chlapec s očami ako hviezdy, určenú pre čitateľov od cca 5 rokov. Je nádherne snivá a pre toho, kto chce, úchvatne skutočná.

Nie je to bežný príbeh, v ktorom by hlavný hrdina prežil nejaké konkrétne dobrodružstvo. Ani nie je vysvetlené, prečo má oči ako hviezdy, ale zato žiadne meno. Vôbec sa nedočítate, čo spôsobilo zafarbenie onej lúky na modro a tiež ďalšie udalosti sa iba stanú, bez prípravy, bez stupňovania napätia, bez rozuzlenia. Dej knihy Chlapec s očami ako hviezdy plynie v jednej nálade, v jednom tempe, v ľahkej atmosfére neskutočna od začiatku až do konca. Chlapec v nej kráča zvláštnou, meniacou sa krajinou, sprevádzaný motýľom, stretáva zvieratá a známe rozprávkové postavy z klasických rozprávok ako Lomidrevo, Laktibrada alebo Miesiželezo a tiež postavičky z česko – slovenských literárnych diel pre deti, ako Dubkáčik a Budkáčik, smelý zajko, či chrobák Truhlík. Ani tento fakt v deji vysvetlený nie je, rovnako ako postavy, o ktorých ste možno v žiadnej rozprávke nečítali, ako Šurienka, bocian v klobúku, prípadne lietajúci kameň. Postavičky tam jednoducho sú, chlapec sa s každou na svojej púti stretne a porozpráva.

Tu by som sa na chvíľu zastavila – rozhovory chlapca s motýľom, postavičkami, zvieratami, sú nosným pilierom celého textu. V pomere priama : nepriama reč je miska váh silne naklonená k priamej reči, možno aj takých 5:1. Z toho, ako a čo sa chlapec pýta, vyplynie, že ide o dieťa úprimné, zvedavé, s otvorenou mysľou. Situácie, ktoré sa mu dejú, v prvom rade prijíma, je im otvorený, chvíľami pozoruje a nič bez rozmyslu nezneguje, a to ani vtedy, keď zistí, že Pampúšik (presne ten Pampúšik, ktorý sa odkotúľal z panvice, aby ho nikto nezjedol) chová lietajúce slony.

Chlapec s očami ako hviezdy je popri klasických príbehových knihách pre deti skvelým osviežením. Nevytvára momenty na fantazírovanie, on sám je fantáziou od začiatku až do konca. Nemusí pripravovať čitateľa na to, že teraz vstúpime do akejsi inej dimenzie, ale je tou dimenziou, ktorá sa netvári ako nejaký výnimočný priestor, skrátka je tu, je k dispozícii, nechá sa deťom ohmatať, preskúmať, neskúša na nich žiadne chytáky. Keď som ju čítala svojim deťom, živo sa o všetko zaujímali, bavili sa, keď sa známe veci objavovali v nezvyčajných spojeniach, hladkali kreslené kone a čomu prvoplánovo nerozumeli, tomu hneď vymýšľali vlastné významy. Syn si po prečítaní knihu vypýtal, žeby si ju rád ešte raz prečítal sám v posteli a to sa, ak nejde o komiks, u neho extra často nestáva. Môžem len dedukovať, že je to práve jej nevšednosť, ktorá ho chytila.

Autor knihy Chlapec s očami ako hviezdy, podpísaný Pero Le Kvet alias Peter Volek, fanúšik patafyziky, ktorý vydal niekoľko invenčných textov (Uložené sny, Perózia, Mäsožravé kreslo, vydával periodikum Mozgomiškár ako samizdat skupiny Alfred Jarry Group), pracoval kedysi v kultovom rádiu Ragtime, sa deťom v popiske predstavil ako príležitostný básnik, prozaik a publicista, ktorý sa narodil ako 23-ročný, na čo môj vedátorský syn vyprskol do smiechu, že ako sa toto mohlo stať?!

Knihu ilustrovala Martina Matlovičová, jedinečný zjav medzi slovenskými ilustrátormi, skvelá žena a výtvarníčka bez mantinelov, ktorá je zaslúžene jednou z našich najoceňovanejších ilustrátoriek. Jej obrázky sú zážitkom, sú samostatným príbehom v príbehu, sú dynamické, farebné a vtipné.

Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Artforum. Foto vydavateľ a autorka.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.