Denník N

Sociálni a národní, možno sa pridajú aj kresťanskí

Prieskum Polisu, ak by boli parlamentné voľby v júli, uvádza, že koalícia Smeru s SNS by bola priechodná. Faktom je, že SNS to s návratom do parlamentu mieni celkom vážne. Potrebný elektorát na to určite majú. Prívrženci jednej aj druhej partaje majú k sebe veľmi blízko. Mentálne sú im veľmi príbuzní aj voliči KDH. A to na vládnutie, aj po marci budúceho roku, bude pohodlne stačiť, lebo o to ide. O hodnoty, a tými je, byť pri moci, v hojnosti, bez zodpovednosti.

Postupom času sa nám to predsa len kryštalizuje. Nálepky strácajú význam, presadzujú sa skutočné zámery a záujmy. Samozrejme, že to platí aj pre ostatné politické zoskupenia. Vlastné odhaľovanie sa nie je možné zastaviť, ani sa so svojimi cieľmi dlhodobo skrývať, za čo ako vyfarbený a dômyselne prepracovaný obal, v ktorom nám ponúkajú na konzumáciu nesúrodú mätež náhľadov. Farby politických tričiek, spoločným praním v prostriedkoch štátneho rozpočtu, dostali nové, vzájomne sa prelínajúce odtiene.

Mnohí nebudú súhlasiť, ale som názoru, že u nás stále nemáme štandardnú politickú stranu, ktorá by tiahla, či už v opozícii, alebo vo vládnej koalícii, sláčikom bez falošných tónov. Politici okrem samých seba, neponúkajú takmer nič. Sú nečitateľní, vyšperkovaní všeobecnými frázami, zaujímajúci sa o svojich voličov len vtedy, keď je čas prebudiť nás z letargie, do ktorej sme sa, pri správe svojich vlastných vecí, nechali celkom dobrovoľne vmanévrovať. A tento nelichotivý trend, nie je ani zďaleka na ústupe.

Spolu diskutér na „eNku“, pod nickom „VW“, ma za to, čo uvediem roznesie v zuboch, ale pre voliča, mojej nátury, je naozaj veľmi ťažké rozhodnúť sa ísť voliť. V titulku uvedené strany mi neimponujú z jednoduchého dôvodu, jedno hlásajú, iné konajú. Takzvaná „pravica“, vhodnejšie je opozičné strany a zoskupenia, v prípade, žeby aj mali možnosť a boli schopné vytvoriť kabinet, neustáli by ani jedno funkčné obdobie. Prečo? Nuž, lebo niektorým z nich by narástli rohy. Možno sa to zdá biedny argument, ale vychádzam z prezentovania sa dotyčných osôb v opozičných mantineloch, a aj voči sebe navzájom. Vzájomné animozity by vládnutím dostali nevídanú muníciu. Tak teraz čo, je to môj názor, taký, alebo podobný, má v našej krásnej krajinke veľa ľudí.

S určitou dávkou rypnutia. Mali by sme mať len dva politické subjekty, v jednom by boli vyznávači porušovania zákonov, verejného aj súkromného kradnutia, netolerancie, a podobných „špécií“, ktoré sú nám roky predkladané na stoly. Nuž, a v druhom by boli tí, ktorým je rešpektovanie pravidiel v spoločnosti prirodzenou potrebou, žijú z toho čo zarobia svojim umom a rukami, alebo, čo im prináleží iným spôsobom v rámci zákona. Politické tričká by mali mať rovnakú farbu, aby bolo možné prejsť z jedného tábora do druhého, pokiaľ sa niekto tak rozhodne. Nemám pochybnosť, že ten druhý, by postupne, rokmi, naberal na sile. Silný je aj teraz, len nemá dôveryhodnú ponuku, ktorá by bola schopná chuť moci, povýšiť na službu.

Teraz najčítanejšie