BLOG
Zuzana Šulajová
Zuzana Šulajová
711

"Som detektív. Som kráľ."

Tri príbehy z magického prostredia Stredného a Ďalekého Východu. Agatha Christie vie, ako to vyzerá na vykopávkach a v jej detektívkach to cítiť. Priam tu vonia väčšine z nás neznámy svet, piesok, kultúra, vzácne nálezy, ale aj teplo, špina a prach a kultúrne rozdiely – a to dokonca aj medzi jednotlivými charaktermi z rôznych končín sveta. Každý z nich má svoj, často bolestný, životný príbeh. Tajomstvo skrývajúce lásku či prežité utrpenie. A niektorí z nich zomrú.

Prvýkrát na Slovensku vychádza luxusná edícia Agathy Christie s lentikulou, vďaka ktorej sa Poirotove hodinky na obálke budú pretáčať podľa toho, ako nakloníte knihu. Ak zháňate vianočný darček, pri tomto srdcia fanúšikov Christie jednoznačne pookrejú.

Vo všetkých troch príbehoch vystupuje obľúbený a doslova svetoznámy Hercule Poirot.

„Ako si vy zarábate na živobytie? Nič nerobíte, o to sa stavím. Zrejme sa pokladáte za dobrého priemerného občana.“

„Ja nie som priemerný; som nadpriemerný,“ vyhlásil Poirot troška naduto.

„Kto vlastne ste?“

„Som detektív,“ povedal Hercule Poirot so skromným výrazom človeka, ktorý hovorí: „Som kráľ.“

V prvom príbehu – Smrť na Níle – navštívime Egypt.

V druhom – Vražda je zvyk – vykopávky v Iraku.

A tretí príbeh nám predostrie Sýriu, konkrétne Jeruzalem a starobylé mestečko Petra.

Hercule Poirot prichádza, aby psychologickou metódou odhalil nielen vraha, ale aj iné pokútne okolnosti, ktoré sa k prípadom prifarili.

„Vraví sa o mne, že rád komplikujem prípady. Riešenie, ktoré mi ponúkate, je príliš jednoduché, príliš ľahké.“

Smrť na Níle

Romantická plavba na parníku po Níle. Ohurujúce zastávky pri pamiatkach, ktoré prežili niekoľko tisícročí. Cestujúci, ktorí sú si úplne cudzí, no počas výletu sa spoznávajú a nebadane odkrývajú svoje povahy. Pestrá zmes ľudí, spomedzi ktorých vyniká nádherná a nesmierne bohatá Linnet Ridgewayová. Navyše je aj múdra. No podľahne nie veľmi správnym citom – a vydá sa za snúbenca svojej priateľky Jackie.

 „Ste krásna, ste bohatá, ste múdra, inteligentná – a máte šarm... Mali ste všetko, madame, čo môže život ponúknuť. Život vašej priateľky sa upínal k jedinému človeku. Vedeli ste to, ale hoci ste zaváhali, nezadržali ste ruku. Natiahli ste ju a ako ten boháč v Biblii vzali ste chudákovi jeho jediného baránka.“

Jackie táto udalosť zdrví natoľko, že sa mladomanželom rozhodne pomstiť jediným možným spôsobom, ktorý jej napriek nedostatku peňazí zostal – prenasleduje ich všade, kam sa pohnú. Ocitne sa spolu s nimi aj na parníku na Níle... A tam Linnetin život nečakane vyhasne. Hercule Poirot sa dostáva do popredia.

Kto stojí za Linnetinou smrťou? Manžel Simon? Jackie, ktorá v opitosti Simona postrelila? Obaja však majú alibi. Alebo to bude niekto z iných spolucestujúcich? Každý z nich má niečo na svedomí, každý sleduje svoje ciele, každý čosi tají... Iba Hercule Poirot s bolesťou v srdci sleduje, čo sa deje, a ľutuje, že ani jedna osoba neposlúchla jeho výstrahu...

„Pozrite tam na ten mesiac. Vidíte ho veľmi dobre, však? Je skutočný. Ale keby svietilo slnko, vôbec by ste ho nevideli. A tak to bolo aj so mnou. Ja som bola mesiac… A keď vyšlo slnko, Simon ma už nevidel… Bol oslnený. Nevidel už nič, len slnko – Linnet.“

Vražda je zvyk

 „Pri svojom povolaní som sa všeličomu podučil. A jedna z tých vecí, tá najstrašnejšia, znie: Vražda je zvyk…“

 Príbeh nás zavedie na exotické vykopávky do Iraku. Pobýva tam tím, ktorý sa pozná celé roky a tvoria spolu nerozlučnú rodinu.

Do chvíle, kým sa šéf tímu doktor Leidner neožení s očarujúcou Louise, ktorá so sebou prinesie niečo, čo spôsobuje čudesnú škrobenosť.

„Áno, ako jednotlivci sú všetci príjemní. Ale ktovieprečo – možno sa mi to len zdalo –, keď som tam bol naposledy, čosi mi nesedelo. Neviem čo… Akoby sa nikto nesprával prirodzene. Akoby bolo vo vzduchu nejaké napätie. Azda najvýstižnejšie to vyjadrím slovami, že si všetci podávali pri stole maslo priveľmi zdvorilo.“

A Louise Leidnerová navyše trpí halucináciami a úzkosťami. Vidí čudesné tváre, počuje klopkanie, vidí ruky bez ramena, ľaká sa zvukov a cudzích ľudí. Chodia jej výhražné listy. Nikto jej neverí. Všetci majú pocit, že jej preskakuje a Louise tomu tiež začína veriť. No anonymný pisateľ svoje vyhrážky splní a Louise Leidnerová krutým spôsobom zomiera. Tím ustrnie.

Príbeh nám rozpráva sestra Amy Leatheranová, ktorá je privolaná, aby robila spoločnosť doplašenej Louise Leidnerovej. Medzi nimi sa hneď rozvinú sympatie, ale kým Amy pochopí, že skôr ako duševnú oporu je potrebné zavolať detektíva, je neskoro.

Hercule Poirot prichádza sebavedomý a pozorný ako vždy. Netrvá dlho, kým si vďaka pozornému oku a bystrému mozgu neurobí záver.

„Vašu manželku zavraždil niektorý z členov výpravy.“

Schôdzka so smrťou

„Je ti jasné, že ju treba zabiť, však?“

Je nepochybne zaujímavé začuť počas prvej noci v Jeruzaleme práve tieto slová, najmä ak ste detektív Hercule Poirot.“

 A presne to sa Herculovi Poirotovi pritrafí. Následne na ten hlas, ktorý osudné slová vyriekol s toľkým oduševnením, natrafí v Petre. Patrí synovi hašterivej a nesmierne direktívnej žene, ktorá so svojimi početnými deťmi a nevestou zaobchádza ako so služobníkmi. Musia ju obskakovať, poslúchať na slovo, nemajú právo na vlastný život, nesmú sa dokonca priateliť s nikým, koho im ona nepredurčí. Je despotická a odporná a dospelé deti majú z nej strach. Nečudo, pracovala ako dozorkyňa vo väzení.

Svedkom strašného zaobchádza matky so svojimi deťmi sa stáva Sarah Kingová, bakalárka medicíny, ktorá prišla na výlet do Petry, aby sa ľahšie vyrovnala s rozchodom s mužom, ktorého ľúbila. A zaujal ju práve mladík Ray, čo na ňu sotva pozrie, zato obskakuje svoju robustnú matku, akoby bol nesvojprávny. Je rozhodnutá, že mu musí pomôcť.

Lenže, prv než sa zmôže na čosi viac, než pár ostrejších slov, pani Boyntonová zomiera v kresle na slnku. Výpovede o tom, kto ju videl nažive ako posledný, sa rozchádzajú.

Zlyhalo jej srdce? Alebo ju niekto premyslene zavraždil? Kto? Niekto spomedzi jej detí? Žeby Ray, ktorý sa tým zastrájal...?

V tomto príbehu, akokoľvek desivom, sa Agatha Christie nevyhla ani jemnému humoru.

„Dnes ma nevpustili do jedného chrámu, lebo som mala na sebe šaty bez rukávov,“ sťažovala sa. „Všemohúcemu sa očividne nepáčia moje ramená, hoci ich sám stvoril.“

Okrem fantastických zápletiek v knihe nájdeme aj odkazy na Poirotove staršie prípady – smrť pána Shaitanu (Karty na stole) a na Vraždu v Orient exprese, ktorá vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ nedávno vyšla v novej filmovej reedícii. A práve na tento prípad sa odvolávajú pri riešení smrti pani Boyntonovej... Ale Hercule Poirot neberie ohľad na to, či bola obeť zlá alebo dobrá. Preňho je len obeť a vrah. A on vraha vždy spoľahlivo odhalí.

A vy spolu s ním.

https://slovenskyspisovatel.sk/portfolio/agatha-christie-3x-hercule-poirot/

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Z oceánu kníh niektoré si vyberám... :)

Blogy

|