Denník N

Som volič. Dôvod?

Každé slobodné a demokratické voľby sú jedinečná a neopakovateľná príležitosť, ktorá sa nemusí už nikdy počas individuálneho života zopakovať.

Bertrand Russell, matematik a filozof minulého storočia povedal: Ak predo mnou stojí nejaká otázka a neviem na ňu momentálne odpovedať, mal by som svoje rozhodnutie odložiť. Ale povedal to konkrétne vo vzťahu k britským voľbám alebo skôr vo vzťahu ku vzniku vesmíru? Dovolím si upozorniť na výrok iného časom preverenejšieho filozofa: „Viem, že nič neviem.“. S Russelom môžeme v niečom súhlasiť. K dokonalosti sa však nepribližujeme vtedy, keď už nie je čo pridať, ale vtedy, keď už nemôžeme nič odobrať. Nech už bol Sorkates akýkoľvek, určite nebol intelektuálne lenivý a verejne nikoho a ani seba nevyzýval, aby niečo odkladal.

Volebné rozhodnutia nie je možné odkladať! Hoci je demokracia sústavne ohrozovaná zákonom korupcie lorda Actona (moc korumpuje, čím väčšia a dlhšie trvajúca moc, tým väčšia korupcia) a Michelsovým železným zákonom oligarchie (aj v demokratickom systéme je tendencia zvolených k oligarchizácii). Všetci zvolení politici v očiach svojich voličov nakoniec musia zlyhať, lebo tieto dva zákony sa nikomu a nikdy nepodarí zo sociálneho a politického života odstrániť. V tom je zmysel časového obmedzovania funkcií. Najspoľahlivejším detektorom pravdy a lži je totiž úspech a čas.

Život zvolených sa zlepšuje takmer vždy, ale život voličov sa zlepšoval len vtedy, keď sa ekonomické a politické hry hrali podľa pravidiel hry s pozitívnym súčtom, v ktorej všetci zúčastnení vyhrávajú. Odporcovia demokracie zneužívajú, že zúčastnení voliči vyhrávajú v nerovnakej miere a vždy na úkor nejakých nezúčastnených. Na Slovensku majú preto ľudia neustále pocit, že s nimi akési temné sily (najčastejšie americkí Židia) hrajú ekonomické a politické hry s nulovým súčtom, v ktorých jeden zúčastnený vyhráva na úkor druhého zúčastneného. Nevolič volí hru s negatívnym súčtom, pri ktorej stráca on i demokracia. Vyhráva zákon korupcie a zákon oligarchizácie.

Najväčším darom demokracie je práve to, že predpokladá takých volených i voličov, ktorí svojím každodenným konaním odmietajú tolerovať paternalizmus i vlastné infantilné správanie. Domnievam  sa, že demokraciu neohrozujú iba oligarchovia a nimi skorumpovaní politici, ale aj alibisti a čierni pasažieri systému. Za konečný výsledok volieb nie sú zodpovední len voliči, ale aj nevoliči. V demokratickom systéme sú aj nevoliči tí, ktorí udržiavajú prostredie „mrazivých vôd sebeckej ľahostajnosti“.

Najdôležitejším argumentom na zúčastňovanie sa na demokratických voľbách – ak sme si skutočne vedomí a čas to overil, že nič lepšie ako demokraciu nepoznáme – je skutočnosť, že vo voľbách môžu demokratickým hlasovaním zvíťaziť odporcovia demokracie. Každé slobodné a demokratické voľby sú jedinečná a neopakovateľná príležitosť, ktorá sa nemusí už nikdy počas individuálneho života zopakovať. Nie je to pseudodemokratický rituál, pri ktorom je jedno, koho volím, a preto je aj jedno, či sa ich zúčastním alebo nezúčastním.

Bertranda Russella je možné považovať za pozoruhodného matematika a logika a zároveň je možné s Paulom Johnsonom odmietať jeho ekonomické, sociologické, etické a politické názory. Myslím, že väčší vplyv na náš život ako matematika má a neustále bude mať počasie. Aj preto mávam motýlím krídlom a pôjdem voliť aj v parlamentných voľbách 2016.

Viac o mne na https://www.facebook.com/dusanjezik.sk

Teraz najčítanejšie