BLOG
Monika Holečková
Monika Holečková
3 048

Spáchal Štefánik samovraždu?

Nedávno sme boli na turistike, počas ktorej sme sa z Trenčína vybrali do Brezovej. Vyštverali sme sa na tri kopčeky, Machnáč, Javorinu a Bradlo. No a na tom Bradle, neviem či o tom viete, stojí impozantná mohyla, ktorá ukrýva Štefánikove pozostatky.

Cestou dolu do Brezovej na autobus, mi mozog obsedantne oznamoval, že musím zistiť o tomto človeku všetko, čo sa dá. Pretože jeho život musel byť grandiózny. Prečo inak by mu niekto staval po smrti mohylu? Ktorý politik sa môže niečím takým pochváliť?

Nechce sa ti to čítať? Pozri si vlog:

1. Foter ho vyhnal z domu

Milan sa narodil v rodine národovca, ortodoxného evanjelického farára Pavla Štefánika na Košariskách. Bol jedným z 12tich detí. Prioritou pre Štefánikovho otca bolo vzdelanie. A tak vzdelanie dostal aj Milan. Ale nedopadlo to podľa otcových predstáv.

Keď študoval v Prahe, zoznámil sa s Masarykom a dajme tomu… upustil od prísneho kresťanského svetonázoru. To jeho otec niesol veľmi ťažko a syna, ktorý prišiel na prázdniny domov, po hádke vyhnal z domu.

No, aj o tom bolo 20. storočie na Slovensku, milé deti. Dnes vás rodičia z domu vyhadzujú, keď zistia, že ste na perníku. V tom čase stačilo, aby ste im povedali, že svet nestvoril pán Boh.

Takže 20 ročný Milan prespával u kamošov a keď sa opäť vrátil do školy, rozhodol sa študovať astronómiu a stať sa vedcom.

2. Od narodenia bol chorľavý

Ak si myslíte, že Milan bol čosi ako reinkarnovaný Juro Jánošík, tak sa trochu mýlite. Ľudia, ktorí ho osobne poznali ho opisovali ako nie veľmi pekného, vzrastom malého, ale charizmatického človeka.

Ako dieťa býval chorľavý a dokonca mal oslobodenie od telesnej výchovy. Paradoxne v tejto súvislosti budú vyzerať ďalšie fakty z jeho života, o ktorých vám poviem za malú chvíľu.

Celý život mal problémy so srdcom a so žalúdkom. Neskôr sa k tomu pridala aj strata vedomia. Podľa jeho spolupracovníkov bolo bežné, že odpadával aj 3-4 krát denne.

No a jeho choroba, nech už mu bolo čokoľvek, sa s pribúdajúcim vekom zhoršovala.

3. Mal francúzske občianstvo

Napriek tomu, že v politicko-diplomatickej činnosti sa Štefánik usiloval o vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov a svoj pôvod nikdy netajil, žil vo Francúzsku, kde získal štátne občianstvo. Pracoval pre Francúzsku vládu a v armáde získal hodnosť generála. Paríž sa na dlhú dobu stal jeho domovom a základňou pre výpravy do cudziny.

Či vôbec plánoval žiť v novovytvorenom štáte, je otázne.

4. Cestoval po svete a vyliezol na Mont Blanc

Ako astronóm žijúci a pracujúci vo Francúzsku podnikol mnoho expedičných výprav po celom svete. Bol v severnej Afrike, na Tahiti, v Brazílii, Ekvádore, na Galapágoch, v Turkestane… a bohvie kde všade ešte.

A ten chorľavý chlapec ospravedlnený z telocviku vyliezol tiež niekoľko krát na Mont Blanc. Pri jeho zdravotnom stave to nebolo vôbec jednoduché a pri jednom z výstupov vraj takmer zahynul.

Človek sa nemôže prestať čudovať, kde na to všetko bral energiu? Hlavne, keď každý večer po robote dumáte, či si ísť von na 30 minút zabehať alebo nie.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako letec na západnom fronte. K letectvu ho vzali až po roku od vypuknutia vojny. Francúzskej armáde sa celkom prirodzene nepozdával jeho zdravotný stav. Je celkom čudné, že ho tam nakoniec vzali. Vyzerá to tak, že Štefánik vedel byť otravný tak dlho, kým mu nebolo vyhovené.

Na svojom úseku fronty začal ako prvý zavádzať meteorologickú službu. Za túto inováciu si vyslúžil vo francúzskej armáde uznanie, pretože lietať v prvej svetovej na tých handrových lietadlách vôbec nebolo easy. Stačila jedna búrka, či silnejší vietor a už ste sa rútili k zemi.

Neskôr počas vojny ako pilot a diplomat pôsobil v Srbsku, Rumunsku, Rusku, Taliansku, navštívil USA aj Japonsko.

5. Písal básne, fotil akty

Málo kto vie, že Štefánik počas štúdia písal básne a zaujímal sa o kultúru a umenie. Jednu dochovanú báseň som čítala. Za veľa nestála. Ale tak viete. Ja som človek 21. storočia. A jediné básne, ktoré sa mi páčia, sú tie od Mirky Ábelovej a je celkom dosť možné, že to ani nie sú básne.


Anyway, keď sa rozhodol stať sa slávnym astronómom v Paríži, boli to práve českí umelci, sochári a maliari, vďaka ktorým prežil prvý pol rok v tejto svetovej metropole. Celý život bol obklopený umením a umelcami.

Aj neskôr na svojich expedičných výpravách svoje kreatívne myslenie pretavil do fotografie. Práve sa pozeráte na prvý slovenský akt. Odfotil ho Milan Rastislav Štefánik v roku 1910 počas svojho pobytu na Tahity.

6. Vystriedal veľa žien

Napriek tomu, že nepatril k mužom pekného zjavu, jeho tvár bola posiata jazvičkami po kiahňach, ktoré prekonal ako 5 ročný a pomerne skoro prišiel o vlasy, Štefánik vedel ženám pomotať hlavu. Svedčí o tom množstvo vzťahov, ktoré počas života udržiaval. Mal asi… iné prednosti.

Myslím samozrejme iteligenciu, šarm a schopnosť pútavo rozprávať o ďalekých krajinách. :D

Jeho poslednou partnerkou bola mladá talianska markíza Guliana Benzoni. Štefánik bol tou monarchiou trochu posadnutý a neskôr sa kvôli tomu dostal do sporu aj s Masarykom a Benešom. Ale o tom trochu neskôr. S Gulianou boli spolu zasnúbení, plánovali svadbu a spoločný život na Tahiti. Všetko však zmenila tragická nehoda.

Mimochodom, Guliana sa nikdy nevydala a kým jej to komunisti nezakázali, pravidelne navštevovala Štefánikovu mohylu na Bradle. Zomrela v roku 1982.

7. Nemal rád komunistov

Štefánik nenávidel komunizmus. “Hovorím vám to z hĺbky duše: boj proti boľševizmu vo všetkých jeho prejavoch musí prevládať v našej morálke,” povedal keď sa vrátil z Ruska. Komunisti zas nenávideli jeho. A hneď potom, ako nastúpili k moci, začali pracovať na tom, aby Štefánika odstránili z dejín. Ako vidíte, ani 40 rokov nestačilo na to, aby sa im to podarilo.

8. Vytváral Československo

Štefánik sa nikdy nesnažil o vytvorenie samostatného Slovenska. Budúcnosť našej krajiny videl len v partnerstve s Čechmi. Aj keď nám to nakoniec s tými Čechmi nevyšlo, dodnes mám pocit, že každému z našich národov, čosi chýba. Že ten Milan mal vlastne pravdu. Čechom chýba srdce a nám Slovákom zase chýba rozum.

Ale ako vlastne Československo vzniklo?

V prvej svetovej vojne bojovali štáty Dohody - teda Francúzsko, Rusko a Veľká Británia -, proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Slovensko a Česko boli súčasťou Rakúsko-Uhorska.

Štefánik bol tým človekom, ktorý vyzýval českých a slovenských vojakov, aby switchli strany a pridali sa na stranu Dohody. Odmenou im za to malo byť vytvorenie vlastného českého a slovenského štátu. Verte alebo nie, do konca roka 1918 mali Československé légie viac ako 60 tisíc mužov. Nebojovali v nich len Češi a Slováci, ale aj vojaci iných národov, ktoré sa necítili v Rakúsko-Uhorsku slobodne.

Iba vďaka tejto vojenskej sile mohli ľudia ako Tomáš Garique Masaryk a Edvard Beneš presviedčať vtedajšie svetové mocnosti, že Češi a Slováci majú skutočný záujem na vytvorení vlastného štátu. Bez légii by pravdepodobne nebola ani republika.

Apropó republika. Štefánik si v roku 1918 s Benešom a Masarykom príliš nerozumel. Kým on uprednosťoval parlamentnú monarchiu, jeho kolegovia chceli republiku. Mnoho ľudí dnes verí tomu, že práve pre tieto politické nezhody bol na Štefánika spáchaný atentát. Ale o tom si povieme trochu neskôr.

Napriek všetkému môžeme bez pochybností prehlásiť, že Štefánik chcel a aktívne sa podieľal na vytvorení Československa, nie samostatného Slovenska.

Netreba sa teda čudovať, že po vzniku vojnovej Slovenskej republiky na čele s Jozefom Tisom, na jeho mohyle zaviala československá vlajka a predstaviteľ pronemecky orientovanej ľudáckej vlády Vojtech Tuka tu pri príležitosti 20. výročia Štefánikovej smrti nebol vítaný. Miestni obyvatelia pre neho pripravili aj pekný transparent s nápisom:

“Kto si rúcal to, čo Štefánik budoval, nevkroč sem, lebo toto miesto je pre každého Slováka sväté!”

9. Zomrel záhadne

Štefánik zomrel počas havárie lietadla pri pristávaní na letisku vo Vajnoroch, kedy sa po rokoch opäť vracal na Slovensko. Bolo to 4. mája 1919.

Do dnešného dňa sa vedú spory, či išlo o nehodu, atentát alebo dokonca samovraždu.

Keďže so Štefánikom leteli dvaja talianski piloti a mechanik, haváriu lietadla vyšetrovali aj talianske úrady a za príčinu označili buď poruchu lietadla alebo zlyhanie pilota.

Leteckí experti sa aj dnes vyjadrujú, že typ lietadla, ktorým generál letel, bol považovaný za chybový. Zabil sa v ňom aj syn samotného konštruktéra Caproniho.

Hoci pri odlete Štefánik lietadlo nepilotoval, je možné, že v priebehu letu sa rozhodol lietadlo riadiť a pre svoj zlý zdravotný stav pilotovanie nezvládol. Na poslednej fotografii pred odletom, má ako jediný z prítomných za sebou stoličku. Čo naznačuje, že sa postavil iba na ten krátky moment, kedy fotograf urobil snímku. A to zas naznačuje, že sa asi necítil úplne ok. Väčšina z nás by sa možnosti pilotovať lietadlo ochotne vzdala, ak by sme nedokázali stáť na nohách. Ale my sa bavíme o Štefánikovi, ktorý sa s chorým srdcom a žalúdkom trepal na Mont Blanc. Takže vylúčiť sa to úplne nedá.

Už kultové sú teórie o tom, ako jeho lietadlo zostrelili českí vojaci na Benešov pokyn. Pretože áno, ak sa s niekým v práci hádate, je logickým vyústením oponentovo zavraždenie. Game of Thrones level Československo.


Slovenský historik Dušan Kováč publikoval na prvý pohľad šialenú teóriu o tom, že išlo o vopred plánovanú Štefánikovu samovraždu.

Nevycucal si to len tak z palca na nohe, čerpal zo spomienok francúzskeho generála Janina, ktorý bol Štefánikovým osobným priateľom a veliteľom Československých légií. V rokoh 1918 a 1919 s ním trávil čas na Sibíri. Zaspomínal si, že Štefánik trpel depresiami a taktiež ho trápil zlý zdravotný stav. Preto sa mohol rozhodúť svoj život predčasne ukončiť.

Štefánikova praneter, pani Tamara Dudášová, však tvrdí, že so svojou snúbenicou plánoval svatbu a život na Tahiti. Podľa nej na samovraždu nemal dôvod. Je však dosť možné, že priateľ z vojny poznal celkom inú tvár Milana Rastislava Štefánika, ako jeho snúbenica.

Čo sa teda stalo 4. mája 1919, to sa už asi nikdy presne nedozvieme. Isté je len to, že to Milan Rastislav Štefánik neprežil.

10. Zanechal dlhy

Po Štefánikovej smrti museli pozostalí splatiť mnoho dlhov, ktoré po sebe zanechal. Väčšinu z nich tvorili pôžičky na expedičné výpravy do cudziny. Milan Rastislav Štefánik bol človekom mnohých darov, ale hospodárenie s peniazmi k nim očividne nepatrilo.

 

Zdroje:

Dokument o M. R. Štefánikovi:

Beseda o Štefánikovi:

Štefánik na Tahiti:

Věčné světlo hvězdáře Štefánika:

VHÚ: Gen. dr. M. R. Štefánik - vojak a diplomat:

Obsah Štefánikovej lekárničky očami farmaceuta:

Milan Rastislav Štefánik - milovaný a zatracovaný:

Štefánikova praneter Tamara Dudášová:

Štefánikove fotografie z Tahiti:

A wiki, samozrejme:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Rastislav_%C5%A0tef%C3%A1nik

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|