Spasibo Gazprom!

Šéf Gazpromu Alexej Miller potvrdil hlavné ekonomické argumenty tých členských krajín Európskej únie, vrátane Slovenska, ktoré opakovane ostro protestovali proti projektu výstavby nového plynovodu Nord Stream2 z Ruska cez Baltické more do Nemecka! Pozrime sa, ako sa to stalo.
Projekt plynovodu opakovane lídri členských krajín EÚ z Pobaltia, krajín V4 a Balkánu označili za geopoliticky motivovaný Ruskom, ktorého jediným zmyslom a účelom je obísť pri tranzite plynu do Európy Ukrajinu. Európska komisia prešetruje jeho súlad s platnou energetickou legislatívou, ako aj so strategickými zásadami tvoriacej sa Energetickej únie. Záverečné stanovisko ešte nie je, ba dokonca presiakli aj rozpory v hodnotení jednotlivých komisariátov únie, napríklad čo sa týka záväznosti únijnej legislatívy na morský úsek plynovodu vo vodách Baltu. Niektorí vrcholní predstavitelia EÚ však už verejne poukázali na skutočnosť, že ak by sa Nord Stream2 zrealizoval, tak spolu s už funkčným systémom Nord Stream1 by až 80 percent podielu exportu ruského plynu do Európy prúdilo výhradne jedným koridorom cez Baltické more a Nemecko. Čo je v zásadnom rozpore s princípom diverzifikácie dopravných trás – o diverzifikácii dodávateľa v tomto prípade, samozrejme, sa nedá hovoriť už vôbec.
Účelové argumenty zástancov Nord Stream2.
Naopak, Gazprom a jeho partneri v projekte – osobitne nemecký Wintershall a rakúsky OMV – za podpory časti nemeckej vládnej elity okolo koaličného SPD a rakúskej vlády opakovane verejne argumentovali jeho potrebou z pohľadu pokrytia očakávaného dopytu plynu. Podľa nich Európa dodávky ruského plynu cez Nord Stream2, s ročnou kapacitou 55 miliárd kubíkov, bude už za pár rokov potrebovať na vykrytie znižujúcej sa ťažby zo starších ložísk na území EÚ v Holandsku a v šelfe Severného mora. Hlavne šéfovia Gazpromu, Wintershallu a OMV unisono šíria scenáre o hrozbe nedostatku európskeho plynu, ktorý je nutné urýchlene nahradiť.
Kritici tohto projektu, vrátane mňa osobne, opakovane na základe relevantných štatistických údajov a na základe vývoja dopytu po plyne upozorňujú, že ich argumentácia neobstojí. Spotreba plynu za posledných päť rokov v Európe citeľne poklesla až o zhruba 20 percent predovšetkým v dôsledku zavádzania úspor na strane spotrebiteľov, slabej konkurencieschopnosti plynu pri výrobe elektrickej energie a teplých zím. Spotreba plynu skrátka klesá rýchlejšie, ako jeho ťažba na území EÚ. Navyše tu máme nové reálne projekty, ktoré dodajú plyn na európsky trh už do roku 2020. V prvom rade sú to dodávky skvapalneného plynu LNG, ktorý v dôsledku vývoja svetového trhu cenovo výrazne klesá smerom k úrovni cien potrubného plynu v Európe. Ďalším je nový plynovod, ktorý je už vo výstavbe, a ktorý privedie miliardy kubíkov do južnej Európy z Azerbajdžanu. A veľmi reálne vyzerá aj spustenie ťažby plynu na šelfe Rumunska a perspektívne aj Bulharska a východného Stredomoria.
Ako sa šéf Gazpromu priznal.
Pri takýchto geopolitických projektoch, ako je Nord Stream2, je veľmi dôležité, čo si naozaj jeho aktéri myslia a nie to, čo vyhlasujú verejne. Tento týždeň ruské médiá zverejnili konkrétne detaily z ostrej korešpondenčnej výmeny medzi najväčšími ruskými producentami plynu – spoločnosťami Gazprom, Novatek a Rosnefť – s prezidentom Vladimirom Putinom. Tá sa týkala možnosti zrušenia alebo aspoň uvoľnenia stále platného absolútneho exportného monopolu pre Gazprom na potrubné dodávky plynu do Európy. Je prirodzené a logické, že šéf Gazpromu A.Miller ho tvrdo hájil a nechce, aby plyn do Európy začali priamo exportovať aj iné ruské spoločnosti. A práve jeho argumentačná obhajoba tak, ako z nej citovali ruské médiá, je veľmi zaujímavá aj z pohľadu projektu Nord Stream2.
Čo teda Miller napísal svojmu najvyššiemu šéfovi do Kremľa: „Vychádzajúc z konzervatívneho odhadu, že tradiční exportéri (Rusko, Alžírsko, Líbya) udržia dodávky na úrovni 2015, tvrdé zmluvné záväzky ostatných dodávateľov úplne pokrývajú do rokov 2022-2025 všetku spotrebu Európy, vrátane tých, ktoré vznikajú v dôsledku znižujúcej sa vlastnej ťažby, keďže Európa pokračuje v znižovaní jeho spotreby.“ Miller ďalej uvádza štatistické údaje o poklese spotreby plynu v EÚ a pripomína, že v dlhodobých kontraktoch, ktoré musel Gazprom a iní veľkí dodávatelia zmeniť pod tlakom európskych zákazníkov, už ako referenčná cenová premenná nevystupuje len cena ropy a ropných produktov, ale aj cena na spotových trhoch s plynom. „Za takejto situácie síce existuje možnosť predať doplňujúce fyzické objemy plynu plynovým traderom na obchodných huboch, ale tieto predaje vedú len k zvyšovaniu ponuky nad dopytom, a v konečnom dôsledku k degradácii ceny,“ vysvetľuje reálnu situáciu na európskom trhu prezidentovi Putinovi. „Ak sa na trhu objaví doplňujúci plyn, nevyhnutne to povedie ku konkurencii medzi ruskými dodávateľmi, čo nezodpovedá štátnym záujmom Ruskej federácie,“ zdôrazňuje vo svojom liste štátnicky šéfmanažér Gazpromu.
Tromf pre Slovensko.
Nie je verejne známe, prečo priletel a čo povedal A.Miller premiérovi Ficovi počas svojej utajovanej expresnej návštevy Bratislavy tesne pred parlamentnými voľbami. Možno sa týkala reverzných dodávok plynu z Európy cez Slovensko na Ukrajinu, ktoré mimochodom posledné dva roky paradoxne výrazne prispievajú k štatisticky vykazovanému nárastu dodávok Gazpromu do EÚ – hlavne Nemecka. Možno sa týkala odporu Bratislavy k Nord Stream2. V každom prípade, ak sa staronový slovenský premiér teraz po voľbách opäť stretne so šéfom Gazpromu, alebo jeho emisárom, exkancelárom Schroderom, kľudne im môže pripomenúť uvedené argumenty samotného Millera. Nie je dôvod neveriť jeho úprimnosti, veď najvyššiemu bossovi v Kremli sa neklame.
V každom prípade Slovensko a ďalšie krajiny EÚ, ktoré doteraz ostro protestovali voči projektu Nord Steam2, dostali vďaka listovej korešpondencii A.Millera s V.Putinom do rúk veľmi silný argument. Každému triezvo uvažujúcemu je tak už definitívne jasné: projekt Nord Stream2 má slúžiť výhradne na posilnenie dominantnej trhovej pozície Gazpromu a jeho partnerov, a to osobitne na trhu stredno-východnej EÚ, teda aj Slovenska a na obhajobu štátnych záujmov Kremľa. A za túto posilnenú pozíciu zaplatíme účet my, zákazníci z tejto časti únie. Ak teda vlády v Berlíne a vo Viedni budú pokračovať v politickej podpore Nord Streamu, treba im jasne a dôrazne pripomenúť slová A.Millera. A šéfovi Gazpromu aspoň symbolicky odkázať do Moskvy: Spasibo!