BLOG
Miroslav Kizák
Miroslav Kizák
1 580

Špina v Osirelej zemi II. - 3D, BDS a BtS

Titulok tohto voľného pokračovania predošlého článku sa Vám môže zdať ako nejaká šifra. Význam skratiek si, samozrejme, vysvetlíme, aj dôvody, prečo sú také znepokojivé.

Za nevinnou kamuflážou ochrany práv Palestínčanov sa totiž častokrát skrýva jedna z hláv hydry „starého dobrého“ antisemitizmu.

Jednotka vojenských medikov IDF v Judei/Samárii. 

Zdroj: IDF blog

3D

3D sa v tomto prípade neviaže na technológiu zobrazovania. Ide o takzvaný 3D test antisemitizmu, niekedy nazývaný aj Sharanského test.

Aj keď ako každý iný môže mať isté medzery, ukázal sa ako veľmi spoľahlivý pri odhaľovaní novších, skrytých foriem antisemitizmu. Tie sa nezriedka snažia pôsobiť umierneným dojmom, volia opatrnejší jazyk ako staršie formy a zväčša sa schovávajú za náhradné objekty (kritika štátu Izrael) alebo krycie pojmy (sionizmus – nie však v skutočnom význame slova, ale v tom, v akom ho zneužívajú napríklad náckovia).

Skladá sa z troch zložiek a každej názov sa začína písmenom D – Delegitimizácia (Delegitimization), Démonizácia (Demonization) a Dvojitý meter (Double standards).

Delegitimizácia

Veľmi zjednodušene povedané, snaha o podkopanie práva Izraela na existenciu. Upiera sa aj medzinárodným právom dané právo židov na sebaurčenie, a teda vytvorenie si vlastného štátu. „Židovský štát“ označujú niektorí kritici za koloniálny projekt, prípadne už od začiatku rasisticky zameraný útvar. Extrémnejšie vyjadrenia označujú politiku Izraela ako fašistickú, prípadne ju prirovnávajú k apartheidu (debunk takýchto tvrdení nájdete napríklad TU).

Démonizácia

Pri tomto bode nejde len o stavanie Izraela do pozície zdroja všetkého zla alebo prisudzovanie zodpovednosti aj za veci, za ktoré objektívne nemôže a sú mimo jeho pôsobnosti. Démonizácia za účelom očiernenia a vyhrotenia antisemitských nálad prináša „z mŕtvych“ aj staré protižidovské mýty, ako napríklad ten o krvnej obeti, satanských rituáloch alebo pripomínanie role židov pri umučení Krista (aj keď to s Palestínčanmi nemá nič spoločné a ide vyslovene o vylovenie ďalšej špiny duchovného charakteru).

Chýbať samozrejme nemôže ani vykresľovanie židov podľa „tradičných“ antisemitských trópov či karikatúr pripomínajúcich tie z novín v Tretej ríši. Poslúžia aj konšpiračné teórie spájané so židmi alebo Izraelom (sionizmus ako démonická ideológia za cieľom podrobenia si ľudstva, židovská svetovláda ZOG – Zionist Occupation Government, a podobne).

Dvojitý meter

Daný kritik si pre svoje prejavy vyberá na základe istých kritérií či situácií len Izrael, tie isté ale pri iných štátoch ignoruje alebo aspoň zľahčuje. Pre sankcie/bojkot/majetkový nátlak a s tým spojené návrhy (aj v podmienkach medzinárodných organizácií) si ako objekt vyberá len Izrael.

Pre názorný príklad nemusíme chodiť ďaleko. Rada OSN pre ľudské práva opakovane čelila zo strany mimovládnej UN Watch ostrej kritike práve z toho dôvodu, že na Izrael mierilo obrovské množstvo rezolúcií, žiadajúcich odsúdenie politiky Izraela, zatiaľ čo minimum návrhov smerovalo voči takým porušovateľom ľudských práv ako Čína, Rusko, Saudská Arábia, Sýria a iným.

Medzi hlavných navrhovateľov patrili popri palestínskych predstaviteľoch aj mnohí z krajín, ktorým nejaké práva príliš veľa nehovoria. To im ale zjavne nebráni v označovaní Izraela za jediného vinníka situácie v oblasti, ale aj inde.

Zároveň sa na druhej strane ignoruje aj humanitárna činnosť IDF (Israel Defense Forces – Izraelské obranné sily, pozn. autora), ako napríklad pomoc po prírodných katastrofách v Haiti a v Nepále alebo ošetrovanie utečencov zo Sýrie, ktorí utekali smerom na juh (napriek tomu, že so Sýriou majú dlhú históriu vojen a iných ozbrojených stretov). Viac nájdete TU


BDS

Druhá skratka znamená v plnej forme Boycott, Divestment, Sanctions, čiže v preklade bojkot, zbavenie niečoho (majetku, práv a podobne) a sankcie.

Taktiky a spôsoby šírenia tejto agendy sa rôznia, navonok sa snaží pôsobiť ľudovo, civilne, či dokonca umiernene.

Znovu by som na tomto mieste použil dokument Crossing The Line, čiže Prekračovanie (červenej) čiary z produkcie kanálu Jerusalem U (YouTube, Facebook). Veľmi názorne a desivo jasne ukazuje praktiky tých, ktorí sa snažia nielen túto agendu (veľmi „dobre“ slúžiacu aj zámerom Hamasu) šíriť, ale pomocou nej aj vyvíjať nátlak.

Ak ste si teraz predstavili nenásilného Gándího, rovno tú predstavu zahoďte.

V univerzitnom prostredí sa aktivity podporovateľov BDS zameriavajú napríklad na prednášky pedagógov či už z Izraela pochádzajúcich alebo o tejto krajine prednášajúcich, styky danej univerzity alebo fakulty s izraelským pracoviskom a samozrejme na demoralizáciu študentov, ktorí stoja za Izraelom.

Pomocou často premyslených stratégií sabotujú prednášky, snažia sa o zrušenie zmlúv o spolupráci, či dokonca prenikajú do študentských rád a senátov a tam sa objektmi ich pomsty stávajú študenti podporujúci Izrael (čo v niektorých prípadoch vyústilo do kurióznych prípadov, kedy polícia na kampuse vyviedla prednášajúceho počas prednášky o Izraeli). Ako veľký problém niektorí študenti vnímajú, keď sa k BDS hlásia aj profesori a vyjadrenie sympatii k Izraelu by im mohlo spôsobiť problémy pri skúškach a podobne.

Židovskí študenti aj tí, ktorí s Izraelom len sympatizujú, sú okrem nátlaku často vystavovaní verbálnym či dokonca fyzickým útokom.

Ešte by som spomenul jednu z obľúbených taktík pro-BDS demonštrantov, najmä v USA, a to takzvané „walk-ins“. Väčšinou ide o statické scénky, kde jedna časť je prezlečená za izraelských vojakov a druhá za ich obete. Takáto „interaktívna“ scéna má často žiadaný efekt. Nehovoriac o tom, že z niektorých akcií sa zostrihávajú aj videá a vydávajú sa za autentickú stopáž z terénu. Časť z týchto videí bola debunkovaná ľuďmi so znalosťami izraelských pomerov ale aj vojenskej výbavy IDF (napríklad vesta vo videu bola obyčajná a nie ten typ, aký je v daných jednotkách štandardizovaný).

Všetky tieto skutočnosti sú v hrubom nesúlade so samotným konceptom akademickej pôdy ako oblasti, ktorá má umožňovať civilizovanú a slobodnú výmenu názorov.

Mimo univerzitnej pôdy sa bojkot prejavuje nátlakom či propagandistickým snahám napríklad pri kultúrnych alebo spoločenských akciách. Nátlak nadobúda rôzne formy, od zasypávania dotyčného správami a „dôkazmi“ o údajných zločinoch Izraela (apartheid, genocída a podobne) až po vyhrážanie sa násilím či smrťou. Účasťou na podujatí dotyčný podľa nich podporuje tieto skutky, ako keby sa ich priamo zúčastnil - karikaturista LATUFF sa cez podobné formulácie snaží vyvolať pocit viny, jeho práce nájdete TU (len pre silné žalúdky) a pre náročných masochistov "odporúčam" profil na Twitteri BoycottIsrael4ever (takisto na vlastné nebezpečie, niektoré obrázky sú otvorene antisemitské).

Cieľ je vždy rovnaký – dosiahnuť, aby sa dotyčný nezúčastnil daného podujatia alebo prerušil spoluprácu s izraelským subjektom. Nedávno tieto aktivity poznačili TLVFest (festival filmov s LGBT tematikou), kde pre BDS stiahlo svoju účasť (spolu so súťažnými filmami) niekoľko režisérov. Konanie samotného festivalu to našťastie neohrozilo.

Kritika Izraela sa častokrát spája alebo splýva s judaizmom. Niektoré zoskupenia tlačiace BDS nerozlišujú, a tak propagujú aj bojkot hocičoho židovského (lebo to musí byť tým pádom spojené automaticky s Izraelom, pravda?).

Viac už uvidíte v priložených videách.

 

BtS

Poznámka: Citácie, parafrázy a väčšina informácií pochádza z tohto článku.

Podľa oficiálnych informácií zo stránok organizácie, Breaking the Silence (Prelomenie mlčania) združuje niektorých veteránov z radov IDF, ktorí v armáde slúžili od Druhej intifády a podujali sa odhaliť verejnosti každodennú realitu z „okupovaných“ území, cenu platenú za trvanie „okupácie“ a snažia sa docieliť jej ukončenie.

Plukovník vo výslužbe Ron Ben-Yishai sa ale vyjadril, že „ľudia, čo nemajú skúsenosti s boja proti teroristickým skupinám sa ľahko dojmú pri čítaní často veľmi znepokojujúcich a vysoko emotívnych správ. Verejnosť nadobúda dojem, že tieto mnohokrát chybné kroky jedného vojaka sú obrazom stavu v celej IDF. Toto považujem za klamlivé a zavádzajúce (libelous – doslova falošné, vymyslené svedectvo za účelom poškodenia osoby alebo vykonania odplaty, pozn. autora).“

Svedectvá jednotlivcov sa tak často zamieňajú za paušálnu realitu pre celé obranné sily. Pre publikum na prednáškach, ktoré mnohokrát nepozná podmienky na daných územiach a v Izraeli, je ľahké im uveriť úplne. Nejde ale o nevinné svedectvá, aj keď daný vojak možno pôvodne mal takéto úmysly. Z príbehov sa stáva nástroj propagandy pre Hamas a BDS, nesú politické posolstvo a konkrétnu agendu, a to poškodiť imidžu IDF a štátu Izrael.

Izraelsko-kanadský novinár Matti Friedman dôrazne vyzval ostatných novinárov, aby sa viac snažili overovať si dané naratívy (čo sa, bohužiaľ, často nedeje), napríklad aj porovnávaním s postupom iných armád v podobných situáciách.

Netvrdí, že sa z opisovaných situácií nestalo nič. Spochybňuje však (aj na základe toho, že za mnohé sa nikto konkrétny nepostavil a môže teda ísť o nepodložené fabulácie alebo rovno lži), že sa niektoré stali tak, ako sú predkladané. Podľa jeho názoru najmä vojaci nižších hodností (predovšetkým „obyčajní“ vojaci a nižšie šarže dôstojníkov) nie vždy chápu zámery vyššieho velenia. Predovšetkým mladí vojaci často nerozumejú zdôvodneniu daného plánu útoku, najmä postupu v boji a následnom vývoji.“

Okrem kritiky si vo svedectvách všimol aj postupy, ktoré sú takpovediac unikátne pre IDF (aj keď sa na základe tónu niektorých svedectiev môže zdať, že ide o bežné praktiky v armádach vo svete) – procedúry zamerané na minimalizovanie civilných strát, ako napríklad zhadzovanie letákov, telefonáty, varovné výstrely alebo varovná paľba mimo, zdokumentovanie chránených objektov v oblasti (napríklad objekty OSN) a podobne.

Richard Kemp, bývalý veliteľ britských síl v Afganistane, pripomenul, že primeranosť vojenského zásahu sa neráta podľa počtu obetí na jednej či druhej strane, ale ide o zložitú kalkuláciu, ktorá berie do úvahy, aké prípadné civilné straty (na majetku, zdraví alebo na životoch) by už boli neprimerané vzhľadom na konkrétny cieľ a očakávané výhody plynúce z útoku. Podľa jeho názoru velitelia v IDF kladú veľký dôraz na pravidlá ozbrojeného konfliktu, vrátane kritérií opodstatnenosti a primeranosti zásahov.

Ako ďalej podotkol, na potlačenie agresívnej taktiky raketových útokov z palestínskej strany neexistovali efektívnejšie metódy ako tie, ktoré použila IDF, napríklad dôraz na presnosť leteckých a delostreleckých zásahov smerom na objekty veliacich a kontrolných štruktúr, bojovníkov a muníciu Hamasu a iných teroristických skupín (tváriť sa, že Hamas nie je teroristická organizácia, vyžaduje naozaj silné klapky na očiach, pozn. autora) v Gaze. Žiadny z kritikov týchto zásahov nepredložil realistickejšiu alebo vo všeobecnosti lepšiu alternatívu.

Izrael patrí medzi lídrov vo vyvíjaní vojenských postupov, ktoré majú za cieľ minimalizáciu civilných strát a škôd.

 

Americký generál Martin Dempsey s Kempom súhlasí v tom, že Izrael sa podľa neho snaží minimalizovať civilné škody, a niekedy akoby až zachádzal do krajností.

V tomto type konfliktu je Izrael často kritizovaný podľa dvojitého metra, ktorý ale kritici neaplikujú na teroristov (alebo to zľahčujú, prípadne ospravedlňujú opodstatnenosťou násilia), a tak sa krajine neustále dostáva negatívnych vyhlásení na adresu civilných strát. Ich zvýšenie ale nie je v záujme IDF. Cieľom izraelských síl je zastavenie raketovej paľby z Pásma Gazy do Izraela.

Snaha minimalizovať škody na majetku a obete na životoch podľa neho často vedie až k prekračovaniu LOAC (pravidiel ozbrojeného konfliktu), a to pri nevídaných snahách vyhnúť sa zbytočným stratám, a tým utíšiť kritikov, často na úkor ochrany životov vlastných vojakov.

Hamas a iné organizácie to potom v boji využívajú a snažia sa naopak IDF „vohnať“ do situácií, ktoré by pošramotili jej povesť. V priamom boji nemajú proti IDF takpovediac šancu, a preto sa uchyľujú k rôznym, často zákerným taktikám (odpaľovanie rakiet zo striech nemocníc či škôl a iných civilných objektov), ako aj k propagande smerom k svetovej verejnej mienke. Ďalšie informácie nájdete aj v týchto článkoch, na ktorých sa podieľal Alexander J. Kenji, TUTU.

Vojenská komisia zameraná na hodnotenie ozbrojených stretov medzi IDF a Hamasom dokonca postupy IDF kritizovala v tom zmysle, že tak ohrozuje vlastnú schopnosť brániť sa útokom.

Často zo svedectiev počuť, že jedným z dôvodov, prečo sa daný vojak rozhodol „prelomiť mlčanie“, je nemožnosť podať oficiálnu sťažnosť a nedôsledné vyšetrovanie prípadných incidentov. Na takéto situácie ale v skutočnosti existuje oficiálny orgán FFAM (Fact Finding Assessment Mechanism – Mechanizmus pre overovanie nájdených skutočností). Zriadili ho počas operácie Ochranné ostrie.

Kredibilitu veľkej časti svedectiev, ako som už spomínal vyššie, podkopáva skutočnosť, že nie sú pri nich mená a len malá časť zvyšku je ochotná verejne k nim pridať svoje meno. Je možné, že sa obávajú, že by boli vnímaní ako zradcovia štátu – akokoľvek nevinný a úprimný je ich údajný prvotný úmysel, celkovo organizácia BtS slúži najmä cieľom Hamasu a iným zoskupeniam, ktoré sa snažia poraziť Izrael za každú cenu (BDS ich taktiež využíva v hojnej miere), a preto by nemali byť takýmto vnímaním prekvapení. To samozrejme neznamená, že by sa incidenty nemali vyšetrovať.

Práveže sa ale vyšetrujú – nie je vôbec výnimkou, že by sa prípad skončil odsúdením a väzbou vojaka alebo vojakov, ktorí sa previnili. Na opačnej strane sú takíto vinníci častokrát chválení a vyzdvihovaní.

Po jednom virálnom videu z prednášky BtS sa v IDF zdvihla vina nevôle a vojaci z jednotky, ktorej dotyčný v minulosti velil, ale aj jeho vtedajší nadriadení, dali dokopy silnú odpoveď vo forme videa, kde ho obviňujú z klamstiev.

 

Záver

Dúfam, že tak, ako aj v predošlom článku, sa mi (tentoraz sólo) podarilo podať Vám čo najpresnejšie informácie. Keďže mojím cieľom bolo byť aj o niečo stručnejší, ale zároveň nie menej jasný, pridal som do textu aj početné videá alebo linky na pôvodné zdroje (ktoré samotné sú častokrát husto zazdrojované). Ak by ste si teda chceli o téme prečítať viac, stačí kliknúť na linky :)

Čo ešte dodať? Dúfam, že 3D test Vám pomôže aj prakticky rozpoznať, kde končí oprávnená kritika politiky a krokov Izraela (ktoré samozrejme existujú) a kde začína „starý dobrý“ antisemitizmus.

Takisto, nikto Palestínčanom neupiera ich práva, ako sa to snaží vykresliť BDS (viac nájdete aj v linku o mýte „izraelského apartheidu“, umiestneného vyššie v článku), čo sa ale už nedá povedať o mnohých akciách podporovateľov BDS, najmä v zahraničí, ktoré majú často formu nie práve pasívneho odporu a naopak sa uchyľujú k agresívnemu nátlaku voči podporovateľom Izraela.

Smutné ďalej je, že aj niektorí izraelskí vojaci, možno aj v dobrej viete, poskytujú svedectvá organizácii, ktorej ani tak nejde o práva Palestínčanov alebo o mier, ale skôr o démonizáciu Izraela v očiach verejnosti vo svete (aj za účelom získania financií).

Niektoré európske krajiny (prípadne ich politici) sa často prikláňajú na stranu Palestínčanov ani nie tak kvôli ľudským právam alebo ľudskosti, ale skôr z obáv, že niektoré arabské štáty túto agendu využijú na nátlak cez ropu a zemný plyn, ako si to osvojili už počas vojny cez Jom Kippur v roku 1973 a neskôr.

V kombinácii s „geniálne“ utkanou propagandistickou líniou vyvinutou KGB (Andropov a jeho fanatická túžba ponížiť Izrael) ide o vskutku krutú kombináciu, hrajúcu výrazne v neprospech verejnej mienky voči Izraelu.

Na úplný záver by som sa ešte rád poďakoval niektorým diskutujúcim k predošlému článku, ktorí mi poskytli dobré podnety, linky na zaujímavé a informačne bohaté videá a články.

Ako bodku na odľahčenie som si zvoli toto vcelku milé, pod povrchom kruté, ale podľa mňa dosť pravdivé videiko:

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť :)

P.S.: Ďalšie užitočné linky:

O nasadení jednej jednotky v boji

Humanitárna misia IDF v Nepále

Ropná kríza v roku 1973 a jej následky aj na geopolitickú situáciu

Dokumentárny film o činnosti niekdajšieho šéfa rumunskej tajnej služby Iona Mihaia Pacepu (utiekol do USA a spolupracoval pri tajných operáciách vo východnom bloku), ktorý odhaľuje pozadie sovietskej, ale aj súčasnej ruskej propagandy

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|