Denník N

Špinavé Vianoce a veľa odfúknutého odpadu v roku 2018

Nechcem zneužívať tému Vianoc v názve môjho blogu, no asi takto by sa najlepšie dala opísať aktuálna situácia v okolí „recyklačného dvora“ v Podunajských Biskupiciach a aj jej výhľad na najbližšie mesiace. Rád by som ju opísal čo najstručnejšie, no vzhľadom na rozsah problému je jej potrebné venovať viac priestoru. Vážim si preto každého čitateľa, ktorý pre pochopenie toho ako veci v oblasti odpadu v hlavnom meste fungujú, dočíta blog až do konca.

Zhruba pred rokom som prvýkrát verejne poukázal na problémovú prevádzku spoločnosti Vassal EKO, s.r.o. na Lieskovskej ulici v Bratislave.  Podľa môjho názoru sa jedná skôr onebezpečnú čiernu skládku odpadu ako o recyklačný dvor, ktorým sa spoločnosť verejne prezentuje. Upozornil som na to v mojom blogu (odkaz), za ktorým nasledovala osobná návšteva a opakovaná mailová komunikácia so Slovenskou inšpekciou životného prostredia (ďalej len Inšpekcia), bohaté foto a video zdokumentovanie celého problému, záujem o tému týždenníkom Trend (odkaz), či stretnutie s časťou vedenia firmy Vassal EKO. Po tom všetkom by som očakával, že sa veci pohnú k lepšiemu, no žiaľ nestalo sa tak. Podnik bezo zmeny funguje aj naďalej, i keď znečisťuje okolité životné prostredie. Vedenie mesta Bratislavy pred problémom zatvára oči a navyše firme umožňuje získavať ďalšie zákazky. Kontrolné orgány problém evidujú, ale z nepochopiteľných dôvodov ho neriešia a nezmohli sa na nič, čo by situáciu zmenilo. Keďže to stále nedokážem prehliadať, rozhodol som sa opäť popísať aktuálny stav a vývoj v posledných mesiacoch, i keď je druhý sviatok vianočný a mohol by som sa venovať aj príjemnejším aktivitám.

Opakovaný úlet odpadu a bezzubá a nečinná Slovenská inšpekcia životného prostredi

Skládku spoločnosti Vassal EKO som začal vnímať po opakovaných mohutných úletoch plastového odpadu na území Podunajských Biskupíc a Rovinky, teda v mieste kde bývam. Nakoľko som v minulosti založil projekt Wastebusters (odkaz) , ktorého cieľom bolo pohodený odpad zo zeme zbierať, vždy ma po veternej noci nahnevalo, keď som na druhý deň videl stovky nových kusov voľne poletujúceho odpadu v našom okolí. Prípady som vtedy starostlivo zdokumentoval a na jar 2017 som sa vybral na Inšpekciu ŽP, konkrétne na Odbor odpadového hospodárstva, kde som problém úletu popísal. Fotografie a videá, z ktorých bol problém úletu evidentný, som inštitúcii poskytol a po rozhovore s vedúcim pracovníkom a vzhľadom na už jeden prebiehajúci podnet voči spoločnosti, som ďalší podnet nepodával. Daný vedúci pracovník po zhliadnutí fotografií poznamenal, že problém nevidí iba v úlete, ale závažnejšia podľa neho môže byť aj samotná štruktúra a uloženie odpadu. Nasledovalo obdobie niekoľkých mesiacov, počas ktorých som sa nepravidelne informoval o aktivitách Inšpekcie v súvislosti s danou skládkou. Dozvedal som sa však najmä to, že Inšpekcia je ako inštitúcia poddimenzovaná, veľmi vyťažená a nemá dostatok inšpektorov s odbornou spôsobilosťou. Navyše ak neviem sám zdokumentovať úlet priamo v čase keď sa odohráva a materiál neobsahuje aj GPS súradnice, je takýto dôkaz nepoužiteľný. Pochopil som, že Inšpekcia proaktívne kontroly nevykonáva a aj keď zareaguje napr. na môj zdokumentovaný podnet, príde na miesto aj o niekoľko dní či týždňov neskôr. Keďže vietor v daný deň fúkať nemusí, úlet odpadu sa nevie potvrdiť a teda ani zdroj pôvodu už roztrúseného odpadu v okolí. Pravidlá sú proste nastavené tak, že dokázať úlet odpadu a postihovať prevádzkovateľov skládok je prakticky nemožné. Nestačia moje ex-post fotografie a videá, možné výpovede ľudí žijúcich v bezprostrednom okolí a dokonca ani priznanie sa spoločnosti Vassal EKO skrz príležitostný zber vykonávaný jej pracovníkmi, ktorí sa v prípade silne viditeľných úletov snažia zberom „zahladiť stopy“ svojej neekologickej aktivity. Bodkou na záver bola pre mňa informácia spred niekoľkých dní, keď som Inšpekciu požiadal o sprístupnenie prehľadu kontrol, ktoré v súvislosti so skládkou vykonala. Zistil som, že za posledné dva roky bolo voči činnosti Vassal EKO podaných celkovo až 6 podnetov. Podnety za nelegálne skládkovanie a nakladanie s inými odpadmi podala aj samotná Mestská časť – Podunajské Biskupice a niekoľko anonymov. Na úlet odpadu sa sťažovala spoločnosť ZSE, a.s., ktorá v okolí prevádzkuje veľkú elektrickú rozvodnú stanicu a odpad častokrát nebezpečne konči na ich vedení vysokého napätia. Všetky kontroly Inšpekcie však dopadli bez nálezu, nepotvrdilo sa žiadne porušenie a spoločnosť Vassal EKO ostala bez postihu. Inšpekcia vzdialená len asi 10 km od problémovej skládky tak nepriamo potvrdila, že ja, všetci podávatelia podnetov, či stovky ľudí žijúcich neďaleko skládky asi len veľmi prežívame a zveličujeme danú situáciu a prevádzka skládky je v súlade so všetkými zákonmi a pravidlami. Odo dňa prijatia tohto zoznamu a výsledku kontrol si myslím, že napriek ústretovej a milej komunikácii s pracovníkmi Inšpekcie, tento problém daná inštitúcia nie len nedokáže, ale z nejakého dôvodu ani nechce vyriešiť, napriek tomu, že použitie zdravého rozumu by jej kázalo niečo iné. Zároveň sa naskytá otázka, aký reálny význam pre spoločnosť majú tieto poddimenzované kontrolné inštitúcie, keď nemajú priestor riešiť opodstatnené podnety od aktívnych občanov.

Prevádzka skládky spoločnosťou Vassal EKO

Keď je v Amerike možné plniť si svoje podnikateľské sny, na Slovensku to v niektorých prípadoch platí dvojnásobne. Spoločnosť Vassal EKO, s.r.o. sa dá považovať za úspešný podnikateľský príbeh, keď firma zaoberajúca sa spracovaním, recykláciou a likvidáciou odpadu už od svojho vzniku v roku 2008 dokázala generovať tržby na úrovni 2 miliónov EUR. Posledné oficiálne finančné výsledky z roku 2016 hovoria až o 4,5 mil. EUR a to všetko napriek chýbajúcim maličkostiam ako získanie územného rozhodnutia, stavebného povolenia, či samotného povolenia na prevádzku skládky (Zdroj: Aktuality). Obrovská a niekoľko desiatok metrov vysoká kopa zmiešaného odpadu na Lieskovskej ulici dnes vyzerá ako tradičná skládka, ktorá vyrástla na zelenej lúke uprostred minimálne upraveného poľnohospodárskeho poľa a bez náležitej úpravy podložia. Úlet odpadu sa tak môže javiť iba ozaj ako časť problému a ohrozené môžu byť aj podzemné vody a pôda.

Pred štátnymi a samosprávnymi úradmi však spoločnosť Vassal EKO vystupuje ako prevádzkovateľ skládky, pričom má spoločnosť k dispozícii iba povolenie na prevádzku dotrieďovacej linky na zhodnocovanie odpadov (Zdroj: Trend). Kataster nehnuteľností uvádza, že žiaden z pozemkov, na ktorých sa skládka nachádza spoločnosť nevlastní a pravdepodobne si iba prenajíma ich určitú časť od firmy EKORENTING, s.r.o. Zvyšok odpadov na skládke sa nachádza na pozemkoch patriacich medzi stovky malých resp. neevidovaných majiteľov. Napriek možným pochybnostiam o praktikách spoločnosti Vassal EKO sa firme podľa Centrálneho registra zmlúv podarilo úspešne uzavrieť zmluvy s napr. mestskými časťami Bratislavy – Karlova Ves a Vrakuňa, podnikom OLO – Odvoz a likvidácia odpadu a.s., ktorý 100%-ne vlastní Hlavné mesto SR Bratislava, či s EKO – podnikom verejnoprospešných služieb, Bratislava v celkovej hodnote viac ako 1,4 mil. EUR. Podmienenie prevádzky získaním oprávnení tak očividne nevyžaduje ani samotné hlavné mesto, ktoré navyše ignoruje sťažnosti Mestskej časti – Podunajské Biskupice. Obsah zmlúv a druhy odpadu, ktoré sa podľa nich môžu na skládke „zhodnocovať“ čiastočne vyvracia aj tvrdenie predstaviteľa spoločnosti Vassal EKO, že v prevádzke sa neskladuje zmesový komunálny odpad a svoje plochy len prenajíma spoločnosti OLO počas odstávok spaľovne (Zdroj: Trend). Osobne mám z niekoľkých vlastných obhliadok prevádzky pocit, že odstávka bratislavskej spaľovne trvá 365 dní v roku, keďže do prevádzky prúdia pravidelne desiatky nákladných áut spoločnosti OLO. Prítomnosť zmišaného odpadu potvrdzuje aj obrovské množstvo vtáctva, ktoré si na skládke zháňa potravu.

Osobné stretnutie s manažmentom Vassal EKO

V čase keď som prvýkrát prestával veriť v schopnosti Inšpekcie ŽP, o túto tému prejavil záujem týždenník Trend. Po pár vymenených emailoch a osobnom stretnutí pri skládke, pomerne rýchlo vyšiel článok s názvom Prečo patríme k najšpinavším štátom EÚ? Odpoveď leží aj na okraji Bratislavy (odkaz). Reakcia naň nenechala na seba dlho čakať a v júli si ma na stretnutie k sebe pozvali dvaja predstavitelia vedenia spoločnosti Vassal EKO. Počas diskusie nebolo žiadne z mojich tvrdení v blogoch, či článku v Trende vyvrátené, predstavitelia spoločnosti mi skôr opísali ako plánujú prevádzku do konca roka 2017 zmeniť k lepšiemu. Pamätám si návrhy na obstaranie technológie s cieľom ďalšieho nezväčšovania skládky (naopak jej redukcie), výsadbu stromov ako prírodných bariér, zber rozfúkaného odpadu pracovníkmi, či možné organizovanie upratovacích akcií, v ktorých som v prípade uskutočnenia navrhol možnú spoluprácu. Koniec roka je však tu a skoro nič z navrhnutého sa neudialo. Skládka je od leta výrazne väčšia a teda aj náchylnejšia na úlety. Sporadický zber odpadu pracovníkmi, ktorý som skutočne mohol odpozorovať, je podľa mňa neefektívny a situáciu nerieši. Veľká časť odpadu totiž ostáva nevyzberaná resp. sa v čase zberu nachádza už niekoľko kilometrov ďaleko. Čerešničkou pre mňa ale bol re-dizajn internetovej stránky spoločnosti v posledných mesiacoch (odkaz). Tá sa dnes tvári veľmi ekologicky a obsahuje slogany ako „Za čistejšie mesto“ a „Pre krajšiu Bratislavu“. Prelinkovaním na vybrané staršie články v sekcii Aktuality spoločnosť upozorňuje na vážne globálne ekologické problémy ako výskyt plastu v oceánoch, mikroplastov v pitnej vode, či množstve použitých plástových fliaš vo svete. Príde mi to trochu pokrytecké, že spoločnosť tieto globálne problémy vôbec spomína. Každému kto internetovú stránku navštívi a nadobudne pocit, že Vassal EKO je zodpovednou spoločnosťou v oblasti životného prostredia, odporúčam ísť na prechádzku na Lieskovskú ulicu a skúsiť si vytvoriť vlastný názor.

Veterné a odpadové Vianoce

V posledných mesiacoch sú silnejšie vetry pri Bratislave úplne bežne a opakujú sa v horizonte niekoľkých dní, či týždňov. Podobne tomu bolo tak aj pred Štedrým dňom a keďže moje čakanie na spomínané kroky manažmentu v roku 2017 sa blíži ku koncu, dňa 26.12.2017 som sa rozhodol ísť si zabehať smerom na skládku a pribalil som si zo sebou aj fotoaparát. Nafotená situácia nižšie ma len utvrdzuje, že veci sa k lepšiemu určite nehýbu.

Okolie Rovinky (26.12.2017)

Sťažnosti na úlety odpadu podané spoločnosťou ZSE,a.s. a kontrola bez nálezov od Inšpekcie ŽP (26.12.2017)

Asi najšpinavšia nová cyklotrasa na Slovensku, ktorú priamo za skládkou postavilo mesto Bratislava (26.12.2017)

Mechy z príležitostného zberu odpadu pracovníkmi Vassal EKO a ich nepochopiteľné uloženie na koľajniciach nepatriacich spoločnosti (26.12.2017)

Skládka na Lieskovskej ulici a jej okolie (26.12.2017)

Desiatky prichádzajúcich áut spoločnosti OLO na skládku cez druhý sviatok vianočný (26.12.2017)

cof

 

Z fotiek je zrejmé, že žiadnej výraznejšej zmeny sme sa v roku 2017 nedočkali. Ostáva mi tak veriť, že ďalší rok bude iný a problém sa začne reálne riešiť. Nerozumiem, ako skládka takýchto rozmerov dokáže v dnešnej dobe fungovať bez povolení a v bezprostrednej blízkosti obývaných zón. To všetko navyše za tichého súhlasu inštitúcií, ktoré by mali v prvom rade hájiť záujmy občanov a nie záujmy zopár jednotlivcov. Ako obyvateľ neďalekej obce zároveň odmietam každodenné trpenie pohľadu na odpadom znečistené cyklistické trasy, priľahlé lesy, či iné okolie, ktoré mnoho ľudí vrátane mňa využíva na trávenie svojho voľného času. Kým sa situácia nezlepší, určite ju neprestanem sledovať a o jej prípadnom vývoji budem naďalej informovať.

 

Teraz najčítanejšie

Rastislav Kruľ

Pre tento blog som v prvom rade dobrovoľník, nadšený a neprofesionálny zberač odpadu. Popri našej iniciatíve na sociálnych sieťach a internetovej stránke s projektom Wastebusters, som sa rozhodol písať blog o domácich a zahraničných témach zo sveta odpadu. Inak som človek optimista, milovník prírody a vody, vo voľnom čase turista, rybár a rôznorodý amatérsky športovec. Som ženatý a v práci momentálne pôsobím ako finančný konzultant pre vrcholný manažment.