Denník N

Spite v lese – je to dobré pre vaše duševné a fyzické zdravie: 1. karimatka

Moja mamka si vždy myslela, že do lesa chodím trpieť. Myslím, že ani takmer 15 rokov ju celkom nepresvedčilo, že to tak nie je. Stále sa ubezpečuje, či mám dosť svetrov a či predsa náhodou nebudem kdesi v chate. Spať v lese v zime!?

Keď som mala 17, prvýkrát som šla spať vonku na celý týždeň. Rodičia ma prinútili vziať si dva spacáky, aj keď bol jún. A veru, schovaná v teplom perí, v noci tesne nad nulou, som im ďakovala. Potom prišli ďalšie noci, desiatky nocí nie len v júni, ale aj v decembri, v januári a marci. Prejavy materskej starostlivosti sa zmiernili len trochu, ale ja som sa postupne učila rôzne veci.
Napríklad to, že dobre sa vyspať je na nezaplatenie.
A že ľudia sú rôzni. Ženy sú iné ako muži.
Znie to triviálne alebo nekorektne, ale ženy potrebujú lepšiu výbavu ako muži. Lepšiu karimatku, lepší spacák. Dnes už majú spacáky štandardne komforty a extrémy uvedené pre ženy a pre mužov a lepšie karimatky majú dámske modely. Ženy sú totiž spravidla celkovo menšie a inak hospodária s teplom. Jednoducho im (nám) viac uteká teplo a teda potrebujeme lepšiu izoláciu.
Apropo, ženy majú vaječníky, citlivý to orgán.
Dámy, zapamätajte si teda: bivakovanie v lese, s hviezdnou oblohou nad hlavou zvládnete ľavou zadnou aj v -20. ALE potrebujete adekvátnu výbavu. V našich karpatských podmienkach to nemusí byť expedičná výstroj do Himalájí, je však dobré dodržať pár pravidiel.
Prvá zásadná vec je dobrá karimatka.

Toto nie sú Himaláje, toto je čergovská zima.

Ležať niekoľko dlhých hodín na studenej zemi alebo snehu a výborne sa vyspať bez pocitu zimy, je výhra pre skloňované vaječníky. Samozrejme aj pre obličky. Kĺby. Pleť, lebo vstanete nádherne svieža a bez kruhov pod očami z prebdenej noci. Pre psychiku a v konečnom dôsledku aj pre okolie.
Obyčajnú penovú karimatku z teska si nechajte na víkendy na chate a na tropické noci (ale aj tak sa dobre nevyspíte). Na alumatku (tenkú takmer fóliu) rovno zabudnite. Taká evazotka (pružná penová karimatka s uzavrenými pórmi) alebo tzv. rajbačka nie sú úplne na zahodenie, ale tu prichádza hviezda večera – samonafukovačka!
Samonafukovačku thermarest som si kúpila z prospechového štipka na výške (hneď potom ho zrušili). Doniesol ju kamarát z Aljašky a ja som sa chystala prespávať arktické noci u nás na Čergove v maximálnom pohodlí 5 centimetrového vzduchového vankúša. Výmena penovej karimatky za nafukovačku je však zradná – už nikdy potom som dobrovoľne na obyčajnej penovke nespala. Nie len z dôvodu chladu, ale je to proste pohodlnejšie. Na thermarestke spím teraz v každom ročnom období – v zime si pod ňu niekedy dám alumatku, ale nie je to nutné.

Pohodlie!

Dnes robí thermarest všelijaké fancy modely – áno, aj dámske, s lepšou izoláciou, ľahšie, menšie. Robí samonafukovačky menšie, s urezanými rohmi, extrémne ľahké alebo aj extra široké. Mimochodom, to, že to je SAMOnafukovačka, je celkom dôležitá vec – takáto karimatka sa po rozbalení samostatne naplní vzduchom a potom ju celkom primitívne treba ústami trochu dofúknuť. Netreba si ju pomýliť s nafukovačkou, na ktorej nafúknutie treba pumpu. A zbaliť sa dá väčšinou do menšieho objemu ako klasická penovka.
Tak som teda pred desiatimi rokmi začala spať na milovanej thermarestke. Dnes je to už riadna seniorka, na súčasné pomery dosť ťažká, už ani to nafukovanie nie je to, čo bývalo – ale drží. Ľudia sa často boja zaobstarať si samonafukovačku, pretože si myslia, že sa ľahko prepichne. Pokiaľ ste Nožnicovoruký Edward, určite si ju nekupujte. Takisto nie, ak si zvyknete na karimatke krájať chlieb. Reálnou hrozbou je, ak ju necháte uzatvorenú na slnku – rozpínajúci sa teplý vzduch ju poškodí, môžu sa potrhať vnútorné spoje a spraví sa tzv. pukeľ.
Tú moju som v lese nikdy neprepichla a to som sa zo začiatku takisto bála. Potom, už odvážna, som na nej spala kdesi na povale na neohobľovaných doskách a vtedy som do nej spravila malú dieru. Dostala som lekciu z lepenia karimatky (je to podobné, ako keď lepíte dušu na bicykli) a naše partnerstvo pokračovalo bez problémov, až kým…
Poznáte tú známu výhovorku „pes mi zožral domácu úlohu“? Jedného dňa si tak náš pes priniesol moju karimatku z miesta, kde sme spali, k spoločnému ohňu. Nechcel byť sám a nechcel ležať na holej zemi… A keďže psy nevedia nosiť veci rukami, z karimatky sa stala nová výzva so 17nástimi čerstvými dierami.
Zverila som ju do rúk skutočného odborníka a ten na ňu minul svoju ročnú zásobu kadejakých karimatkových záplat a lepení. A tak ja a moja samonafukovačka Zjizvená tvář naďalej prespávame v karpatských lesoch.

Odolnosť. Urputnosť.

Ľudia sú rôzni, ženy sú iné ako muži a ja vravím, baby, ak nechcete v lese (a v zime) trpieť, zožeňte si ako prvú vec kvalitnú samonafukovaciu 5 centimetrovú karimatku. A očakávajte dlhodobé a príjemné partnerstvo, dobrý spánok a nenachladené všelijaké možné vnútorné orgány.

Teraz najčítanejšie