Denník N

Spod Tatier k Baltiku: plánovať treba, ale náhoda to zariadi lepšie

(foto: Veronika)
(foto: Veronika)

Sled priaznivo nepriaznivých udalostí zapríčinil, že miesto, ktoré malo byť vrcholom našej cesty naprieč celým Poľskom, sme si mohli zo zoznamu vyškrtnúť už na tretí deň. Takže kým Nemci bojovali o zlaté medaily v rozpálenej Brazílii, nás na pobreží Baltického mora ovieval príjemný vánok.

Rozospaté telá troch Slovákov uložené v rôznych krkolomných polohách sa k životu prebrali okolo deviatej hodiny ráno. Presne v rovnakom čase, kedy náš autobus dorazil na hlavnú stanicu v Gdaňsku. Tu na nás už vyčkávali dievčatá, ktorých cesta vraj bola oproti tej našej hotové peklo, preháňali tak, ako to majú vo zvyku ženy robiť. Ale poľutovali sme ich s obdivom, pretože prežiť deväťhodinový detský plač bez vážnejších následkov na psychickom zdraví, to dokážu skutočne len ženy.

Keď sme sa po návšteve verejných toaliet jednohlasne zhodli na ich dobre vyzerajúcom stave, zahájili sme strategickú poradu priamo na stanici. Uprostred ranného zhonu, predbiehajúcich sa ľudí a hlasu z rozhlasových oznamov. Príležitosť lacných cestovných lístkov nás postavila do nečakanej situácie. Na mieste, kde sme sa mali dostaviť až v závere našej cesty, sme sa vyskytli už na tretí deň. Cieľ dostať sa k moru netreba nikomu objasňovať, ale kde budeme spať, netušil nikto z nás.

Po objavení na internete vhodného kempu blízko pobrežia prišla ďalšia výzva – rozlúštiť, akým spôsobom fungujú automaty miestnej hromadnej dopravy. Po chvíli sa nám aj toto podarilo úspešne zvládnuť. Našli sme kemp, vybavili ubytovanie a zložili batohy z pliec. Konečne. A rovnako konečne zisťujem, prečo je môj batoh o niečo ťažší, než si ho pamätám zo začiatku cesty. Ešte stále v ňom totiž nosím vlhký stan ako následok nočnej búrky v Krakove. Suším ho na šnúre, vedľa vypraté ponožky, tričká a blízko nás osídlení poliaci grilujú.

Mix renesancie a baroka, taká je budova hlavnej stanice v Gdaňsku. Do podoby, v akej sa nachádza dnes, bola postavená v roku 1900

Po vstupe na pláž hodnotím prichádzajúce mračná ako niečo, čo by nemuselo byť, ale veď dobre. Za posledné dni som si zvykol. Piesok prechádzajúci pomedzi prsty bosých nôh mi prináša pocit zatiaľ nepoznaný. Iba ak z detských čias a pieskoviska, ale to si nepamätám. Hrejivý pocit radosti a šťastia, že sa naše plány stali skutočnosťou, chladí a do rovnováhy vracia príboj studených morských vĺn. Kocháme sa výhľadom, fotíme všetko navôkol a bosými nohami hmatáme mušle. Teším sa, až o tomto momente budem doma rozprávať.

V čase, kedy väčšina sveta sledovala finálový zápas majstrovstiev sveta, my sme dali prednosť sledovaniu západu slnka na pobreží mora a sŕkaniu domácej. Zatiaľ čo vysoký percentuálny obsah alkoholu u niektorých vyvolal túžbu po posteli, na mňa a Marcela mala tekutina rýdzo slovenských koreňov práve opačný efekt. Okolité zvuky fliaš a smiechu silneli s čoraz viac ubúdajúcim denným svetlom. Kdesi za nami sa miešal poľský jazyk s francúzskym. Alkohol v krvi a znalosť základných francúzskych slovíčok v pamäti zapríčinili zvýšenú dávku sebavedomia. O malú chvíľu na to prichádza ďalšie kruté zistenie toho dňa. A to, že moja francúzština, aj napriek jednému semestru, ktorý som jej štúdiu obetoval, nie je až taká dobrá, ako  ju ohodnotila profesorka na skúške. Aj preto sme uprednostnili pokračovanie konverzácie s dievčatami v univerzálnej angličtine. Nespomínam si, o čom sme sa presne rozprávali, ale viem, že ich naše dobrodružné plány ohúrili. Viac ako nám pri balení cudziniek, sa večer vydaril nemeckým hráčom, ktorí v predĺžení zdolali Argentínu 1:0 a stali sa novými futbalovými majstrami.

02
Našli sme správu vo fľaši. Dešifrovanie jej obsahu bolo okamžité

Nasledujúci deň opúšťame Stogi Plaza, no ešte predtým sme si s Veronikou dopriali rannú rozcvičku a beh. Ak chcete vedieť, aké je to byť Davidom Hasselhoffom zo seriálu Baywatch, odporúčam vyskúšať beh po pláži. Lebo presne tak som sa v danej chvíli cítil.

Centrum Gdaňska je pestré, rôznorodé a plné historických monumentov. Človek by ani neveril, koľko prvenstiev prináleží práve Poľsku. Bazilika Panny Márie postavená z tehál je najväčším kostolom svojho druhu na svete. Na jej stopäťdesiatdeväť ročnej výstavbe sa stihlo vystriedať hneď niekoľko autorov, architektonických období a štýlov. Na vežu, z ktorej výhľad by bol na celé mesto určite dych berúci, sme sa ale nedostali. Ulica Długa a Długi Targ sú asi najviac frekventované miesta v Gdaňsku. Reprezentacyjna ulica a plac, píše sa o nich na Wikipédii, takže ozaj. Široké zastúpenie tu majú farby budov, ktoré obe tieto miesta lemujú po bokoch, obchody, reštaurácie a pouliční umelci rôznych žánrov. Niektorí si vás získajú ani nie tak kvalitou svojho vystúpenia, ale nápaditosťou a originálnosťou. Zo všetkého, čo ulice tohto prístavného mesta ponúkajú, ma najviac uchvátila kapela pod Zelenou bránou – podchod s najstaršími bránami v meste. Chlapci hrali na gitaru, vedro a chladničku. Celé to bolo pekné a oni strašne super.

03
Astronóma Jana Heweliusza tu uznávajú natoľko, že mu v uliciach Gdaňska postavili hneď niekoľko pomníkov
4
Reprezentacyjna ulica Gdańska plná pestrostí
Výlet nás okrem iného naučil aj to, že hudba sa dá hrať skutočne na čomkoľvek. Aj na chladničke
Výlet nás okrem iného naučil aj to, že hudba sa dá hrať skutočne na čomkoľvek. Aj na chladničke

Väčšinu pamiatok sme nenavštívili kvôli low cost rozpočtu a obmedzenému času. Wielki Młyn uprostred starého mesta človeka uchváti najmä nezvyčajnou strechou a svojou mohutnosťou. Túto unikátnu pamiatka zo 14. storočia je možné obdivovať iba zvonku. Nie preto, že bol mlyn počas druhej svetovej vojny čiastočne zničený a po jej konci zrekonštruovaný. Skutočná skaza jeho interiéru prišla až v roku 1993, kedy sa jeho vnútorné priestory zmenili do podoby obchodného centra. Niektoré veci sa oplatí radšej zvnútra nevidieť, aj keď vstup do nich je úplne zadarmo. Žiaľ, Wielki Młyn je jedna z nich.

08
Krásna budova, v ktorej útrobách sa skrýva nákupné centrum (zdroj: Wikimedia)
07
Dom cechu mlynárov. V jeho útrobách nájdete luxusnú reštauráciu

Po prehliadke mesta a návšteve bistra s tradičnou poľskou kuchyňou sa vraciame na stanicu. S plnými žalúdkami a pamäťovými kartami. Najprv po batohy do úschovne, potom do mesta Sopot. Jeho vzdialenosť na mape vyzerá skromne. O relatívnom význame tohto slova ma presviedča takmer hodinové státie v električke. Keďže celé Poľsko je pod jedným veľkým mrakom s prostatou už tretí deň, človek nikdy nevie, kedy to na neho opäť spŕchne. Po vystúpení v Sopote opäť prichádza silný dážď. Už neprekvapuje, berieme ho ako súčasť party. Keď sa intenzita padajúcich kvapiek zníži na hodnotu niekde medzi môže byťkeď sa inak nedá, ideme hľadať kemp. Mapa nás klame, GPS na mobile pôsobí zmätene. O názve Przy Plaży v živote nepočul ani on, ale ani domáci. S husou kožou na chrbte a obavami, že sme niekde inde, než by sme v skutočnosti mali byť, kemp predsa len nachádzame. Náhodou. Pri cestovaní sú náhodné udalosti často dôležitejšie ako tie, ktoré si vopred naplánujete. Staviame stany a sušímezmoknuté šaty, čo sa už stalo akousi tradíciou. Ideme otestovať tunajšiu pláž a tentokrát skúšame už aj slanosť a zimu Baltického mora. Drkotajúcim zubom prestávam po chvíli venovať pozornosť a užívam si voľnosť, čo more prináša.

09

Aké boli začiatky našej cesty a čo nečakané si pre nás osud prichystal v Krakove, si môžete prečítať v prvej časti.

Teraz najčítanejšie