Denník N

Spomienky

Nevie sa rozhodnúť, pred očami vidí obraz…

Elena odomkne dvere do bytu. Všade je tma, len z izby preniká záblesk svetla z ulice. Stojí na prahu, premýšľa, nevie či má vojsť. Odhodlá sa, spraví zopár krokov a stojí. Nevie sa rozhodnúť, pred očami vidí obraz. Je pripravená ho vidieť? Všetko je tu tak ako kedysi. Rýchlo privrie oči a na blízku komodu položí tašku. Pomaličky sa posadí na nízku stoličku a tupo hľadí pred seba. Vyzuj sa už konečne, našepkáva jej vnútorný hlas.

Neohrabanými pohybmi zo seba zhodí kabát, do kúta miestnosti si uloží hnedé kožené topánky. Presne na miesto, Oľga to tak mala rada. Keď ich našla inde, mala plno múdrych rečí, vraj poriadok musí byť. Vtedy jej to prišlo zvláštne, nevedela pochopiť jej výhrady. Čo tam po tom, frfľala často, veď sú to obyčajné topánky.

Sestra ju vždy znovu a znovu presviedčala, že každá vec okolo nás má svoje presné miesto. Nechcela si dať povedať, ale aj tak ju mala rada, bola to jej staršia sestra. Opatrnými krokmi prejde do kuchyne, po dlhom váhaní rozsvieti maličkú lampičku. Zohne sa, z poslednej zásuvky vytiahne škatuľku zápaliek. Na bielej sviečke narovná knôt a zapáli ju. Trasú sa jej ruky, snaží sa byť silná, ale nedarí sa jej to, v predstavách je to jednoduchšie.

Konečne je svieca na malej antikorovej tácke uložená na konferenčnom stolíku v izbe. „Pre teba, Olinka,“ šepne tichým hlasom Elena a po tvári sa jej kotúľajú slzy veľké ako hrachy. Dopadajú na jej tvár, stekajú na oblečenie, sľúbila si, že plakať nebude. Nejde to, bolesť nepustí, ešte stále je veľmi živá, niekedy ani jeden celý rok nie je dosť dlhá doba.  Posadí sa na okraj sedačky a hľadí do plameňa, je silný, ale horí pokojne.

Na poličke pri televízore si všimne malý kovový rámček, hľadí na ňu usmiata Olinka. Usmiata tvár, veselý pohľad, mladá, plná života. Netušila, čo jej život prichystal, vracala sa domov popri ceste, chýbalo jej len niekoľko metrov. Osudný okamih všetko zmenil, ľudská nepozornosť ju pripravila o to najcennejšie a jej zostal len žiaľ.

Elena sedí, plač vystriedali spomienky. Olinka ako maturantka, áno, stužková, gaštanové dlhé vlasy ozdobené vkusnou sponou, šťastný úsmev rodičov. Krásne chvíle, pamätá si každý detail, bola hrdá na svoju staršiu sestru.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Obľúbili ste si moju tvorbu? Chceli by ste si prečítať viac nových kúskov? Na mojej osobnej webstránke http://darinamatichova.sk nájdete množstvo ďalších poviedok, niektoré aj v zvukovej podobe a nechýbajú ani informácie o mojich knižných počinoch.