Denník N

Spomienky

viečka jej oťaželi…

Pootvorila oko, najprv pravé, pomaličky pridala ľavé. Snažila sa udržať pozornosť, všade okolo nej bola úplná tma. Cez maličkú medzeru do miestnosti prenikalo trocha svetla. Pootočila hlavu, snažila sa zistiť viac. Nedalo sa, oči ju neposlúchali, hlava sa jej točila, cítila sa ako na kolotoči.

Viečka jej oťaželi, v pamäti jej ožili spomienky z dávnych čias, vtedy mala asi šesť rokov. Bol horúci letný deň a ona si užívala prázdniny u starých rodičov. Babka bola v práci, jej spoločníkom bol dedko, bol to láskavý a milý človek, mala ho veľmi rada. Zobral ju na kolotoče, vybláznila sa do sýtosti, najviac sa jej páčil reťazový. Lenže osud jej v ten deň nebol priaznivo naklonený, pri vystupovaní z neho škaredo spadla a skončila v nemocnici. Pobudla tam celé dva týždne, chudák dedko, od babky sa mu ušlo hubovej polievky. Nemohol za to, nebola to jeho vina.

„Dobrý večer, pani Májková, ako sa cítite?“ Strhla sa, silný tón hlasu ju vytrhol zo spomienok, pootvorila oči. Snažila sa držať ich otvorené, nepodarilo sa jej to, únava ju premohla. Až po ďalších slovách v jej blízkosti sa prebrala, zbadala ženu v bielom plášti, viac nevedela identifikovať. Jasné, bude to sestrička, pomaličky jej začalo dochádzať, prečo sa s ňou všetko točí. Narkóza ešte stále účinkuje, má jej telo v moci.

Nechce nikoho počúvať, chce sa jej spať. Privrela viečka a vrátila sa k spomienkam, už nie na kolotoč, práve zacítila vôňu borovicového lesa, starý otec jej ukazuje krásny urastený dubák.

Teraz najčítanejšie