Denník N

Sponzori Bašternákovho biznisu

Obytný komplex Bonaparte. Foto N – Tomáš Benedikovič
Obytný komplex Bonaparte. Foto N – Tomáš Benedikovič

Účtovné výsledky spoločnosti Real Forum Invest, s. r. o. za rok 2011 rozprávajú jednoduchý, no zaujímavý príbeh. A nielen tým, že jedným z jej spoločníkov a konateľov bol Ladislav Bašternák – človek, od ktorého si prenajíma byt premiér Fico. Táto firma patrí medzi tie, o ktorých sa píše v súvislosti s možným podvodom s DPH a stavala komplex Bonaparte, kde premiér býva.

Podstatnou časťou podnikania firmy v rokoch 2009 až 2012 boli v zásade „sponzorské peniaze“. Spolu 18,8 milióna eur. Tie firme umožnili predávať svoje služby a výrobky za štvrtinovú cenu ich nákladov. Keďže medzi zákazníkov Bašternákových firiem patrí aj premiér Fico, je dobré pýtať sa na pôvod týchto peňazí. Je to možno dokonca závažnejšie, ako samotné skúmanie ohľadom DPH.

Známejšia verzia príbehu firmy Real Forum Invest je asi takáto:

Firma kúpila veci (materiál, energie a pod.) za 25,7 miliónov eur, pridala k nim svoju prácu a predala ich za 6,9 miliónov – teda s 18,8 miliónovou stratou. Uplatnila si nadmerný odpočet DPH a štát jej vyplatil vratky (akýsi „preplatok“) 3,6 milióny eur.

Menej zdôrazňované fakty

Tržby takmer 6,9 miliónov eur firma urobila bez toho, aby mala čo i len jediného zamestnanca, či vlastnila auto. Celý majetok firmy pozostával len z pohľadávok (164-tisíc eur, ktoré jej ešte mali zaplatiť jej dlžníci) a asi 6-tisícok eur na účte a v pokladni. Firma s takými tržbami mala celé režijné náklady len 22-tisíc eur.

Takmer nespomínané fakty

Napriek vysokej strate firma nezostala svojim dodávateľom nič dlžná. V rokoch 2009 až 2011 totiž niekto vložil do firmy dary 18,4 milióna eur, vďaka čomu mohla vyplatiť väčšinu dodávateľov. Na konci roka 2011 jej síce zostali záväzky cez pol milióna, v roku 2012 však opäť niekto firme daroval 430-tisíc eur, takže spolu s peniazmi za spomínané pohľadávky úspešne vyplatila zvyšok dodávateľov. (Označenie „dar“ je jemným zjednodušením – presne povedané išlo o vytvorenie „ostatných kapitálových fondov“, kam sa zahŕňajú jednak dary, ale aj iné vklady do spoločnosti, ktoré nezvyšujú základné imanie. Nepatria do príjmov v podnikateľskej činnosti a teda sa nezdaňujú. Update 7.  6. 2016 16:28: Podľa obchodného práva nie je možné zaúčtovať dary priamo ako vklad na Ostatné kapitálové fondy. Peniaze do kapitálového fondu musí vložiť priamo spoločník.)

Napriek tomu, že sa najviac hovorí o miliónoch, ktoré štát zaplatil firme (ako vratky DPH), dary sú možno pointou zaujímavejšieho príbehu. Z účtovnej závierky sa nedá vyčítať ich pôvod. ( Update 6.6. 2016 16:28: od koho pochádzali. Možno od majiteľov, no možno od niekoho iného.)

Rozprávka o luxusnom byte za málo peňazí

Dá sa namaľovať hypotetický/nereálny príbeh: Niekto chce od developera kúpiť byt „na kľúč“. Luxusný. Zádrheľ je v tom, že ten luxus si chce užívať bez toho, aby o tom vedelo mnoho ľudí. Ak by zaň priamo zaplatil pri kúpe bytu, tak každý, kto by sa dostal ku zmluve, by videl, že suma za byt je šialene vysoká a vznikli by pochybnosti, či nežije nad svoje pomery. A keďže táto zmluva pôjde na kataster, k tejto zmluve sa dostanú aj rôzni neznámi ľudia. A bude vyhľadateľná v archívoch ešte dlhé roky.

Riešením pre Niekoho by mohol byť takýto plán: Ústretový predajca bytov (developer) sa dohodne so stavebnou firmou (subdodávateľom), že stavebná firma postaví super luxusný byt a predá ho developerovi za cenu normálneho bytu. Developer zaplatí a keďže sa môže tváriť, že byt nie je luxusnejší ako zvonku vyzerá, následne môže spokojne byt predať, či prenajať Niekomu za normálnu cenu. Dokonca aj môže zdokladovať, že tento byt nestál nič extra.

Koncový zákazník Niekto, je spokojný, developer je spokojný. Problémom zostáva len to, kto zaplatí stavebnej firme tú stratu. Teda rozdiel medzi nákladmi na výstavbu luxusu a predajom vystavaného za zlomok minutých peňazí.

Pre Niekoho by bolo ideálne, keby sa toto „odškodné pre stavbára“ nijako neviazalo k dodávke pre jeho byt. Našťastie sa nájdu firmy (možno zo Slovenska, možno z Belize), ktoré dokážu už dva roky vopred venovať stavebnej firme dary až do hodnoty výšky predpokladanej straty. (Update 7.  6. 2016 16:28: Podľa obchodného práva nie je možné zaúčtovať dary priamo ako ostatné kapitálové fondy. Peniaze do kapitálového fondu musí vložiť priamo spoločník.) Teda nie je problém mávnuť rukou a urobiť účtovne stratový biznis. Keďže ide o dar, nemá ako (a prečo) naúčtovať k nemu DPH. Dôsledkom toho je nadmerný odpočet DPH a, prirodzene, „vrátenie“ peňazí od štátu.

Ako bonus má firma účtovnú stratu takmer 19 miliónov eur, čo v praxi znamená, že v ďalších rokoch (postupne) môže takúto čiastku získať podnikaním bez toho, aby z nej musela platiť daň z príjmu.

— koniec rozprávky o luxusnom byte za málo peňazí —

Myslíte si, že táto rozprávka je pravdivá? Iste nie – je plná slovíčka „možno“ a vôbec sa nedá predstaviť, že nejaké osoby či firmy venovali vyše 18 miliónov firme so zištným účelom, všakže? Vyzerá nepatrične vymýšľať rozprávky v článku o nejakej firme. No, zdá sa, že s vymýšľaním rozprávok pri nej začal niekto iný.

Rozprávkou sa totiž môže zdať napríklad aj tento príbeh:

Úvod

Firma vlastnená a manažovaná skúsenými podnikateľmi urobila biznis, kde nakúpila za 25 miliónov a predala za 7. Hoci ide o sro-čku, kde ručili iba vkladom do základného imania vo výške ani nie 7-tisíc eur, roky do nej ukladali milióny, aby si nevýhodný biznis mohli dovoliť. Keď sa podnikanie celé zrútilo, vytiahli peňaženky a vložili do firmy ďalších 1,5 milióna eur. Spolu teda zasponzorovali 18,8 milióna eur. Za to sa dá kúpiť 100 nových domov v okolí Bratislavy. Len kvôli tomu mohli so cťou vyplatiť všetkých svojich dodávateľov.

Hoci taký počin vyzerá chvályhodný a mohol by slúžiť ako dobré PR firmy, konatelia účtovné závierky nedodali do Zbierky listín, hoci to ukladá zákon, takže to pre verejnosť ostalo tajomstvom.

Nakoniec sa rozhodli firmu, do ktorej ťažko investovali a ktorá má kvôli možnému uplatneniu straty v budúcich rokoch potenciál ušetriť na dani z príjmu cez 3 milióny eur, nevyužívať na ďalšie podnikanie a nakoniec ju radšej predali.

Jadro

variant a) Daňoví kontrolóri robili kontrolu DPH. Pri nej museli kontrolovať finančné vstupy firmy a teda s vkladom do „ostatných kapitálových fondov“ boli dôkladne oboznámení. Nevyhodnotili to ako účelové obchádzanie zákona. Detailne videli výdavky firmy. Nezdalo sa im divné, že také tržby firma robí bez zamestnancov, a alarm im nespustili ani absurdne nízke režijné náklady na úrovni menšej ako tisícina výrobnej spotreby.

Nezdalo sa im divné, že jediný majetok firmy boli pohľadávky, peniaze na účte a hotovosť, teda z už uskutočneného biznisu neostalo nič, z čoho by v budúcnosti mohlo vzniknúť DPH na príjmoch (nepredaný tovar, materiál na sklade, nedokončené výrobky atď.) Štát vratky DPH vyplatil.

variant b) Daniari neurobili žiadnu kontrolu, lebo im nebolo divné, že firme zrazu naskočili tržby a vyplatili jej 3,6 milióna eur len tak.

Záver

Ministerstvo financií SR zverejnilo účtovnú závierku firmy za rok 2010 a za rok 2012. Závierku za rok 2011 nie. Účtovné závierky inej firmy týchto podnikateľov (BL – 202, s.r.o. ) nezverejnilo vôbec.

V našej krajine je fajn, že človek si stále môže vybrať, čomu a komu verí, čomu len čiastočne a čomu vôbec nie. Okrem dôveryhodných inštitúcií je však dôležité mať aj systém poskytovania informácií, aby občania nemuseli tipovať, čo je pravda a čo výmysel. Bez toho sa nepodarí vytvoriť verejný tlak na zmeny, ktorá táto krajina potrebuje.

Peter Kunder

Tento materiál vznikol aj vďaka podpore bežných občanov. Ak aj vy chcete prispieť k lepšej verejnej kontrole, môžete veľmi jednoducho finančne podporiť Alianciu Fair-play, aby sme sa podobným témam mohli venovať intenzívnejšie. Ďakujeme.

Darujte

Ďakujeme všetkým individuálnym darcom, ktorí nás podporili priamo tu, cez portál Dobrá krajina alebo cez 2 % z daní.

 

Teraz najčítanejšie