Spoplatníme vysoké školy?
Slovenské univerzity v svetovom rebríčku obsadili posledných 200 miest. Môžeme vôbec naše univerzity porovnávať so Stanfordom a Oxfordom?
Zdroj foto: haikudeck.com
Rebríček Times Higher Education hodnotil 800 univerzít sveta. Na prvých troch priečkach sa umiestnil Kalifornský inštitút technológie (Caltech) a univerzity Oxford a Stanford. Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita obsadili 601. až 800. miesto.
Zásadný rozdiel medzi najlepšími univerzitami sveta a tými slovenskými je financovanie. V roku 2014 dostal Caltech od štátu okolo 257 miliónov eur, Oxford viac ako 215 miliónov eur a Stanford až 960 miliónov eur. Univerzita Komenského dostala zo štátneho rozpočtu 93 miliónov eur a Slovenská technická univerzita 59 miliónov eur. Všetky tri najlepšie univerzity poberajú okrem dotácií od štátu aj dotácie od sponzorov a ešte aj vysoké školné.
Rok štúdia na Caltechu stojí takmer 40 000 eur, na Stanforde do 19 000 eur a Oxford poberá od študenta viac ako 12 000 eur ročne. USA a Spojené kráľovstvo navyše investujú do školstva celkovo viac ako Slovensko (obe krajiny 5,6 % HDP, Slovensko len 4,2 % HDP v roku 2012).
Ako teda môžeme porovnávať takéto odlišné svety?
Okrem financií je rozdiel aj v povahe štúdia. Vrcholové univerzity študentov hľadajú, slovenské ich prijímajú. Na Harvard hľadajú študentov už počas druhého a tretieho ročníka na strednej škole a chcú takých, ktorí sa venujú mimoškolským činnostiam. Na škole sa kladie veľký dôraz na vypracovávanie esejí a zadaní a to viackrát do mesiaca. Žiadne memorovanie, obchádzanie systému, či sťahovanie prác z internetu.
V angloamerickom systéme školstva stojí vzťah univerzity a študenta na báze výrobcu a spotrebiteľa. Študenti si platia za kvalitné vzdelanie a univerzita im túto službu poskytuje. Univerzita môže adekvátne až nadštandardne zaplatiť svojich vyučujúcich a vysokým platom prilákať tých najlepších pracovníkov. Investuje omnoho viac do kvalitného vybavenia univerzity, učební a okolia univerzity. A investuje aj do výskumu, ktorý bol jedným z kľúčových faktorov hodnotenia vysokých škôl. Tu je tiež treba spomenúť, že technologicky zameraný Caltech bol vo výhode, keďže zrejme produkuje viac výskumov, než univerzita, ktorá má aj humanitne zamerané odbory.
Ak sa univerzita dobre umiestni na svetovom rebríčku, robí dobré renomé nielen sebe, svojim študentom a pracovníkom, ale aj svojej domovskej krajine. Prináša jej prestíž a odráža kvalitu jej školstva a vyspelosť krajiny. Čo teda chceme spraviť? Chceme spoplatniť vysoké školy? Alebo chceme zvýšiť ich financovanie štátom, ktoré je dlhodobo najnižšie v EÚ?
Prečítajte si aj: Učiteľov si nevážime a študenti sú nešťastní a Študujte na Harvarde zadarmo!
Pridajte sa ku mne na Facebooku: Brani Gröhling – Vo vzdelaní je budúcnosť krajiny
