„Chovaųa sa tam jak taká mochla …“,
a zvjedavoscú mojú tá mochla rádňe pohųa …
„Chovaųa sa tam jak taká mochla …“,
v šenku dost nespokojňe povidaų Vlada.
Mojej misli ohromňe sa lúbí, snad odjakživa,
záhorácká muva a akorád tedi postrehųa
další prevelice zaujímavé sųovíčko: ´mochla´ …
To v šenku nečakaňe iniciovaųa asi stríkųá soda, (-:
co pravďepodobňe púsobí jak ňejaká ohromňe ´chitrá voda´,
no a tak zvjedavoscú mojú tá vjeta porádňe pohųa …
Moja misl nebiųa šak zvjedavá, kerá že to je mochla,
ale jakí skutečňí zmisl je teho záhoráckeho sųova,
keré sem dofčilka ešče aňi ráz nečuų, že čeho sa to tíká …
Podlá záhoráckého sųovňíka mochla znamená též ´mika´,
protože akorád mika je ´synonymem´ sųova mochla;
enemže v tej súvislosci spomínaní nespokojní Vlada,
nemysleų vúbec na mochlu proto, lebo to biųa nedbaųo upravená baba,
on tím míňių ženskú, kerá sa v jedném kusi všady enem motá …
A mužskému, co sa mochle sa údajňe ríče vísťižňe, že je moták,
no v tem sųovňíku sa píše, že moták je čovjek, co dicki vyprávjá ináč,
tak fčil vúbec nevím, lesik to znamená enem tak alebo aj tak …
16.01.2018 – 22.01.2018
Poznámka:
1/
Jazyková korektúra: Andrea Danišová
2/
Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.
Obom za korektúry ďakujem.
