Srbsko smeruje do Európy, Orbán do Haagu a kam smerujeme my, Slováci?
Ak sme si ešte pred pár mesiacmi mysleli, že problém s utečencami sa dá a musí riešiť kultúrnym a civilizovaným spôsobom, Viktor Orbán nás presvedčil, že sa to dá aj inak. Obohnal hranicu so Srbskom ostnatým drôtom, vzápätí ju uzavrel a napokon dnes nasadil do boja aj vodné delá!
Orbán potvrdil oprávnenosť pozdravu predsedu Európskej komisie Junckera, ktorý ho nedávno oslovil: Zdravím vás, diktátor! Ešte pred pár mesiacmi som bol ochotný vsadiť sa, že u Orbána zvíťazí zdravý rozum a prebudia sa v ňom zvyšky ľudského citu. Ako vravia tipéri bola to u mňa tutovka! A ako po zlom tipe tiež vravia tipéri, bol by som prehral aj gate!
Viktor Orbán už dlho presviedča Európsku úniu, že je všetko možné, len nie demokrat. Určite má pred sebou množstvo cieľov, ale len jediný z nich pokladá za prioritu : Udržať sa pri moci aj za cenu šialených, do európskeho priestoru nepatriacich krokov. Nech mi odpustia Maďari, ale majú čo si zvolili. Neonacistickú, či neostalinskú hanbu v 21. storočí.
Aký obrovský rozdiel je dnes v ponímaní demokracie a práva na život medzi Orbánom a srbským premiérom Vučičom a jeho chorvátskym proťajškom Milanovičom?! O tom prvom vďaka jeho činom už vieme vlastne všetko, tí dvaja druhí, ktorí by mali byť „doživotnými nepriateľmi“vzhľadom na utrpenie, ktoré ich národom spôsobil mäsiar z Balkánu Miloševič ukázali, čo znamená slovo ludskosť v praxi. Otvoria hranice pre ľudské tragédie z arabského sveta!
Kým oni dvaja rokujú rokujú o spôsobe pomoci utečencom, slovenská vláda dookola už vlastne len papagájuje odmietavý postoj nielen svoj, ale aj Slovákov(vždy sa treba zakrývať národom) voči kvótam. Ale ak nám niektorým už aj lezú krkom „pronárodé“ štekoty našich mocných, ani zďaleka sa ešte nevyrovnali Orbánovmu slznému plynu a vodným delám.
Dnes sú to vodné delá, zajtra to už budú možno guľomety. Najprv len s gumovými projektilmi, ale ak si to situácia vyžiada… Strašné pomyslieť…
Viktor Orbán sa pomaly, ale isto stáva prvým adeptom z politikov Európskej únie, ktorý sa zoznámi na vlastnom prípade so zložením senátov haagskeho tribunálu.
My Slováci, tak, ako vždy v histórii čakáme, ku komu sa pripojíme! Bude to, ako vždy v histórii samotnej, pochopiteľne víťaz.
A ja si už len kladiem otázku : Čo myslíme? Dokedy nám ešte bude svet „papkať“ tento, podľa nás prezieravý a múdry postoj?
A už len úplne na záver. Tým , ktorí sa vytešujú z dnešných problémov Únie a jej „blížiaceho sa rozpadu“, dávam do pozornosti jednu drobnosť. Musíme v prípade takéhoto scenára očakávať ďalšiu vlnu imigrantov, ktorá bude však už rýdzo slovenská. Budú v nej len desaťtisíce našich našich rodákov, ktorí sa budú musieť vrátiť z „prehnitého a dekadentného západu“ domov na Slovensko. A začnú budovať ich a naše „svetlé“ zajtrajšky.
Viktor zatiaľ sedí na striedačke a čaká, či ho ešte tréner pošle nazad do hry.
Foto nytimes.com
