Denník N

Stále sa učím chorobe odolávať

ilustračné foto: TASR
ilustračné foto: TASR

Keď ma chytí mánia, najradšej by som bola aktívna v kuse niekoľko dní, ale už viem, že by to nedopadlo dobre.

Keď prešvihnem svoj spánkový režim, hodí ma to zrazu do silnej depresie alebo príde zmätenosť, bludy, zvláštne vnemy a ďalšia epizóda. Odolávam šesť a pol roka. Šesť a pol roka som stabilizovaná.

Neviem či je to vďaka liekom, ktoré užívam alebo vďaka mojej ostražitosti a tomu, že sa mi podarilo s mojimi stavmi natoľko zoznámiť, že ich držím v určitých medziach. Základ je nedať sa nimi uniesť, nenechať sa uniesť mániou (hoci je to veľmi lákavé) a nepadnúť do hlbočín depresie, ktoré sú zas zradné.

Aj teraz mnou zmietajú nálady. Včerajší deň bol plný radosti, zábavy a veselosti. Už ráno som začínala počúvaním pesničiek a dobrá nálada mi vydržala po celý deň. Celý deň som mala nabitý aktivitami. Dodalo mi to toľko energie, že som až do neskorej noci potom sedela pri počítači a nechcelo sa mi spať. O polnoci som sa rozhodla upratať kuchyňu, pretože skôr na to buď nebol čas alebo sa mi do toho nechcelo. Napokon som si povedala, že aj povinnosti si treba plniť a pred spaním som sa teda ešte do toho pustila. Veď, prečo nie?! Keď som už zaľahla, zvonka zneli zvuky ako z Pohody, no musel to byť iný festival alebo párty, lebo z Trenčína je to k nám ďaleko.

Keď som dlho nezaspávala, siahla som po Hypnogene, no bol to zlý odhad, mala som si dať silnejšie hypnotikum. Po troch hodinách som už nadránom znova vypliešťala oči na monitor počítača. Mánia a s ňou spojená eufória už boli preč. Bola som ako mechom praštená, spomalená, úplne zabrzdená. „Toto mi jeden Hypnogen predtým nerobil,“  uvedomila som si. Ktovie, možno je to tým, že už užívam nižšie dávky antipsychotík a tak ma to viac hádže zvrchu nadol. Všetko je to pokus a omyl. Nielen výber liekov ale i ich dávky. Na každého a v rôznych situáciách pôsobia inak. Psychiatrička mi neraz vravela: „Vy  sa už poznáte, pokojne si zvýšte o niečo dávku, keď cítite, že to potrebujete…“ Nikdy som sama nezvyšovala, lebo zvýšiť je ľahko, no so znižovaním je to potom  inak. Znižovať či vysadzovať mirnix – dirnix, zo dňa na deň nemôžete, nevypláca sa to. Aj keď ste so svojou chorobou už veľmi blízki príbuzní. Samozrejme, doma pri vás nik nebude stáť a kontrolovať, či ste prehltli predpísanú dávku. Koho by to bavilo. Obdivujem, ak to niekto vydrží robiť. A tak, môžete dávku znížiť, no musí byť na to vhodná doba.

Nie vždy to však vyjde. Mne to párkrát nevyšlo. Raz, keď som sa cítila skutočne dobre, iniciatívne, bez vedomia psychiatričky som znížila dávku antidepresív na polovicu. Behom krátkeho času som bola v silnej depresii. Vrátila som sa na pôvodnú dávku a modlila sa, aby sa mi podarilo dostať do pôvodného stabilizovaného stavu. Avšak po dlhšom čase som to tentokrát s vedomím psychiatričky skúsila znova a podarilo sa. Na nižšej dávke fungujem už rok a pol.

Aj antipsychotiká som kedysi vysadila, lebo mali silné nepríjemné vedľajšie učinky. Šesť rokov to išlo bez nich, užívala so len antidepresívum, no potom prišiel relaps. Odborníci v nemocnici povedali, že príčinou bolo neužívanie antipsychotík. Odvtedy ich beriem stále. Akurát som zmenila druh a pred trištvrte rokom, som požiadala o nižšiu dávku. Podarilo sa ich znížiť. Nižšiu gramáž ako užívam už u nás nepredávajú.

Niekto by povedal, že sa pohrávam s liekmi. Áno, pohrávam sa… so svojou chorobou. Prešlo už hodne času, čo ma prvýkrát nepríjemne prekvapila. Podarilo sa jej niekoľkokrát za sebou ma položiť na lopatky. Preto už dlhší čas sa pripravujem, učím sa žiť tak, aby som jej dokázala odolávať, zvládať život s ňou s čo najnižšími dávkami liekov.

Teraz najčítanejšie