Staničné úvahy 2.
Dlhodobé zapodievanie sa Hlavnou stanicou a následný štipendijný pobyt vo Viedni predstavujú niekoľko dôvodov na zamyslenie.
V prvom dieli staničných úvah nájdete zhrnutie stavebno-historického vývoja bratislavskej a viedenskej hlavnej stanice.
Mentálny kontext – vnímanie
Početné články v dennej tlači a ďalších masových médiách dokazujú negatívny imidž bratislavskej stanice. Sú tiež častými márnymi zvolaniami frustrácie. A zmena podoby Hlavnej stanice v Bratislave je pravdepodobne v nedohľadne. Investora, ktorý mal na jej mieste vybudovať polyfunkčné centrum, už k projektu nepustí mesto a protiopatrenia ohlasuje aj samotný developer. Občan často skĺzne k obyčajnému, nekonštruktívnemu hejtu. Hejtovanie je obľúbenou slovenskou disciplínou, nevenujú sa jej len občania, ale niekedy aj médiá. V roku 2015 sme sa rozhodli túto oblasť činnosti aspoň symbolicky inštitucionalizovať a kultivovať. Salónik vznikol z potreby zhmotniť kumulovaný hejt aspoň do formy umenia, keď už nie riešenia. Salónik preto vyhlásil súťaž o najlepší hejt. Výhru neodovzdal ani prezident SR, nenapísal o nej žiadny slovenský denník, ani sa nám nepoďakovalo ŽSR ani ŽSSK. Vyhrať stále treba hlavne sám nad sebou. Honorary mention získala spoločnosť ZSSK Cargo, tých totiž takmer nikto nehejtuje verejne.
Čo sú klasické témy hejtu? Tak jednoznačne porovnávanie sa s lepšími, na ktorých „nemáme“. Viedenská stanica býva dávaná do kontrastu pomaly ako dokonalé miesto hodné závisti či okamžitého nasledovania. Kontexty, prepojenia a prestavby bratislavsko-viedenského prostredia majú niekoľko vrstiev a tiež pohnutú históriu. Tá viedenská železničná stanica, na ktorú sme húfne prichádzali po páde železnej opony hľadajúc pretrhnuté spojenie so Západnou Európou už nestojí. Doprava je dynamickým a meniacim sa odvetvím v živote mesta. Nové technológie nahrádzajú staré, trasy sa menia a zefektívňujú. Ani povestná historická Viedenská električka už dávno nechodí a jej trasa viedla v roku 1914 cez iné územia ako dnes. Tak aj Südbahnhof úplne zmizol z povrchu zemského. Ako sa pretransformovala kvalita, ktorú voláme genius loci – duch miesta v ponímaní architekta Christiana Norberg Schultza? Ostali v mysliach a mentálnych mapách cestujúcich chvíle čakania na električku D, čakania na ďalší vlak kvôli pomalej jazde električky D, potraviny, kam sa chodilo, keď bolo všetko ostatné zavreté, žmurkajúce oči media artu, holuby, Poľská vitrínka aj predajcovia novín?
Südbahnhof bol samozrejme tiež vo veľkom nekonštruktívne hejtovaný. Kedy však nastane prerod bohapustého hejtu v konštruktívnu kritiku a posun? Momentom zmeny je určite úcta k tradíciám, histórii a základná úcta k ľudskej práci a energii. Tá sa následne odráža aj na spoločnej práci odborníkov, médií a následne sa upokoja možno aj nejakí hejtujúci občania.
Stará stanica Südbahnhof zdieľala niekoľko spoločných charakteristík s bratislavskou Hlavnou. Technické parametre pre dopravu nevyhovujúce súčasným potrebám mesta, negatívne vnímanie prostredia cestujúcou verejnosťou, zastaralý stav interiéru, opotrebovanosť. V prípade Südbahnhofu to už bola v podstate štvrtá radikálna kompletná prestavba tohto mestského bloku. Nové riešenie, ktoré si vyžadovalo spojiť sily a možnosti odborníkov a súčinnosť dotknutých organizácií. Okolo novej stanice Wien Hauptbahnhof vznikla súčasne nová štvrť s až ezoterickým názvom Sonnwendviertel (štvrť slnovratu). Štvrť ponúka mix funkcií – byty, školský dvor, veľký parkovací dom, kancelárie a obchody. V novej štvrti pribudlo približne 5000 bytových jednotiek pre cca 13 000 obyvateľov. Štvrť disponuje excelentnou infraštruktúrou, sieťou dopravy, cyklotrasami a pešími chodníkmi. Možnosti a nutnosti zmeny.
Nápis zo starej stanice je momentálne vo vlastníctve Wien Museum
Budovanie genia loci v meste znamená byť pozorný k existujúcej miestnej histórii, identifikovať charakter miesta a „manažovať“ pozitívny vzťah. Ten vzniká z pocitu istoty a informovanosti. Ako zabezpečiť maximálnu informovanosť a akceptáciu zmien verejnosťou? V istých kontextoch fungujú aj kultúrne podujatia. Popri statických a pasívnych prostriedkoch, ako novinové články, webstránka k projektu nechali „budovatelia Hauptbahnhofu“ verejnosť aj celkom konkrétne „nahliadnuť do kuchyne“ a predviesť prakticky ukážky celého procesu. Na pozorovanie zmien bola postavená dočasná vyhliadková veža Bahnorama, kde mala verejnosť možnosť pozerať zblízka na reálne, rozbité a pulzujúce stavenisko – a teda nie ako pri „normálnej“ vyhliadkovej veži, na stereotypne statickú a okukanú dominantu mesta. Keď sa zhodnú predstavitelia odborných inštitúcií s politickou mocou, médiá nemajú živiť aké konflikty, je tiež zbytočné zaoberať sa subverzívnym aktivistickým umením vo verejnom priestore.
Vnímanie verejnosti a odborníkov pravdaže zďaleka nie je čiernobiele v rovine staré = zlé a nové = dobré. Nič sa nedá pokaziť so 100% istotou len vtedy, keď sa nič nerobí. V autorskom tíme Balthasar Fischer, Erich Gerbl, Thomas Pressberger vznikol v roku 2009 dokumentárny film Endstation Südbahnhof. Zachytáva príbehy zamestnancov a stálych návštevníkov stanice a ich osobné príbehy a pocity okolo zbúrania stanice. Etnografka Daniela Schadauer sa zaoberá procesmi verejného mediálneho lúčenia s miestom. Proces lúčenia, ktorý denne absolvujú cestujúci so svojimi blízkymi, či hostiteľmi je integrovaný aj v každej železničnej prestavbe. Zbúraním stavieb získame cenný priestor na nové možnosti, ale taktiež prichádzame o sily desaťročia budovanej rutiny. Nikdy to nejde hladko a čiernobielo. Nastávajú zlomy, ruptúry a skoky.
K dôstojnej rozlúčke patrí oslava, zvlášť keď sa dlho plánuje a nedôjde k nej náhle a nečakane. Akcia s názvom Urban Destruction párty zmenila 18.12.2009 vyprázdňujúci sa komplex na niekoľko pódií pre DJov. Site specific art, kultúra iného typu a mierky.
Stanica nie je. Zmizli problémy? Asi ťažko. Pravdaže, hejtujú aj Rakúšania. Napríklad to, že tá nová zastávka metra síce nesie názov Hauptbahnhof, ale od nástupišťa je to nehorázne ďaleko!
Každá generácia žije už v inom meste. Na stranách starých turistických sprievodcov sa pozeráme na neexistujúce dominanty. V osobnej pamäti a kolektívnej pamäti miesta sa hromadia nové a nové vrstvy…
zdroje:
