Bratislava sa nemusí rozvíjať skokom.

Milí kolegovia a kolegyne, vážený pán primátor.

„Keď štát udelí investorom túto výnimku, bude sa v Bratislave ďalších 10 rokov stavať dvoma spôsobmi – niekto bude poctivo riešiť svoju stavbu na stavebnom úrade mestskej časti a to so všetkými plusmi aj mínusmi, ktoré z toho vychádzajú, iný bude veľmi dlho meniť mesto za výrazne zvýhodnených podmienok a bez priamej kontroly prostredia, ktoré touto zmenou budú zasiahnuté.“ (Matúš Vallo)

Všetky vaše zjemňujúce návrhy k môjmu jednoznačnému postoju, nesúhlasiť s udelením štatútu významnej investície dvom najväčším investorom v Bratislave, milosrdne obchádzajú mesto. To mesto, ktoré sa bezúspešne bránilo, keď mu predseda parlamentu, z tej istej vládnej strany ako dnešný podpredseda vlády – predkladateľ návrhu, zalial jeho najvzácnejšie pamiatky na hradnom kopci betónom. To mesto, ktorému vláda už roky upiera jeho nárok na spravodlivé financovanie.

Naše hlavné mesto sa totiž ako autonómna samosprávna jednotka už dávno uložilo k zimnému spánku a pokračuje v tradícii predchádzajúcich volených reprezentácií. Ani na priame výzvy nedokáže prvý muž mesta, primátor Nesrovnal, povedať, čo si o nápade s významnou investíciou myslí.  Zopakujme si teda trošku históriu:

Počas prázdnin, v auguste 2017, sme zachytili informáciu o udelení štatútu v médiách. Podpredseda vlády to chcel vybaviť rýchlo, Bratislava sa má vraj rozvíjať skokom. Následne zastupiteľstvo na môj podnet prijalo jednohlasne uznesenie, aby sa o tejto veci nerokovalo, pokiaľ

• mesto nedopracuje strategický dokument Generel dopravy, v ktorom sa kľudne môže zaoberať aj lanovkou aj električkou, avšak najmä, pokiaľ sa k nemu nevyjadria mestské časti, ktoré ho dodnes ani nevideli
• sa neprerokujú žiadosti, ktoré developeri predložili vláde, v riadnom štandartom procese – v komisiách a s odbornými stanoviskami mesta
• sa nezriadi útvar urbánneho plánovania, ktorý bude pri plánovacích procesoch zohľadňovať všetky aspekty rozvoja – od sociologických, cez územné až po enviromentálne.

Dnes sa tu bavíme o obrázkoch, ktoré sme videli v médiách, o kreatívnych návrhoch trasovania električky či lanovky, ktorým sa inciatívne venujú poslanci. Ako mesto postupuje v dopracovaní „Generelu dopravy“, kedy mesto predloží k štatútu svoje odborné stanoviská, aký je názor odborných pracovníkov, či dokonca primátora mesta, je stále neznáme. Domnievam sa, že hoci bolo uznesenie primátorom podpísané, o jeho plnení sa ani neuvažuje. Svedčí o tom aj skutočnosť, že investori na rokovanie komisií prišli, niektorí aj viac krát, mesto sa ani raz nezmohlo na formulovanie svojho jednoznačného odborne vyargumentovaného postoja v písomnej podobe. Raz dokonca zaznelo, nemôžeme vám nič predložiť, lebo projekty nepoznáme.

Zároveň sa v mene viacerých poslancov pýtam, prečo je tento bod potrebný predkladať v zrýchlenom konaní na rokovanie  vlády?  A prečo máme zrazu len 7 dní na pripomienkovanie materiálu, ktorý bol doteraz utajený?

Uvedomuje si vedenia mesta, že medzitým sa už dve ministerstvá, ktoré podrobili žiadosti vlastným analýzam, vyjadrili k žiadostiam zamietavo? Zaregistroval primátor mesta, že vznikli tri petície, dve z nich ako hormadné pripomienky zásadného charakteru, ktoré nesúhlasia s udelením štatútu významnej investície a ktoré podpísalo takmer 3000 obyvateľov mesta. A ktorých podľa zákona je vláda povinná pozvať k rozporovému konaniu?

Milí kolegovia a kolegyne.

Bratislava dnes nebojuje o to, ako bude vyzerať, Bratislava bojuje o svoju dušu a svojho ducha. Ako bude najbližšie desaťročia fungovať, akí ľudia v nej budú žiť, aké budú mať navzájom vzťahy a ako sa v nej budú cítiť. Bohužiaľ, svojím prístupom k svojmu rozvoju dnes patrí Bratislava do mentálnej mapy euro-ázijského priestoru, v ktorom sa postkomunistický development rozkročil veľmi naširoko. Ak zoberieme ktorékoľvek hlavné mesto od nás na západ, či už je to Paríž, Amsterdam, či veľakrát príkladná Kodaň alebo susedná Viedeň, ani jedno z nich neumiestňuje výškové stavby vo svojich centrálnych zónach.  Počuli ste už o aktuálnom zbúraní prvého mrakodrapu v Londýne a o jeho nahradení blokovým objektom do výšky maximálne desiatich podlaží,  v znesiteľnej ľudskej mierke? Skúsme porovnať rozvoj ich centrálnych častí s návrhmi na rozvoj Bratislavy či hlavným mestom Gruzínska – Tbilisi.

A pokiaľ sa primátor hlavného mesta zakrýva floskulami o výsledkoch a strážení verejného záujmu, za dverami už stoja v rade pripravení ďalší investori, ktorí budú žiadať také isté výnimky ako tí dnešní.

Ďakujem za vašu pozornosť.