Denník N

Starbucks na Slovensku a bolestivá hlúposť našich internetových médií

Správa Najky.sk o "príchode reťazca Starbucks"
Správa Najky.sk o „príchode reťazca Starbucks“

Spravodajské weby sú otrokmi pageviews a strácajú tak dôveryhodnosť

V pondelok 29. júna začali spravodajské weby na čitateľov chrliť vzrušené nadpisy o tom, že “kaviarenský gigant Starbucks prichádza na Slovensko”.

Veľmi skoro ste zistili, že to je zavádzanie. Vo vnútri každého článku ste našli informáciu o tom, že prevádzkovateľ automatov Selecta podpísal zmluvu na prevádzku automatov Starbucks On The Go, ktoré nainštaluje pilotne do piatich čerpacích staníc Shell.

Ak sa to dá brať ako príchod Starbucks na Slovensko, tak potom u nás Starbucks už dávno je – chladené kávové nápoje sa u nás dajú zohnať napríklad v ázijských supermarketoch.

Ako informovali väčšie médiá o “príchode Starbucks”:

Malý nezávislý web Omédiách.com si informáciu všimol ako prvý (videli a odfotili plagát na pumpe). Zavetrili silný nadpis, čo prebilo fakt, že to nemá s médiami nič spoločné. Ostatní nasledovali rýchlo:

Vidina klikaného nadpisu skrátka vyvoláva v niektorých redakciách hystériu. Nečudo, novinári svoj úspech merajú najmä počtom zobrazení svojho článku. Viac zobrazení stránok, viac možného reklamného priestoru, viac peňazí.

V tomto modeli o spracovaní témy nerozhoduje jej dôležitosť, ale skutočnosť, či sa dá uviesť atraktívnym nadpisom, hoci aj nemusí byť úplne v súlade s realitou.

Znamená to, že novinár skončil svoju prácu, ak ste klikli na nadpis. V týchto médiách pochopili internet tak, že majú robiť lákavé nadpisy. Je to copywriting, nie novinárčina. Viac menej nekvalitný obsah samotných článkov to potvrdzuje – text je len nutnosť žánru “článok”, ktorý sa na tento biznis model zneužíva.

Uvažujem, čo si vďaka týmto médiám bude o novinároch myslieť človek, ktorý odchádza od tlače a čoraz viac číta správy na slovenskom internete. Takých ľudí je veľmi veľa a internet ešte poriadne nechápu.

Starbucks je nepodstatná banalita. Všimol som si ju len preto, že sa o tému dlhodobo zaujímam.

Ale ak novinári (copywriteri) pracujú bez akýchkoľvek kritérií kvality a zavaľujú kvantitou nízkej úrovne, kvalita sa stratí a trpí dôveryhodnosť celého stavu. Špeciálne, ak vysokú návstevnosť vďaka lákavým nadpisom a virálnemu šíreniu cez Facebook môže dosiahnuť ktokoľvek. Ten ktokoľvek len ťažko čítal nejaké novinárske kódexy.

Skúsme si predstaviť, ako napríklad vyzerá búrka so Starbucskom z pohľadu čitateľa.

  • Viacerými médiami hystericky preletí nadpis, ktorý sa po prečítaní textu ukáže ako zavádzajúci
  • Je úplne jedno, pod akým logom webu sa správa objaví – všetky internetové médiá píšu rovnaké hlúposti, navzájom ich od seba kradnú, vlastne medzi nimi nie je rozdiel
  • Ak takto spravodajské weby robia dlhodobo, prichádzajú o hlavné – dôveryhodnosť
  • A navyše, ak sa niekto v téme orientuje, všimne si, že správy sú na rýchlo zbúchané nezmysly, domnienky a pár rýchlo nájdených faktov z prvých troch výsledkov vyhľadávania – teda práca novinára nemá žiadnu úroveň

Dosť zúfalé, ak sa to deje denne, stále, aj keď ide o podstatnejšie témy.

Komu potom má bežný čitateľ, ktorý sa presunul na z papieru na internet, dôverovať? Po veľkom zveličení mi napadá spojtosť s nebezpečnými konšpiráciami a “zaplateným mainstreamom”, ktorý treba prekuknúť nezávislými alternatívami.

Ďalší pokus o uhol pohľadu nezorientovaného na internete: Všimnite si, ako vyzerajú weby, ktoré vykrikovali o Starbuckse – strakaté, vyskakujúce bannery, hlučné nadpisy. A ako vyzerá napríklad Zem a vek – stelesnená serióznosť.

Tento bulvár nás ešte bude bolieť.

Teraz najčítanejšie

Radoslav Augustín

Ako dieťa viedol fiktívnu televíziu, potom založil Mediálne.sk, aby mohol o médiách písať, a prešiel do SME a potom do Denníka N, aby médiá robil. Zaujíma sa okrem médií o mestá. V súčasnosti je šéfom produktu Denníka N. Pendluje medzi Bratislavou a Prahou.