Denník N

Radosť z učenia – skúsenosti montessori rodiča 3

Na toto si zo školy možno pamätáte. Keď si šťaaaastný tlieskaj rukami, tlesk, tlesk. Keď si šťaaaastný … Tuto pesničku som v svojom detstve počul často. Možno až príliš často, pocit šťastia sa však počas pesničky nikdy nedostavil. Namiesto šťastia som cítil manipuláciu a nevoľnosť – doslovne.

Nevoľnosť, teda nedostatok voľnosti, som v škole som pociťoval bežne, ale nezdalo sa mi to divné. Veď tak to mali všetci. Netušil som nič o možnosti rozhodovať sa o náplni svojej práce. Šťastie bola pre mňa emócia, ktorú som pociťoval nanajvýš počas mliečnych vojen cez desiatovú prestávku. Z odstupom času je pre mňa zaujímavé zistenie, že v čase, keď som chodil do školy,  princípy vo vzdelávaní, ktoré rešpektujú deti a dokonca aj ich pocity, boli v zahraničí používané už 70-80 rokov. Nás od sveta delila železná opona,  niet sa čo čudovať, že to asi nikto “nevedel“.
Prekvapuje ma však, že doteraz v našich bežných školách pretrváva dril Tereziánskeho typu, Komenského, žiaľ, veľa nevidieť. Od detí sa v súčasnosti, rovnako ako do mňa v detstve, očakáva,  že na povel/zazvonenie budú 45 minút analytickými jazykovedcami, po 5-minútovej prestávke sa z nich stanú racionálni matematici, neskôr sa premenia na výtvarníkov a po 45 minútach odložia pastelky a podajú maximálny výkon počas vytrvalostného behu na telesnej výchove. A tak podobne každý deň celý rok. Hlavný je výkon, no to, s akými pocitmi ho dieťa dosahuje, je vlastne jedno. Môžeme sa pri takomto prístupe diviť, že deti nepociťujú radosť z učenia? A je vôbec dôležité, aby mali z učenia radosť?

Prehliadanie emócií

O tom, že zaužívaný prístup nerešpektuje deti a ich vývoj, som už písal, tentokrát chcem písať o tom, že tento prístup ich nabáda prehliadať svoje prirodzené emócie.
Zaráža ma, ako dlho mi to pripadalo normálne a ako dlho som si myslel, že vnímať vlastné pocity je nemiestne, že vlastné pocity nemajú hodnotu. Nebol som jediný, kto bol vychovaný k prehliadaniu vlastných emócií. Našťastie si však teraz myslím, že záujem o pocity druhých (najmä detí) a dôraz na ich sledovanie je kľúčový. Byť pozorný k detským pocitom vnímam ako súčasť rešpektu k deťom a ako samozrejmý prejav rodičovskej lásky.

Učenie s radosťou a bez radosti

Keď Dušan začal chodiť na Montessori školu, vedeli sme že, tam sú k ich pocitom vnímaví a dokonca ich upozorňujú, aby ich vnímali a vyjadrovali. Otázky typu: “Cítiš, že je to pre teba v poriadku? Čo ťa zaujíma? Aký pocit máš z toho, čo robíš?“ sme preniesli aj do našej rodiny. Deti v Montessori škole nie sú vyzývané k tomu, aby od šťastia tlieskali rukami, ale aby našli činnosť, ktorá ich bude tešiť, a to, či si pri tom zatlieskajú, nechávajú na nich.Ja som sa učil primárne preto, lebo som musel, nikto sa nezaoberal tým, či ma učenie zaujíma alebo baví. To, že učenie deti nebaví a nemajú z neho radosť sa bralo ako štandard. Veď ani mnohých učiteľov učenie nebavilo. V škole som zažil iba zriedka pocit nadchnutia sa pre nejakú tému a s ňou súvisiacu radosť. Jednu tému však vystriedala ďalšia a spolu s tým sa vytratila aj radosť.Vlak s učivom sa valil ďalej a pocit záujmu som pociťoval len ako epizódy. Stávalo sa mi, že jeden rok som mal z matematiky jednotku a ten ďalší trojku. Ako dieťa som nerozumel tomu, prečo mi napriek predošlým úspechom teraz matematika nejde.

Aby mali deti v Montessori škole priestor hľadať a venovať sa učeniu spôsobom, ktorý ich teší, je výuka bez zvonení a každý deň majú deti niekoľko hodín na vlastnú samostatnú prácu, kde si samé vyberajú činnosť, ktorej sa budu venovať. Samozrejme, vrátane toho, kedy si urobia prestávku na desiatu a s kým sa budú rozprávať alebo spolupracovať. Pozorné vnímanie pocitov detí nie je samoúčelná kratochvíľa. Radosť je totiž jasný lakmusový papierik toho, že dieťa má dobré podmienky na to, aby sa mohlo správne rozvíjať. Ak chcete poznať teóriu, ktorá je síce rozsiahla, no jej znalosť je nevyhnutná, aby ste chápali celkový efekt, vkladám do textu linky, ktoré teoretickú časť dopĺňajú.

Pocity rodičov

Samozrejme teória znie vždy super, ale pozrime sa, akú skúsenosť získajú rodičia vychovaní klasickou Tereziánskou drezúrou.

V prvom rade máte pocit, že nad dieťaťom nemáte žiadnu kontrolu. Dokonca sa vás môže zmocniť pocit, že platíte za školu, v ktorej sa vaše dieťa “neučí”. Ono je totiž možné, že dieťa sa nebude učiť, keďže má byť jeho rozhodnutie dobrovoľné. Miestami sa aj nás zmocňovala neistota. Z odstupom času sme si uvedomili, že silný efekt, ktorý vzniká, pokiaľ dieťaťu nechávame dostatočný priestor, je nenahraditeľný a nedá sa porovnať s výsledkami, ak dieťa začneme manipulovať. Montessori pedagogika dosiahne napríklad aj to, že následné sústredenie dieťaťa je omnoho hlbšie a znalosti dokáže vstrebať v širšom rozsahu a rýchlejšie. Montessori pedagogika pozná termín absorbujúca myseľ. Toto je len vsuvka, aby ste vedeli že tento vzdelávací systém funguje lepšie než bežný dril. A ako bonus vaše deti rastú ako nedeformované osobnosti v plnom význame tohto slovného spojenia.

Dušan sa na začiatku primárne venoval matematike, slovenčinu niekoľko týždňov vynechal. Vďaka znalosti teórie sme vedeli, že túto voľbu máme nechať na neho a spoľahnúť sa na učiteľov. Mali sme teda praváka, ktorý odolával zvodom slovenčiny (treba poznamenať, že čítať už vedel, lebo sa to naučil v škole rovnako ako niektorí jeho spolužiaci, ale písanie neprecvičoval) v matematike však počítal príklady typu 1475+1356=? Keď som to videl, nechápal som. Nie nebol to malý Einstein, v škole mohol takéto príklady počítať vďaka skvelým pomôckam rovnako ako všetci jeho spolužiaci. Dušan mal proste radosť z objavov ktoré vďaka pomôckam preskúmal. O Montessori pomôckach inokedy.

Nezabudnuteľný Mikuláš

Toto obdobie malo zaujímavý efekt. Napríklad sme sa spoločne zúčastnili Mikuláša. Organizovali ho susedia v obývačke. Miestnosť zaplnilo množstvo deti a rodičov. Dušan išiel samozrejme dopredu a ja som ostal stať vo dverách, pretože som sa nechcel predierať dopredu. Predsa len, išlo o akciu pre deti. Mikuláš sa pýtal detí, nech mu predvedú, čo sa naučili, a dostanú balíček. Prvé dieťa recitovalo báseň v nemčine, druhé dieťa predviedlo skvelú hru na flautu. Vo mne sa stupňovala panika. Dušana sme sa snažili vychovávať s rešpektom a tak sa nevenoval veciam, ktoré ho nebavili. Nemčinu ani flautu nemal zvládnutú, rovnako ako prednes alebo tanec a mal som pocit, že vlastne nič nevie. Ospravedlňte ma, bolo to naozaj dávno. V panike som naň kýval, aby sme sa mohli dohodnúť, čo predvedie. Mal som pocit, že by som s ním mal konzultovať, ako obstáť v tejto konkurencii. Dušan však moju pomoc nepotreboval, na moje mávanie nereagoval a prihlásil sa ako tretí. Moja panika sa zmenila na zvedavosť. Pomyslel som si, „OK, ideš do toho, som zvedavý čo predvedieš.”
Dušan sa postavil vedľa Mikuláša a na jeho otázku, čo sa tento rok naučil. Odpovedal jednoducho, „Matematiku.“ Mikuláš mu dal pár príkladov, Dušan odpovedal a zobral si balíček. Všetci boli spokojní. Vrátane mňa, ktorého by ani nenapadlo, že Dušan si takto jasne uvedomuje svoje schopnosti.
Áno Dušana bavila v tom čase matematika a nebál sa o tom hovoriť .Matematika nebola stigmatizovaný a otravný predmet, ktorý sa musel učiť. Čas učenia strávený v škole bol pre neho obľúbenou súčasťou dňa.

Vyššie ročníky

Poviete si, v prvej triede je to normálne. Obvykle sa so školu spája skúsenosť, keď nadšení prváci počas ďalších rokov strácajú záujem a ku konci školy už k vzdelaniu pristupujú veľmi skepticky a apaticky. V najhoršom prípade s využitím vlastných skúseností to berieme tak, že teraz pochopili, ako to je

Pri písaní tohto textu som si uvedomil, že som od Dorky ani od Dušana nikdy nepočul, že sa im nechce ísť do školy a že by radšej ostali doma.

Včera cestou zo školy mi Dorka povedala, že sa teší na zajtra a ani nevie prečo. Povedal som jej, že asi preto, že ide do školy. Zasmiala sa a povedala, že vlastne áno. Potom sme sa rozprávali, čo dnes zažila. Hovorila, že si robila škrabošku na maškarný bál a ostatné si nepamätá. Pri večeri sa ma však Dorka opýtala, či poznám pravidlo, podľa ktorého sa určuje správne písanie dvojhlások. Povedal som že nie, lebo som ho naozaj nevedel. Dorka mi ho teda vysvetlila, všetkým pri stole to znelo celkom logicky. Tak sme sa vlastne dozvedeli, že Dorku momentálne zaujíma slovenčina a skúma jej obsah. Inokedy spolu rozprávame o tom, ako s kamarátkou riešili zložité matematické úlohy, a že to nestihli takže budú pokračovať zajtra. Naposledy, keď si domov zobrala pracovný zošit z angličtiny, povedala, že konečne pochopila, ako má riešiť zadanie v zošite a hneď začala listovať v zošite, aby to zapísala. Bolo to pri večeri, a tak som jej radšej pripomenul, že by mohla jesť. Nebolo to veľmi rešpektujúce, uznávam, ale mal som pocit, že by vôbec nejedla. Toto sú proste problémy, pokiaľ vaše deti učenie baví.

Radosť z poznávania (vnútorná motivácia) sa u mojich detí miestami mení až na vášeň. Napríklad, keď si Dorka pri pozorovaní vtákov na kŕmidle uvedomí, že by mohla do školy priniesť projekt o druhoch vtákov, ktoré k nám prilietajú na kŕmidlo. Radosť, šťastie a vášeň sú pocity, ktoré som si ani nevedel v spojitosti s učením na základnej škole predstaviť. Na záver mi napadá moja obľúbená veta „Pasion is a genesis of genius“. S Edit sme nikdy neuvažovali o tom, ako nadané sú naše deti a nezisťovali sme, či patria alebo nepatria medzi nadpriemerne nadané, rozhodli sme sa im pomôcť nájsť a podporiť ich vlastnú „genialitu“. Všímať si, čo a kedy ich baví je naozaj príjemná časť tejto pomoci.

Radosť, ktorú pociťujú moje deti, sa samozrejme prenáša aj na nás a motivuje nás byť pozorní, hoci to niekedy vyžaduje veľa síl. Za ich pozorné úsilie chcem poďakovať učiteľom, ktorí Dušana a Dorku sprevádzali a sprevádzajú. Vďaka, že si uvedomujete, aká je vaša úloha dôležitá.

Nabudúce o samostatnosti a našich prekvapeniach čo všetko dokážu deti.

Pre zvedavých čitateľov pripájam veľmi zaujímavý, zrozumiteľný a inšpiratívny rozhovor (video) so skúsenou psychologičkou Janou Nováčkovou.
Ak máte chuť prečítať si ďalšie texty o montessori prikladám linky na ďalšie tri texty o mojich skúsenostiach Neposlušne deti,  Zbytočné známky a Samostatné deti, samostaní dospelí.

prezentačná fotografia: depositphotos.com

Teraz najčítanejšie