Denník N

Štát Washington – prekvapí a pobaví

Štát Washington ma úplne prekvapil a miestami som mala dokonca pocit, že som sa ocitla v roku 1890.

Washington je štát na severozápade Spojených štátov amerických, pomenovaný podľa prvého amerického prezidenta, Georgea Washingtona. Na západe ho obmýva Pacifik, na severe hraničí s Kanadou. Je zelený, hornatý a lesnatý. Vyslúžil si preto prezývku štát „Evergreen“. V roku 1890 padol dokonca návrh, aby sa táto prezývka stala oficWashington je šiálnym názvom štátu. Návrh sa napokon neujal, ale nápad vôbec nebol na zahodenie. Prezývka sa uplatnila napríklad aj v názve školy Evergreen State College v meste Olympia.

Hoh Rainfores, Olympic National Park
Hoh Rainfores, Olympic National Park

Najskôr som navštívila práve Olympiu, hlavné mesto Washingtonu. Ľudia v Olympii, okrem toho, že sú otvorení, tolerantní a spokojní, majú aj niekoľko bizarných vlastností. Po ulici vám ide oproti mladík s obrovskou ryšavou bradou, idete ďalej, stretávate ďalšieho bradáča v kockovanej košeli s klobúkom v príliš úzkych nohaviciach a začínate si uvedomovať, že to tu tak skrátka chodí. Hipsteri? Týmto prívlastkom by ste ich urazili. Ale vďaka ich outfitu som mala pocit, že som sa preniesla v čase do roku 1890. Radi pestujú zeleninu a chovajú vlastné kurčatá. Stačí im aj malý kúsok pôdy, kde majú svoju malú brokoličku a bazalku, o ktorú sa pyšne starajú. „My sme si prenajali kúsok pôdy od jedného pána. Je to väčšia záhrada rozdelená asi na 20 parciel. Jednu z nich obrábame my.“ Vysvetľuje mi Lauren. „Koľko vás to stojí?“, zaujímam sa. Lauren sa zasmeje. „Nuž, chcel iba 20 dolárov za parcelu. Keď sme sa ho spýtali či na mesiac, iba zmätene pokrčil plecami, že pokojne až dovtedy, kým nám tam bude niečo rásť… Čiže asi na rok alebo na neurčito.“ Reagovala som vypleštenými očami. „Vieš, je to starý hippisák…“, zasmiala sa opäť.

Olympia a vlastne celý Washington sú typické veľkou komunitou vegetariánov a vegánov. Predstavte si napríklad situáciu, že idete na večerný záťah s vegánom. Po výdatnom vymetaní barov človek niekedy naozaj vyhladne. Na Slovensku si vtedy mnohí zájdete na mastný burger alebo kebab. Čo však s vaším vegánskym priateľom? Ak nenosíte v kabelke kus šalátu, tak ostanete hladní V Olympii však tento problém jednoducho vyriešite vegánskym hotdogom, burgrom či inou neživočíšnou pochúťkou v nonstop bufetoch. Ako chutí vegánsky hotdog? V podstate rovnako ako mäsový. Je však vyrobený z pšeničného lepku a sóje, respektíve tofu. Predavač vám ho podá cez okno hotdogárne a vy si ho môžete následne dochutiť pestrou oblohou a omáčkami podľa chuti.

V štáte Washington, konkrétne v okolí Seattlu, začala aj tradícia tzv. bikini barrista. Ide o sporo odeté dievčiny predávajúce kávu v unimobunkách. Nemusíte ani vystúpiť z auta, iba pri unimobunke pristavíte, objednáte si a barrista v bikinách vám o chvíľu podá vašu kávu. Keďže sme v regióne vegánov, kávu si môžete dochutiť namiesto kravského mlieka kokosovým, mandľovým, konopným, sójovým, ryžovým a neviemakým mliekom. Káva je delikátna. Ešte lepšiu kávu som však mala v jednej kaviarni v centre Olympie. Údajne patrí pochybnému chlapíkovi prezývanému Čierny Zubár. Chodí vždy v čiernom balónovom kabáte, rozváža sa v čiernom pohrebnom aute nejakej starej výroby a vraj prenajíma svoje na čierno namaľované domy prívržencom čiernej mágie. Kaviareň, hoci je veľmi populárna, nepôsobí na mňa príťažlivo. Je zariadená v čierno-červených farbách a na stenách visia kadejaké obrazy, napríklad aj anjela smrti. Majú tu však povestnú kávu, tak to teda skúsim. Objednávam si však kávu so sebou, lebo tu nehodlám stráviť viac ako päť minút. V ten deň mám chuť experimentovať, a tak vyskúšam špecialitu – kávu s arašidovým maslom. Slečna mi ju starostlivo pripravila a moje očakávané latte ozdobila penou zobrazujúcou lebku! V duchu som to ofrflala, aby si náhodou nevšimla, že som neocenila jej kreativitu. Káva mi však natoľko chutila, že som jej tú neplechu s lebkou odpustila.

Čudná, ale chutná kávička - peanut butter latte s mandľovým mliekom
Čudná, ale chutná kávička – peanut butter latte s mandľovým mliekom

Obloha vo Washingtone je väčšinu času sivá, hmlistá a je tu vysoký úhrn zrážok. Vďaka tomu tu môžete uvidieť aj skutočný dažďový prales, ktorý sa nachádza v severozápadnom cípe Washingtonu, v národnom parku Olympic. Presne takto som si predstavovala scenériu z Hobita! Teda aspoň predtým, než som si pozrela film… Hustý les s mohutnými vysokánskymi stromami, ktoré majú veľmi široké kmene, ale najmä sú zarastené hustým machom od zeme až po vrchné konáre. Mach je tak rozbujnený, že až prevísa a vypĺňa medzery medzi konármi. Atmosféru pralesa dotvára hustá papraď. Les hrá tisícami odtieňov zelenej. Zem pod nohami je mäkká a voňavá a pri pohľade na tie chlpaté stromy dostáva moja fantázia krídla. Hoh Rainforest však pomaly opúšťame a zmierujem sa s realitou, že tu žiadneho elfa ani inú rozprávkovú bytosť asi nestretnem. Cestou do dažďového pralesa určite nevynechajte nádhernú pláž Ruby Beach, na pobreží Tichého oceánu. Stačí, ak tam strávite iba chvíľku a magická kombinácia hmly a silného vlnobitia vás zaručene zresetuje a dobije energiou.

Hoh Rainforest, Olympic National Park
Hoh Rainforest, Olympic National Park
Hoh Rainforest - Olympic National Park
Hoh Rainforest – Olympic National Park
Ruby Beach
Ruby Beach
Ruby Beach
Ruby Beach

Prešli sme aj mestom Scaberdeen. Pardón. Aberdeen! Odtiaľto pochádzal frontman skupiny Nirvana, Kurt Cobain. Mesto Aberdeen však časom dosť schátravelo a vyslúžilo si preto posmešnú, ale výstižnú prezývku Scaberdeen, čiže v preklade „Chrastáreň“. Pri vstupe do mesta nás víta velikánska tabula s nápisom Comes As You Are. Mesto skutočne nie je veľmi pôvabné, a tak okrem rýchlej selfie pred spomínanou tabulou nás tu nič nezdrží. Tony mi nadšene rozpráva príbeh, ako sa Kurt Cobain dotkol chladničky jeho strýka, keď kedysi dávno usporiadal nejakú školskú párty. „Zbierať autogramy? To je nič. Ale koľkí sa môžu pochváliť, že Cobain si vybral pivo z ich chladničky?!“ Ocením túto historku smiechom a Tony pokračuje v rozprávaní o washingtonských celebritách. „Vedela si, že autor Simpsonovcov chodil do školy v Olympii? Navyše aj samotný príbeh Simpsonovcov bol inšpirovaný jednou jadrovou elektrárňou vo Washingtone.“ To, že za „inšpiráciu“ seriálu sa údajne považujú aj ďalšie dve americké elektrárne, nespomenul.

Tabuľa Vitajte v Aberdeene pripomína, že odtiaľ pochádzal frontman skupiny Nirvana
Tabuľa Vitajte v Aberdeene pripomína, že odtiaľ pochádzal frontman skupiny Nirvana

Som nadšený obdivovateľ rôznych vierovyznaní a filozofií, a tak som neváhala navštíviť miestny kostol nazývaný Unity church, čiže kostol jednoty. Obyvatelia Washingtonu sú veľmi liberálni, a tento kostol je toho dôkazom. Vznikol v podstate na kresťanskom základe, ale napokon pospájal takpovediac „z každého rožku trošku“ a každý si tam príde na svoje. Nedele majú tematicky ladené. Namiesto náboženských piesní sa tam spievajú populárne songy rôznych interpretov. Napríklad deň otcov sa niesol v duchu piesní Johna Denvera. Ja som vychytala bítlsácku nedeľu. Predstavte si, že sa celý kostol vlní na známe melódie The Beatles! Starí aj mladí, mamičky s deťmi. Spievame spoločne slová Harrisonovej skladby: „haleluja, haleluja, hare krišna.“. Zo stropu kostola visia tabuľky s heslami ako „sila, viera, pochopenie, odpustenie, zanietenosť“. Nasleduje chvíľka ticha, určená zrejme na vnútorné rozjímanie, potom kázne, modlitby, ale aj dojímavá videoprezentácia ku dňu matiek, ktorá rozplakala nejednu ženu. „Je tu niekto, kto je tu medzi nami po prvýkrát?“ Zdvihnem ruku a všetky oči sa obrátia do poslednej lavice, kde sedím. Verejne, nahlas ma privítajú a s úsmevom si zaspievajú poslednú bítlsovku, pri ktorej pomaly odchádzame príjemne omámení touto, pre mňa trošku hippisáckou atmosférou.

Keď prídete do Seattlu, najväčšieho mesta Washingtonu, musíte absolvovať niekoľko povinných turistických atrakcií. Veľmi známy je trh v centre Seattlu, nazývaný Pike Place Market. Nájdete tu najmä jedlo, bioprodukty, oblečenie pripomínajúce štýl hippies, handmade tvorbu lokálnych výrobcov, umelecké predmety a predovšetkým ryby! Obľúbenou atrakciou na trhu je takzvaný hod rybou, na ktorý turisti nadšene čakajú s naštelovanými fotoaparátmi v ruke. Stalo sa tu totiž zvykom, že keď si niekto kúpi v stánku rybu, predavač ju zabalí a hodí mu ju z niekoľkých metrov rovno do rúk. Sprevádza to jasavý pokrik okolitého davu. Hneď vedľa trhu sa nachádza Gum Wall, stena oblepená žuvačkami. Pozor, aby ste sa o ňu neopreli, keď sa pri nej budete fotiť! Niektoré žuvačky môžu byť totiž úplne čerstvé. Miestne divadlo má na tejto ulici okienko na výdaj lístkov a aj to je husto oblepené žuvačkami. Prvé žuvačky tu boli nalepené v 90-tych rokoch. Začalo to ako roztopašnosť niekoľkých členov spolku improvizačnej komédie. Pracovníkov divadla však postupne prestalo baviť budovu očisťovať a napokon rezignovali. Lepenie žuvačiek sa tak stalo tradíciou a pokojne aj vy môžete „prispieť“ na stenu ďalším exemplárom. Mimochodom, vedeli ste, že v Seattli bola otvorená prvá kaviareň Starbucks na svete? Bolo to v roku 1971 a táto kaviareň sa nachádza tiež v tesnej blízkosti Pike place market.

IMG_5472 IMG_5455 IMG_5449

Hoci sú Washingtončania veľmi uvedomelí čo sa týka ich zdravia a stravy, aj tu pochopiteľne nájdete americké stereotypy. Aj tu sú, samozrejme, reštaurácie ponúkajúce gigantické – mäsové – burgre a milkšejky. Aj najmenší zmrzlinový pohár je pre Európana obrovitý. Reštaurácia, v ktorej pracuje Lauren je zariadená do červena. „Je to tak úmyselne. Červená farba má v ľuďoch vyvolávať ešte väčší pocit hladu a žravosti.“ Pri vstupe vás víta umelá socha slobody, ktorá drží v ruke namiesto fakle burger. Čo dodať. Napriek tomu tu prevláda atmosféra akoby ste sa teleportovali ani nie do 90-tych rokov 20. storočia, ale rovno do roku 1890! Jednak nie ste in, a jednak ihneď prezradíte, že nie ste miestny, ak nemáte aspoň jeden z týchto poznávacích znakov: po domácky ostrihané vlasy, dlhá a hustá brada, najlepšie ryšavá, pestujete zeleninu, chováte domáce zvieratá, namiesto opasku nosíte traky, okuliare s hrubým rámom, navoskované fúzy, jazdíte na bicykli svojej starej mamy, podporujete miestnych výrobcov a obraciate sa chrbtom monopolom, varíte si doma svoje vlastné pivo. No povedzte, ako by mi obyvatelia Washingtonu nemohli úplne prirásť k srdcu?

Našu ročnú cestu, tentokrát pod hodvábnej ceste, môžete sledovať https://www.facebook.com/travelistan/.

Teraz najčítanejšie

Marta Rajková

Som cestovateľka, blogerka a freelance prekladateľka. Hovoria mi digitálny nomád, no ja si len žijem svoj sen.