Denník N

Štát vs. „extrémista“ Lorenz: 5 chýb na 12 riadkoch

Ľuboš Lorenz je známy páchaním priestupkov proti extrémizmu. Posledný zdokumentovaný prípad pochádza zo včerajšieho antifašistického zhromaždenia v Bratislave.
Ľuboš Lorenz je známy páchaním priestupkov proti extrémizmu. Posledný zdokumentovaný prípad pochádza zo včerajšieho antifašistického zhromaždenia v Bratislave.

V stredu sa na Okresnom úrade Žilina uskutoční prejednanie priestupku, ktorého sa mal Ľuboš Lorenz dopustiť tým, že pomazal blatom pamätnú tabuľu Jozefa Tisa v Bytči. Aj skúsený „potížista“ Lorenz je tento raz pozvaním do Žiliny zaskočený. Má dôvod. Okresný úrad dokázal do stručného predvolania zakomponovať päť do očí bijúcich chýb.

Začiatkom apríla som tu rozoberal absurdné rozhodnutie Okresného úradu v Lučenci, ktorý v rozkaznom konaní udelil Jožovi Pročkovi pokutu za údajný priestupok spočívajúci v zverejnení prečiarknutého volebného lístku strany SMER-SD v deň volieb. Predvolanie Lorenza do Žiliny patrí do podobnej kategórie úradných chuťoviek. V porovnaní s Pročkovým rozkazom možno síce v Lorenzovom predvolaní nájsť o jednu chybu úradu menej, zato sú natesnané do úctyhodných 12 riadkov. To sa tiež často nevidí.

  1. Priestupok proti extrémizmu

Bc. Marta Kratochvílová Ľuboša Lorenza upovedomuje, že Okresný úrad Žilina začal proti nemu konanie o priestupku proti extrémizmu. Áno, dobre čítate, priestupku proti extrémizmu. Drobný problém je, že priestupkový zákon nič také ako priestupok proti extrémizmu nepozná. Lebo nič také neexistuje.

V našej krajine sa síce dejú všelijaké absurdnosti, ale tak ďaleko ešte nie sme, aby protiprávnym konaním nebol extrémizmus, ale odpor voči nemu. Extrémistické konanie môže byť za určitých podmienok priestupkom, či dokonca trestným činom. Priestupok proti extrémizmu je niečo podobne nezmyselné ako priestupok proti alkoholizmu a toxikománii, priestupok za verejný poriadok, či priestupok za zlepšenie občianskeho spolunažívania.

  1. Zmätok v paragrafoch

Lorenz sa podľa Bc. Kratochvílovej mal dopustiť priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. c) priestupkového zákona. Priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. c) je však priestupkom proti verejnému poriadku a dopustí sa ho ten, kto „vzbudí verejné pohoršenie“.

V slušnej demokratickej spoločnosti by malo vzbudzovať pohoršenie inštalovanie pamätnej tabule prezidentovi fašistického štátu, nie jej pomazanie blatom. Nemožno síce vylúčiť, že Bc. Kratochvílovú pohoršujú iné veci ako nás, ale z kontextu je zrejmé, že tak ako si poplietla priestupok extrémizmu s priestupkom proti extrémizmu, pomýlila si aj číslo paragrafu a miesto § 47 (Priestupky proti verejnému poriadku), ktorý uviedla, v skutočnosti myslela § 47a (Priestupky extrémizmu).

  1. Orientačný Tiso

Predmetného priestupku sa mal obvinený Ľuboš Lorenz dopustiť tým, že mal „úmyselne znečistiť iné orientačné zariadenie, keď mal dňa 06.03.2016 v čase okolo 19:00 hod. v Bytči na Ul. 1. mája na dome č. 35/4 zamazať blatom pamätnú tabuľu umiestnenú na priečelí rodného domu Jozefa Tisa, čím mal spôsobiť Mestu Bytča, zastúpenému Vojtechom Horvátom, ktoré dalo pamätnú tabuľu a fasádu vyčistiť Technickým službám mesta Bytča, škodu vo výške 12,66 eur.“

Okrem exaktného vyčíslenia výšky škody na opise skutku zaujme skutočnosť, že pamätná tabuľa Jozefa Tisa je označená za „iné orientačné zariadenie“. Termín „iné orientačné zariadenie“ pritom priestupkový zákon pozná, týka sa ho však priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písme. e), ktorého sa dopustí ten, kto „úmyselne zničí, poškodí, znečistí alebo neoprávnene odstráni, zamení, pozmení, zakryje alebo premiestni turistickú značku alebo iné orientačné označenie“.

Prečo by Tisova tabuľa mala byť orientačný zariadením, nevedno. Nie je ani turistickou značkou, ani neobsahuje názov ulice, číslo domu, či názov mestskej časti, či iného verejného priestoru. Jedine, žeby sme prijali veľmi široký výklad termínu „iné orientačné zariadenie“ a tvárili sa, že toto zariadenie pomáha okoloidúcim zorientovať sa v tom, že sa v dome narodil Jozef Tiso. Ale to by bol naozaj priširoký výklad.

  1. Do Žiliny ide vlak

Ľuboš Lorenz žije v Košiciach. Na prejednanie priestupku, v ktorom ide o škodu vo výške necelých 13 eur, sa má dostaviť do Žiliny. Len cestovné náklady na cestu do Žiliny a späť do Košíc tak budú takmer dvojnásobné v porovnaní so škodou, ktorá údajne vznikla.

Podľa § 55 ods. 3 priestupkového zákona pritom „Miestne príslušný správny orgán môže na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu aj bez súhlasu účastníkov postúpiť vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko.“ Korektný postup v tejto veci by teda spočíval v postúpení veci na prejednanie Okresnému úradu Košice. Ale však do aj zo Žiliny ide vlak, ako sa spieva aj v jednej z gardistických verzií piesne Rež a rúbaj do krve, tak prečo to s Košičanom Lorenzom neprebrať nie v Košiciach, ale v Žiline?

  1. Extrémista proti extrémizmu

Skúsme sa teraz cez sieť chýb a nezmyslov prepracovať k podstate obvinenia. Pripusťme, že Ľuboš Lorenz nie je Okresným úradom Žilina obviňovaný z priestupku proti extrémizmu, ale z priestupku extrémizmu, že nejde o § 47, ale § 47a, a teda nejde o vzbudzovanie verejného pohoršenia (§ 47 ods. 1 písm. c)), ani o iné orientačné zariadenie (§ 47 ods. 1 písm. e)), ale o priestupok podľa § 47a ods. 1 písm. c). Ide o jeden z priestupkov extrémizmu a dopustí sa ho ten, kto sa dopustí „priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a), b) a d) alebo priestupku proti majetku podľa § 50 úmyselným zničením alebo poškodením veci z dôvodu národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, pôvodu rodu alebo z dôvodu náboženského vyznania.

Čiže Lorenzovi sa kladie za vinu poškodenie veci. Ale ani tohto priestupku sa Lorenz nemohol dopustiť, lebo by predmetnú vec musel poškodiť „z dôvodu národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, pôvodu rodu alebo z dôvodu náboženského vyznania“. Pritom je evidentné, že Lorenz Tisovu pamätnú tabuľu nezahádzal blatom z dôvodu, že Tiso bol Slovák, beloch, muž alebo katolík, ale z dôvodu, že bol prezidentom fašistického štátu, ktorý z dôvodu národnostnej, rasovej a náboženskej nenávisti poslal na smrť v koncentračných táboroch desaťtisíce vlastných občanov.

Ale tak ako odmietanie extrémizmu nie je extrémizmom, tak ani odmietanie národnostnej, rasovej a náboženskej nenávisti nie je národnostnou, rasovou, či náboženskou nenávisťou.

Ostáva len veriť, že všetky vyššie uvedené chyby sú prejavom nevedomosti, nie podvedomia autorky predvolania. Nevedomosť je v tomto prípade totiž tou menej zlou príčinou.

***

Lorenza chcú pokutovať – vraj je extrémista

Pročko vs. Fico: 3 + 3 pochybenia smeráckeho úradu

 

Teraz najčítanejšie