Denník N

Na stavebných úradoch úradujú uvarené žaby

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

HLAVA XXII

Podozrenie, že so štátnou stavebnou správou niečo nie je v poriadku, nenaznačujú len dôsledky súčasného nevhodného modelu financovania prvostupňových stavebných úradov (opísaný v predošlých blogoch tutu), kedy mnohým stavebným úradom štátna dotácia nestačí ani na úhradu nákladov za “svietenie a kúrenie”. Blikajú aj mnohé iné výstražné kontrolky, že parník bez pary narazil na plytčinu. Hoci kapela na palube cestujúcim ešte stále hrá, to “fidlikanie” sa mnohým už dlhšie nepozdáva. 

K údajom zverejnených nižšie je nutné podotknúť, že ak úrad eviduje málo alebo žiadne nevybavené spisy, nemusí ísť o stav, kedy má úradník vyložené nohy. Naopak, môže ísť o stav, kedy sa v neúnosnom tempe vybavujú žiadosti tak, aby nevybavené spisy po zákonnej lehote nevznikali. Či má úradník vyložené nohy, by neprezradilo ani číslo o počte vybavených spisov, pretože sa občas nájdu spisy, ktoré sa dajú vybaviť “raz-dva”. Ale sú aj spisy, ktoré smelo konkurujú svojím obsahom aj rozsahom nekonečným a obludným súdnym sporom, bez svetielka na konci tunela. Jeden komplikovaný spis môže „zabiť“ toľko času, ako niekoľko „bežných“. 

Osobne považujem situáciu, kedy má 1 úradník viac ako 25 spisov po lehote z dôvodu nestíhania pod návalom agendy, za dlhodobo neúnosnú. No a koľko že to majú úradníci nevybavených spisov na stole? Aby nevznikli nedorozumenia, uvedené sú len úrady s počtom spisov vyšším ako 20 na 1 úradníka. Zdôrazňujem, že ide o priemerné číslo. Čiže ak má niekto menej, niekto musí mať viac. (Pôvod údajov bol vysvetlený tiež v predošlom blogu.)

nevyb na 1 ZC

Úradníci sa neocitli zasypaní spismi zo dňa na deň. Ani z týždňa na týždeň. Zasypávanie sa dialo postupne. Odhadujem, že niekoľko rokov. A buď si tento jav nikto z kompetentných nevšímal, alebo aj všimol, ale neriešil. Iste poznáte tú povestnú žabu, čo si nevšimla, že už jej nie je len horúco, ale že sa už varí a nestihla vyskočiť z hrnca. Takisto je to s úradníkmi. Postupne majú na stole 20, 30, 40 a viac nevybavených spisov, neustále prideľované ďalšie, pričom sa stále presviedčajú a dúfajú, že sa stav zlepší. No pritom si nestihli všimnúť, že sú z nich “uvarené žaby”.  

Je zrejmé, že štát už roky ponecháva prvostupňové stavebné úrady napospas osudu. Nie je možné, aby si už dávno nikto kompetentný nevšimol, že niektoré úrady sú chronicky v prieťahoch. A namiesto toho, aby sa príčiny prieťahov analyzovali a odstraňovali, určití horliví poslanci sa rozhodli novelou zákona o správnych poplatkoch hádzať úradom pod nohy ďalšie polená. Správne poplatky, ktoré majú byť jedným z príjmov stavebných úradov, nastavili tak, že ak úrad nevybaví podanie v lehote, musí správny poplatok občanovi vrátiť. Ak si niekto náhodou nemyslel, že správne poplatky zalátajú diery v rozpočtoch po nevyvážených štátnych dotáciách, mýlil sa.

Myšlienka, že úrad musí vrátiť správny poplatok ak nevybaví vec v zákonnej lehote, má svoju logiku. Do úvahy však mala prísť až vtedy, kedy by štát urobil všetko pre to, aby úrady nemali najmenší problém zákonné lehoty dodržiavať. Lenže to by si vyžadovalo najprv myslieť, až potom konať.

O zhrnutie sa pokúsim pomocou abstrakcie. 

Štát sa pýta úradu: „… úrad, prečo nedodržiavaš zákonné lehoty?! Lebo nedostávaš dostatočnú dotáciu na mzdy a ostatné náklady pre potrebný počet úradníkov? Tak bež za starostom! Keď chce mať v ruke okrúhlu pečiatku stavebného úradu, nech účet za jeho fungovanie zacvaká z obecnej pokladnice! A keďže nestíhaš, nezaslúžiš ani správny poplatok! Ak chceš príjmy z poplatkov, musíš si švihnúť a dodržiavať zákonné lehoty … “ .

Myslím si, že Joseph Heller by sa veľmi čudoval, keby sa dozvedel, že sme si jeho úžasné dielo Hlava XXII osvojili ako manuál.

____

Ospravedlňujem sa mnohým, že som ich nazval uvarenými žabami. Výstižnejší pojem mi na um neprišiel. Snáď aspoň trochu pobavil.

Teraz najčítanejšie