Stávka na rozbroje
Vyzerá to tak, že sa svetové mocnosti s Iránom dohodli. Vzniká otázka, prečo sa to zrazu dá, ak sa to doteraz nedalo. Je za tým biznis alebo niečo iné?
EU aj USA zastavia uplatňovanie hospodárskych sankcií voči Iránu. Irán za to čiastočne prestane obohacovať urán, zmrazí časť svojej kapacity obohacovania na 10 rokov.
Dohodu treba privítať, pretože konfrontácia je principiálne zlá. Rozdeľuje ľudí, vytvára napätie, vytvára zárodky problémov do budúcnosti. Konfrontácia rozdeľuje na dlho.
Nie každému sa dohoda páči, obraz o tom si dokáže každý spraviť sám. Podľa toho, ktoré médium komu fandí, dáva priestor jednotlivým názorom. V našich zemepisných šírkach spravidla vyhlasuje názor tých druhých za zaujatý alebo za zločineckú propagandu.
O Iránskom jadrovom programe a by dalo napísať veľa, rovnako o Iráne ako krajine a jej medzinárodných vzťahoch.
Irán je krajina s bohatou históriou, trvajúcou niekoľko tisíc rokov. Krajina je vedená islamským duchovenstvom, ktoré sa snaží udržať v krajine tradície a postaviť hrádzu západu. Bola ťažko skúšaná už v 50. rokoch dvadsiateho storočia, keď jej energetické nosiče boli príčinou štátneho prevratu v réžii západných tajných služieb. Po zvrhnutí demokraticky zvoleného premiéra Mohameda Mosaddeka nasledovalo obdobie vlády šacha, islamská revolúcia v roku 1978 a budovanie islamskej republiky. Sankcie od prelomu tisícročia Irán silno oslabili v bohatých rokoch svetovej ekonomiky, kedy by bolo možné vytvoriť finančné rezervy na horšie časy, ako to urobilo Rusko. Irán totiž v čase vysokých cien ropy nemohol predávať svoje energetické nosiče. Chýba mu kapitál na investície.
Irán ťaží ropu aj zemný plyn a podarilo sa mu dosiahnuť podiel zemného plynu na energetickej spotrebe krajiny okolo 60%. Vďaka tomu by mohol svoju ropu vyvážať. Jadrová energetika by mu navyše umožnila použiť ešte viac cenných surovín na export a získať zdroje na financovanie svojho rozvoja. Irán má rozostavaných viac ako 20 reaktorov.
Prečo zrazu taký obrat v situácii, najmä dva dni po poslednom termíne?
Vojna v Jemene môže priamo ohroziť kontrolu nad Adenským zálivom a s ním prístup iných dôležitých hráčov do Suezského prieplavu. Napríklad by sa mohlo stať že by sa tankery s energetickými nosičmi iných štátov nedostali do prieplavu. Iránu blízki Husiovia (Houthi) zatlačili spojencov západu a Saudská Arábia s Egyptom odštartovali vojenskú kampaň proti Husiom.
Keď nefunguje hrubá sila, prichádza k slovu diplomacia. V iránskych prístavoch sú plné tankery ropy a skvapalneného zemného plynu. Ich vrhnutie na svetový trh môže spôsobiť zníženie svetovej ceny ropy až o 5%. Uvoľnenie sankcií umožní Iránu rýchlo predať viac ako desať tankerov ropy, čím sa dostane do konkurencie so svojim potenciálnym spojencom Ruskom. Ruský štátny rozpočet potrebuje vysoké ceny ropy.
A tu by mohlo byť rozuzlenie hlavolamu.
