Steely Dan – Gaucho (Legendárne albumy mojimi očami)
Stále nemôžem uveriť tomu, že Steely Dan desiatky rokov unikal môjmu hudobnému radaru.
Ak človek veľmi chce, k dobrej hudbe sa dostane. Ideálny stav je, keď mu ju niekto odporučí. Samozrejme, teraz nepíšem o mainstreame, hudbe na vyplnenie ticha.
Španielsky názov Gaucho a podivné, nič nehovoriace meno: Steely Dan ma teda naozaj nepripravili na šok.
O niektorých skupinách vie človek roky a odhodláva sa do nich „pustiť“. Len tak z fleku, Frank Zappa a Miles Davis. Isto o ich existencii vedia aj tí, čo si ich nikdy nevychutnajú, ale aj tí, ktorí na to momentálne nemajú chuť, ale kdesi v podvedomí sú pripravení. A šťastie predsa praje pripraveným. Ale Steely Dan? Prebohaživého! Dokonca aj ja, keď som si to zakúpil, uložil som si ich ako DAN, STEELY. Myslel som, že je to meno lídra.
Babylon Sisters – stačilo pár tónov a bol som v tom. Až po uši. Pomalé akordy kláves, čisté bicie a basová línia. A potom, z pozadia, pár dýchnutí do trubiek urobí cestu spevu. A odvtedy už nebol môj hudobný svet tým, čím bol.
Hey Ninteen – úfff. Moja obľúbená. Kapela šľape na rock‘n’rolle, ale ten neskutočný džezík je tam. Nie je to ľahké, balansovať na hranách dvoch hudobných žánroch, ale zrejme to nikto kapele nepovedal, tak sa s tým netrápili a jednoducho to tam dali.
Text nám tu spieva starnúci hipster, ktorému sa páči žena, ktorá neuznáva Anethu Franklin, taká je mladučká. Na konci piesne si môžeme vybrať či si s ňou užíva (tequilu, drogy a sex), alebo je sám a len o tom sníva.
Ahoj devätnástka
Kedysi v šesťdesiatom siedmom
Bol som švihák
z Gamma Chi
Sladké veci z Bostonu
Tak mladý a ochotný
Presťahoval sa do Scarsdale
Kde to dopekla som
Ahoj devätnástka
Nie, nemôžeme spolu tancovať
Nie, nemôžeme sa spolu vôbec baviť
Prosím, zober ma so sebou
Keď sa budeš kĺzať dolu
Ahoj devätnástka
Je to Aretha Franklin
Nepamätá si na kráľovnú soulu
Prišli na nás ťažké časy
Soul Survivors
Myslí si, že som bláznivý
Ale ja len starnem
Ahoj devätnástka
Nie, my nemáme nič spoločné
Nie, nemôžeme sa spolu vôbec baviť
Prosím, vezmi ma so sebou
Keď sa budeš kĺzať dolu
Cuervo Gold
Kvalitná Kolumbia
Dnes spravíme úžasnú vec
Nemôžeme spolu tancovať
Nie, nemôžeme sa spolu vôbec baviť
Glamour Profession – nenápadná skladba, ktorá sa vám zaryje do kože až po čase. Počká nás tu krásne klavírne a na konci aj gitarové sólo. Texty na ich všetkých albumoch (Gaucho je ich siedmy), sú sarkastické až výstredné. Radi píšu o drogách, preto v ich zápletkách je nielen láska, ale aj zločin.
Gaucho – hit, hit, hit. Začiatok mi pripomína Mezzoforte. Silná, vynikajúca vec. Odporúčam aj pre tých, čo tento žáner moc nemusia.
Keď som už pri titulnej piesni, nedá mi spomenúť aj pár faktov ohľadne produkcie. Ako je možné, že nahrávka z roku 1980 znie tak neuveriteľne čisto? Akoby vyšiel zo zvukového laboratória len dnes? 7 piesní nahralo 42 hudobníkov a ich prácu zaznamenalo 11 zvukárov, na čele s Rogerom Nicholsom. V štúdiu platňu nahrávali viac ako rok. Ak je toto recept na dokonalý zvuk, beriem to.
Ešte raz – Gaucho je úžasná skladba, môžu ju vystreliť do kozmu ako dôkaz, že nie sme len hlúpi, ale okrem vojen a iných násilností, vieme zložiť takúto fantastickú hudobnú bombu.
Time Out of Mind – óóóch. Bicie a gitara. A potom spev. Jazz-rocková vypaľovačka. A keď píšem jazz-rocková, je to doslovne. Poslucháč, ak rieši žánre, má to ťažké, ale mne osobne je to jedno. Hudba je buď dobrá, alebo naprd. A Steely Dan je niečo mimoriadne.
My Rival – ďalšia z mojich obľúbených. Podivný spev, hypnotická melódia, ženské vokály, akési krivé varhany. Neuveriteľný zážitok z hudby ako takej. Je to rock? Alebo pop? Jazzrock? Musím sa usmievať nad tým, akú dilemu môže spôsobiť niekomu, kto sa bude snažiť zaradiť túto pieseň do žánrovej škatuľky.
Môj protivník
Vietor mi fúkal do tváre
Vôňa pichľavej hrušky
[Môj protivník – ukáž mi môjho rivala]
Nákladiak s mliekom opatrne zaparkoval do môjho vesmíru
Niekto kdesi zakričal
Škrtol som zápalkou o dvere
Anthonyho baru a grilu
Bol som ten nariekajúci cudzinec
Zamilovaný blázon
S kopou času
Mám detektívov nasadených na jeho prípad
Nafilmovali celú šarádu
[Môj protivník – ukáž mi môjho rivala]
Má jazvu cez celú tvár
Nosí naslúchadlo
Jasné že je to pirátska vlajka
Až kým nezodpovie za svoj zločin
Áno, teraz sa s ním vyrovnám
Stále si spomínam na to ako som prvýkrát držal
Tvoju drobnú ruku v mojej
[Môj protivník – ukáž mi môjho rivala]
Miloval som ťa viac, ako viem povedať
No teraz je čas konať
Jasné, že je to pirátska vlajka
Až kým sa nezodpovie za svoj čin
Teraz sa s ním vyrovnám
Third World Man – smutné takty na úvod. Posledná pieseň. Počujem každý nástroj, celkový zvuk je neuveriteľne verný a skôr než platňa skončí, už mi chýba. Čo si od nich pustím ďalej? Two Against Nature? Alebo sólvku od Fagena, Morph the Cat?
Rozmýšľam, kde je asi chyba, keď sa o viac ako tri dekády neskôr človek stretáva s podstatne horším zvukom ako dokázal nahrať STEELY DAN v roku 1980. Pravdou však je, že tú kvalitu záznamu nedosiahli náhodou. Len automatický bicí automat (menom Wendel), ktorý spoluvynašiel ich zvukár Roger Nichols, ich vyšiel v roku 1978 na 150 000 dolárov, čo je v prepočte na dnešné pomery astronomické číslo, zrejme presahujúce 10 miliónov dolárov. Taktiež zvukári, resp. presnejšie zvukoví inžinieri nie sú zadarmo a nie je ich na svete veľa.
Steely Dan dokázal nájsť a zaplatiť naslovovzatých expertov z celej Severnej Ameriky a k tomu hudobníkov aj zo starého kontinentu. Aké ľahké pre hudobných géniov, ktorých skladateľské ego bolo menšie, ako viera vo výsledný produkt. Lídri skupiny Donald Fagen (spev a klávesy) a Walter Becker (gitara a basová gitara) boli známi pre svoj fanatický perfektcionzimus pre hudbu, ale aj zvuk.
Na klávesoch hrali v rôznych skladbách Rob Mounsey, Don Grolnick, Pat Rebillot, Joe Sample.
Na bicích excelovali Steve Gadd, Rick Marotta, Bernard Pretty Purdie a Jeff Porcaro.
V Time Out of Mind sme mali tú česť počuť Marka Knopflera.
Nebudem tu ale vypisovať všetkých hudobníkov, ne webe sa to dá ľahko nájsť a ten zoznam nie je pre každého dôležitý.
Ako som už písal, mám rád nielen výbornú hudbu, ale aj dobre znejúcu pre moje uši. To sa laikovi javí ako nepodstatný dodatok, ale vôbec tomu tak nie je. Množstvo skupín má zaujímavú produkciu, avšak ich nahrávky sú žalostné. Kto chce perfektnú hudbu s výborným zvukom (nedá sa ísť všade na koncert a tie tiež katastrofálne kolíšu, čo sa týka kvality), nemá až taký dlhý zoznam, ako sa môže zdať. Možno ostane desatina. Odrátajme rôzne žánre, ktorá nás nebavia a výsledok je biedny. Známou vecou je, že jazzoví hudobníci majú fantastický zvuk. Čo ak ale čistý jazz nemusíme? Vtedy možno pomôže aj môj návod na objavenie Steely Dan, ktorí dokázali dokonale zmiešať rock s jazzom a nebáli sa ani funku, popu či R & B.