Denník N

Steely Dan – Gaucho (Legendárne albumy mojimi očami)

Stále nemôžem uveriť tomu, že Steely Dan desiatky rokov unikal môjmu hudobnému radaru.
Ak človek veľmi chce, k dobrej hudbe sa dostane. Ideálny stav je, keď mu ju niekto odporučí. Samozrejme, teraz nepíšem o mainstreame, hudbe na vyplnenie ticha.

Španielsky názov Gaucho a podivné, nič nehovoriace meno: Steely Dan ma teda naozaj nepripravili na šok.

O niektorých skupinách vie človek roky a odhodláva sa do nich „pustiť“. Len tak z fleku, Frank ZappaMiles Davis. Isto o ich existencii vedia aj tí, čo si ich nikdy nevychutnajú, ale aj tí, ktorí na to momentálne nemajú chuť, ale kdesi v podvedomí sú pripravení. A šťastie predsa praje pripraveným. Ale Steely Dan? Prebohaživého! Dokonca aj ja, keď som si to zakúpil, uložil som si ich ako DAN, STEELY. Myslel som, že je to meno lídra.

Babylon Sisters – stačilo pár tónov a bol som v tom. Až po uši. Pomalé akordy kláves, čisté bicie a basová línia. A potom, z pozadia, pár dýchnutí do trubiek urobí cestu spevu. A odvtedy už nebol môj hudobný svet tým, čím bol.

 

Hey Ninteen – úfff. Moja obľúbená. Kapela šľape na rock‘n’rolle, ale ten neskutočný džezík je tam. Nie je to ľahké, balansovať na hranách dvoch hudobných žánroch, ale zrejme to nikto kapele nepovedal, tak sa s tým netrápili a jednoducho to tam dali.

Text nám tu spieva starnúci hipster, ktorému sa páči žena, ktorá neuznáva Anethu Franklin, taká je mladučká. Na konci piesne si môžeme vybrať či si s ňou užíva (tequilu, drogy a sex), alebo je sám a len o tom sníva.

Ahoj devätnástka

Kedysi v šesťdesiatom siedmom

Bol som švihák

z Gamma Chi

Sladké veci z Bostonu

Tak mladý a ochotný

Presťahoval sa do Scarsdale

Kde to dopekla som

Ahoj devätnástka

Nie, nemôžeme spolu tancovať

Nie, nemôžeme sa spolu vôbec baviť

Prosím, zober ma so sebou

Keď sa budeš kĺzať dolu

Ahoj devätnástka

Je to Aretha Franklin

Nepamätá si na kráľovnú soulu

Prišli na nás ťažké časy

Soul Survivors

Myslí si, že som bláznivý

Ale ja len starnem

Ahoj devätnástka

Nie, my nemáme nič spoločné

Nie, nemôžeme sa spolu vôbec baviť

Prosím, vezmi ma so sebou

Keď sa budeš kĺzať dolu

Cuervo Gold

Kvalitná Kolumbia

Dnes spravíme úžasnú vec

Nemôžeme spolu tancovať

Nie, nemôžeme sa spolu vôbec baviť

 

Glamour Profession – nenápadná skladba, ktorá sa vám zaryje do kože až po čase. Počká nás tu krásne klavírne a na konci aj gitarové sólo. Texty na ich všetkých albumoch (Gaucho je ich siedmy), sú sarkastické až výstredné. Radi píšu o drogách, preto v ich zápletkách je nielen láska, ale aj zločin.

Gaucho – hit, hit, hit. Začiatok mi pripomína Mezzoforte. Silná, vynikajúca vec. Odporúčam aj pre tých, čo tento žáner moc nemusia.

Keď som už pri titulnej piesni, nedá mi spomenúť aj pár faktov ohľadne produkcie. Ako je možné, že nahrávka z roku 1980 znie tak neuveriteľne čisto? Akoby vyšiel zo zvukového laboratória len dnes? 7 piesní nahralo 42 hudobníkov a ich prácu zaznamenalo 11 zvukárov, na čele s Rogerom Nicholsom. V štúdiu platňu nahrávali viac ako rok. Ak je toto recept na dokonalý zvuk, beriem to.

Ešte raz – Gaucho je úžasná skladba, môžu ju vystreliť do kozmu ako dôkaz, že nie sme len hlúpi, ale okrem vojen a iných násilností, vieme zložiť takúto fantastickú hudobnú bombu.

Steely Dan
Walter Becker a Donald Fagen.

Time Out of Mind – óóóch. Bicie a gitara. A potom spev. Jazz-rocková vypaľovačka. A keď píšem jazz-rocková, je to doslovne. Poslucháč, ak rieši žánre, má to ťažké, ale mne osobne je to jedno. Hudba je buď dobrá, alebo naprd. A Steely Dan je niečo mimoriadne.

My Rival – ďalšia z mojich obľúbených. Podivný spev, hypnotická melódia, ženské vokály, akési krivé varhany. Neuveriteľný zážitok z hudby ako takej. Je to rock? Alebo pop? Jazzrock? Musím sa usmievať nad tým, akú dilemu môže spôsobiť niekomu, kto sa bude snažiť zaradiť túto pieseň do žánrovej škatuľky.

Môj protivník

Vietor mi fúkal do tváre

Vôňa pichľavej hrušky

[Môj protivník – ukáž mi môjho rivala]

Nákladiak s mliekom opatrne zaparkoval do môjho vesmíru

Niekto kdesi zakričal

Škrtol som zápalkou o dvere

Anthonyho baru a grilu

Bol som ten nariekajúci cudzinec

Zamilovaný blázon

S kopou času

Mám detektívov nasadených na jeho prípad

Nafilmovali celú šarádu

[Môj protivník – ukáž mi môjho rivala]

Má jazvu cez celú tvár

Nosí naslúchadlo

Jasné že je to pirátska vlajka

Až kým nezodpovie za svoj zločin

Áno, teraz sa s ním vyrovnám

Stále si spomínam na to ako som prvýkrát držal

Tvoju drobnú ruku v mojej

[Môj protivník – ukáž mi môjho rivala]

Miloval som ťa viac, ako viem povedať

No teraz je čas konať

Jasné, že je to pirátska vlajka

Až kým sa nezodpovie za svoj čin

Teraz sa s ním vyrovnám

Third World Man – smutné takty na úvod. Posledná pieseň. Počujem každý nástroj, celkový zvuk je neuveriteľne verný a skôr než platňa skončí, už mi chýba. Čo si od nich pustím ďalej? Two Against Nature? Alebo sólvku od Fagena, Morph the Cat?

Rozmýšľam, kde je asi chyba, keď sa o viac ako tri dekády neskôr človek stretáva s podstatne horším zvukom ako dokázal nahrať STEELY DAN v roku 1980. Pravdou však je, že tú kvalitu záznamu nedosiahli náhodou. Len automatický bicí automat (menom Wendel), ktorý spoluvynašiel ich zvukár Roger Nichols, ich vyšiel v roku 1978 na 150 000 dolárov, čo je v prepočte na dnešné pomery astronomické číslo, zrejme presahujúce 10 miliónov dolárov. Taktiež zvukári, resp. presnejšie zvukoví inžinieri nie sú zadarmo a nie je ich na svete veľa.

Steely Dan dokázal nájsť a zaplatiť naslovovzatých expertov z celej Severnej Ameriky a k tomu hudobníkov aj zo starého kontinentu. Aké ľahké pre hudobných géniov, ktorých skladateľské ego bolo menšie, ako viera vo výsledný produkt. Lídri skupiny Donald Fagen (spev a klávesy) a Walter Becker (gitara a basová gitara) boli známi pre svoj fanatický perfektcionzimus pre hudbu, ale aj zvuk.

Na klávesoch hrali v rôznych skladbách Rob Mounsey, Don Grolnick, Pat Rebillot, Joe Sample.

Na bicích excelovali Steve Gadd, Rick Marotta, Bernard Pretty PurdieJeff Porcaro.

V Time Out of Mind sme mali tú česť počuť Marka Knopflera.

Nebudem tu ale vypisovať všetkých hudobníkov, ne webe sa to dá ľahko nájsť a ten zoznam nie je pre každého dôležitý.

Ako som už písal, mám rád nielen výbornú hudbu, ale aj dobre znejúcu pre moje uši. To sa laikovi javí ako nepodstatný dodatok, ale vôbec tomu tak nie je. Množstvo skupín má zaujímavú produkciu, avšak ich nahrávky sú žalostné. Kto chce perfektnú hudbu s výborným zvukom (nedá sa ísť všade na koncert a tie tiež katastrofálne kolíšu, čo sa týka kvality), nemá až taký dlhý zoznam, ako sa môže zdať. Možno ostane desatina. Odrátajme rôzne žánre, ktorá nás nebavia a výsledok je biedny. Známou vecou je, že jazzoví hudobníci majú fantastický zvuk. Čo ak ale čistý jazz nemusíme? Vtedy možno pomôže aj môj návod na objavenie Steely Dan, ktorí dokázali dokonale zmiešať rock s jazzom a nebáli sa ani funku, popu či R & B.

Teraz najčítanejšie