Štoplík… Obyčajný Štoplík a pritom legenda
Prvý raz vyšiel v roku 1961. Vtedy Hana Ponická pracovala v Smene na nedeľu a zároveň písala aj knihy, najmä pre deti. V 68-smom ale prejavila svoj nesúhlas s okupáciou, z práce ju vyhodili a načas zakázali publikovať. Podpísala aj Chartu 77, za čo komunisti jej knihy úplne stiahli a celá generácia detí sa k nim nedostala. Štoplík si na svoj návrat musel pár desaťročí počkať, ale návrat to bol o to radostnejší.
Pred dvoma rokmi vyšla prvá časť O Štoplíkovi, kým do školy nechodil. Štoplík mal vtedy už 55 rokov. Nepoužíva mobil a jeho ľudskí kamaráti nemajú tablety ani telku v izbe. Dokonca sa celkom hipisácky narodil zo šumivého vína, ktoré sa rozfrfľalo na polici a vystrelilo ho do sveta. Obyčajná korková zátka si uchmatla svoju šancu na pestrý život. Pardon, uchmatol, pretože to bol on – Štoplík, ktorého sa ujal pán redaktor detského časopisu, ktorý už videl kadejaké iné veci nevídané, preto mu to neprišlo zvláštne, že sa rozpráva s vínovou zátkou. Odniesol ju tete výtvarníčke, ktorá mu ušila parádne námornícke šatočky aj s čapicou a legenda bola na svete.
Okrem Štoplíka sú všetci a všetko ostatné v knihe reálne. Hlavní detskí hrdinovia, bratia Ivko a starší Fedor, ich spolužiaci, mestá, aj Tatry v kombinácii s touto osôbkou môžu detského čitateľa od cca 3 – 5 rokov celkom ľahko presvedčiť, že aj Štoplík je skutočný. Rozpráva, jaší sa a dostáva do problémov seba aj predškoláka Ivka, s ktorým ich spája približne podobná logika. Štoplík je navyše ambiciózny, sám sa naučí čítať aj písať, nebojí sa oslovovať ľudí a keď sa dostane do problémov, koná, väčšinou tak, aby deti rozosmial – i keď on sám to, zrejme, myslí celkom inak.
Samotná prvá kniha O Štoplíkovi, kým do školy nechodil, má krátke, dynamické kapitoly, ktoré si práve preto môžu obľúbiť aj začínajúci malí čitatelia od cca 7 rokov. Dej sa odohráva zčasti v škôlke, v škole a cez prázdniny na výlete v Tatrách. Štoplík domotá deti pri rozprávaní rozprávok, nechtiac vyvolá spory, ktoré si odkľačí v kúte, stratí sa a v horských jazerách zachraňuje peniaze pred zhrdzavením.
Podobné to je aj v pokračovaní, ktoré má názov Ako Štoplík do školy chodil – nechodil, až na to, že Štoplík je už starší, nastúpi do školy, z ktorej má, po Fedorovom „zaučení“, hrozný strach. Kým zistí, že veci môžu byť aj inak, než mu to zo srandy nahučal starší a otrlejší Fedor, svojim spontánnym zmýšľaním sa dostane do originálnych zápletiek: bude odklínať mlčiaceho spolužiaka, učiť leva správne jesť a znovu ho to zaveje aj do Tatier.
Štoplík je ten typ hrdinu, o ktorom pochybovačné deti budú premýšľať a hľadať ho aj v skutočnom živote. Hoci dnes je korkových zátok o dosť menej, než ich bolo v roku 1961, možno predsa nejakú v domácnosti odhalia a možno budú čakať, či aj ona nevyskočí z fľaše. V knihe je totiž Štoplík taký presvedčivý svojou prítomnosťou a prejavom, až sa zdá nemožné, aby nebol ozajstný. Deti s bohatou fantáziou si, naopak, môžu Štoplíka nahradiť čímsi iným a načas sa zabaviť s vymysleným kamošom – vecou, ktorú oblečú, oživia a budú chrániť.
Pred rokom 2014, kedy znovu vyšla reedícia prvého dielu O Štoplíkovi, bolo na internete a knižných portáloch množstvo odkazov ľudí márne zháňajúcich túto knihu. Spomienková nostalgia v tomto prípade zrejme silno zaberá, v komentároch sa často objavovali zážitky so starými rodičmi, ktorí to, už v pomerne šalátovom vydaní, dookola čítali vnúčatám. Tie dnes majú už vlastné deti a nie je dôvod, aby tie Štoplíka nepoznali tiež. Hoci vznikol pred 55 rokmi, duchom je dieťaťom aj dnešnej doby, je nadčasový a výmyslami v ničom nezaostáva za súčasnými škôlkarmi a školákmi.
Hana Ponická je významnou slovenskou autorkou pre deti. Venovala sa aj tvorbe pre dospelých, písala najmä poviedky so ženskou tematikou. Vo svojej dobe žila v nepriazni komunistov, pôsobila ako disidentka a okrem straty práce a zákazu publikovania za nesúhlasný postoj k okupácii a po podpise Charty 77, bola v roku 1988 aj súdená za spomienku na 20. výročie invázie do Československa.
Obe knihy obsahujú pôvodné ilustrácie Boženy Plocháňovej – Hajdučíkovej, ktorá sa ako prvá žena na Slovensku profesionálne venovala kreslenému humoru, pričom publikovala najmä v obľúbenom časopise Roháč. Ilustrovala množstvo detských kníh, spolupracovala s najvýznamnejšími menami svojej doby, ako boli Krista Bendová, Mária Ďuríčková, Elena Čepčeková alebo Hana Ponická. Štoplík v jej podaní sa stal nezameniteľnou legendou.
Knihy na recenziu poskytlo vydavateľstvo Forza Music. Foto: autorka.
Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.