Denník N

Štoplík… Obyčajný Štoplík a pritom legenda

Prvý raz vyšiel v roku 1961. Vtedy Hana Ponická pracovala v Smene na nedeľu a zároveň písala aj knihy, najmä pre deti. V 68-smom ale prejavila svoj nesúhlas s okupáciou, z práce ju vyhodili a načas zakázali publikovať. Podpísala aj Chartu 77, za čo komunisti jej knihy úplne stiahli a celá generácia detí sa k nim nedostala. Štoplík si na svoj návrat musel pár desaťročí počkať, ale návrat to bol o to radostnejší.

Pred dvoma rokmi vyšla prvá časť O Štoplíkovi, kým do školy nechodil. Štoplík mal vtedy už 55 rokov. Nepoužíva mobil a jeho ľudskí kamaráti nemajú tablety ani telku v izbe. Dokonca sa celkom hipisácky narodil zo šumivého vína, ktoré sa rozfrfľalo na polici a vystrelilo ho do sveta. Obyčajná korková zátka si uchmatla svoju šancu na pestrý život. Pardon, uchmatol, pretože to bol on – Štoplík, ktorého sa ujal pán redaktor detského časopisu, ktorý už videl kadejaké iné veci nevídané, preto mu to neprišlo zvláštne, že sa rozpráva s vínovou zátkou. Odniesol ju tete výtvarníčke, ktorá mu ušila parádne námornícke šatočky aj s čapicou a legenda bola na svete.

stoplik-2

Okrem Štoplíka sú všetci a všetko ostatné v knihe reálne. Hlavní detskí hrdinovia, bratia Ivko a starší Fedor, ich spolužiaci, mestá, aj Tatry v kombinácii s touto osôbkou môžu detského čitateľa od cca 3 – 5 rokov celkom ľahko presvedčiť, že aj Štoplík je skutočný. Rozpráva, jaší sa a dostáva do problémov seba aj predškoláka Ivka, s ktorým ich spája približne podobná logika. Štoplík je navyše ambiciózny, sám sa naučí čítať aj písať, nebojí sa oslovovať ľudí a keď sa dostane do problémov, koná, väčšinou tak, aby deti rozosmial – i keď on sám to, zrejme, myslí celkom inak.

Samotná prvá kniha Štoplíkovi, kým do školy nechodil, má krátke, dynamické kapitoly, ktoré si práve preto môžu obľúbiť aj začínajúci malí čitatelia od cca 7 rokov. Dej sa odohráva zčasti v škôlke, v škole a cez prázdniny na výlete v Tatrách. Štoplík domotá deti pri rozprávaní rozprávok, nechtiac vyvolá spory, ktoré si odkľačí v kúte, stratí sa a v horských jazerách zachraňuje peniaze pred zhrdzavením.

stoplik-6

 

Podobné to je aj v pokračovaní, ktoré má názov Ako Štoplík do školy chodil – nechodil, až na to, že Štoplík je už starší, nastúpi do školy, z ktorej má, po Fedorovom „zaučení“, hrozný strach. Kým zistí, že veci môžu byť aj inak, než mu to zo srandy nahučal starší a otrlejší Fedor, svojim spontánnym zmýšľaním sa dostane do originálnych zápletiek: bude odklínať mlčiaceho spolužiaka, učiť leva správne jesť a znovu ho to zaveje aj do Tatier.

stoplik-4

Štoplík je ten typ hrdinu, o ktorom pochybovačné deti budú premýšľať a hľadať ho aj v skutočnom živote. Hoci dnes je korkových zátok o dosť menej, než ich bolo v roku 1961, možno predsa nejakú v domácnosti odhalia a možno budú čakať, či aj ona nevyskočí z fľaše. V knihe je totiž Štoplík taký presvedčivý svojou prítomnosťou a prejavom, až sa zdá nemožné, aby nebol ozajstný. Deti s bohatou fantáziou si, naopak, môžu Štoplíka nahradiť čímsi iným a načas sa zabaviť s vymysleným kamošom – vecou, ktorú oblečú, oživia a budú chrániť.

stoplik-7

Pred rokom 2014, kedy znovu vyšla reedícia prvého dielu O Štoplíkovi, bolo na internete a  knižných portáloch množstvo odkazov ľudí márne zháňajúcich túto knihu. Spomienková nostalgia v tomto prípade zrejme silno zaberá, v komentároch sa často objavovali zážitky so starými rodičmi, ktorí to, už v pomerne šalátovom vydaní, dookola čítali vnúčatám. Tie dnes majú už vlastné deti a nie je dôvod, aby tie Štoplíka nepoznali tiež. Hoci vznikol pred 55 rokmi, duchom je dieťaťom aj dnešnej doby, je nadčasový a výmyslami v ničom nezaostáva za súčasnými škôlkarmi a školákmi.

Hana Ponická je významnou slovenskou autorkou pre deti. Venovala sa aj tvorbe pre dospelých, písala najmä poviedky so ženskou tematikou. Vo svojej dobe žila v nepriazni komunistov, pôsobila ako disidentka a okrem straty práce a zákazu publikovania za nesúhlasný postoj k okupácii a po podpise Charty 77, bola v roku 1988 aj súdená za spomienku na 20. výročie invázie do Československa.

Obe knihy obsahujú pôvodné ilustrácie Boženy Plocháňovej – Hajdučíkovej, ktorá sa ako prvá žena na Slovensku profesionálne venovala kreslenému humoru, pričom publikovala najmä v obľúbenom časopise Roháč. Ilustrovala množstvo detských kníh, spolupracovala s najvýznamnejšími menami svojej doby, ako boli Krista Bendová, Mária Ďuríčková, Elena Čepčeková alebo Hana Ponická. Štoplík v jej podaní sa stal nezameniteľnou legendou.

Knihy na recenziu poskytlo vydavateľstvo Forza Music. Foto: autorka.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Teraz najčítanejšie