Denník N

Štúdia strachu z bezmocnosti voči tlaku okolností

Philip Roth v románe Nemesis na v podstate jednoduchom príbehu predostiera psychologickú štúdiu obyvateľov jedného mesta, ktorí sa snažia vyrovnať s následkami epidémie detskej obrny.

Je horúce leto roku 1944 a americký Newark ospalo prežíva popoludnia rozhovormi o počasí, chladivých lesoch letných detských táborov a, samozrejme, o vojne. Odrazu tam však vypukne nákaza detskej obrny, ktorá sa rýchlo šíri, až prerastie v epidémiu.

Mladý atletický správca jedného z verejných ihrísk v meste, Bucky Cantor, sa ešte nestihol vyrovnať ani s vlastným sklamaním a, ako to on vidí, osobným zlyhaním, že ho kvôli zlému zraku nevzali do armády, hoci všetci jeho rovesníci bojujú a už je postavený pred ďalšiu ťažkú skúšku. „Jeho“ chlapci, ktorých dobre pozná a s ktorými trávi celé leto, jeden po druhom padajú za obeť strašnej chorobe, voči ktorej je on aj všetci ostatní bezmocní.

Bezmocnosť prerastie do strachu, strach do sebaobviňovania a pochybností o sebe samom (naozaj som nemohol spraviť nič, čo by tomu zabránilo?), a pochybnosti do hnevu, ktorý sa potrebuje niekde vybiť. A keď sa hnev rozšíri v dave a dav sa snaží ukázať prstom na toho alebo na to, kto alebo čo za to môže, bude to skôr osoba než vec.

„He knew that Mrs. Kopferman was hysterical; he knew that she was overcome with grief and crazily lashing out at him; but he would liked to have his grandfather there to assure him that he was not culpable in the ways she had said. This was his first direct confrontation with vile accusation and intemperate hatred, and it had unstrung him far more than dealing with ten menacing Italians at the playground.“

Bucky Cantor si uvedomuje, že stačí iskrička, ktorá rozpúta davovú hystériu a potom si to odnesie nevinný a tak sa snaží zostať rozumný a upokojovať, kde sa dá. Hoci ani pre neho to nie je vôbec ľahké, ochrnuté deti sú totiž niečo, čo prudko zatrasie jeho svetom a najmä jeho vierou. Aký Boh toto dopustí, pýta sa sám seba, kým okolo umierajú ďalší a ďalší.

„And to be wholly respectfull had always been easy enough until the moment he found his anger provoked because of all the kids he was losing to polio, including the incorrigible Kopferman boys. His anger provoked not against the Italians or the houseflies or the mail or the milk or the money or the malodorous Secaucus or the merciless heat or Horace, not against whatever cause, however unlikely, people, in their fear and confusion, might advance to explain the epidemic, not even against the polio virus, but against the source, the creator – against God, who made the virus.“

Rodičia sa pýtajú, prečo práve ich dieťa. Kde je spravodlivosť v živote? Kde je zmysel takýchto zbytočných strát? A tak hľadajú vinníka, od talianskej komunity až po miestneho idiota, keďže sa nedokážu vyrovnať so skutočnosťou, že je to jednoducho náhoda. Práve tú podstatu náhody nedokážu prijať, pretože náhoda, ktorej výsledkom je ochrnutie, doživotné postihnutie až smrť ich vlastných detí, sa im zdá byť príliš krutá a nespravodlivá na to, aby ju jednoducho akceptovali ako náhodu, s ktorou sa nedá nič robiť.

Susedia sa už nerozprávajú o novinkách z vojny, ale len a len o obrne, o tej strašnej epidémii, ktorá zatienila všetko. Zisťujú, aká veľká časť ich každodenného života riadia spoločenské konvencie a prázdne súcitné frázy, „hollow performance“, ako sa hovorí, a aj to, aké je to upokojujúce, hoci to nič neznamená.

A pre Buckyho sa tá nekonečná sociálna tragédia jedného leta zmenila na celoživotnú osobnú tragédiu, pretože mu nikto nedal odpoveď na jeho „prečo?“ To, že to bol len vírus, nestačilo. Za to leto stihne kvôli tlaku tých hrozných okolností vyplávať na povrch veľa nenávisti a veľa nepekného, a Philip Roth z toho stvoril výstižnú a ťažko zabudnuteľný príbeh, ktorý nepochybne stojí za prečítanie.

Philip Roth – Nemesis. Vyšlo v roku 2010. (vyšlo po slovensky aj po česky)

(A, okrem iného tam spomína aj E. Th. Setona, za čo má u mňa bod navyše, keďže Dvaja divosi tvorili podstatnú časť môjho detského behania po lesoch.)

Teraz najčítanejšie