BLOG
INEKO
INEKO
13 538

Štyri kilometre diaľnice predražili o hodnotu dvoch nových nemocníc

Keď pôjdete úsekom D3 Žilina Strážov – Brodno, spomeňte si, že ste na najdrahšej diaľnici v strednej Európe. A to nielen pre tunel a dlhú estakádu. Štyri minúty, ktoré na nej ušetríte, neboli hlavným motívom, prečo ju stavali.

Od soboty 2. decembra sa vodiči môžu previezť po novom úseku diaľnice D3 Žilina Strážov –Brodno. Tvorí krátky, no stavebne náročný severozápadný obchvat krajského mesta. Nejde o najpotrebnejšiu časť diaľnice D3, skôr naopak. Ostatné úseky (už hotové pred Žilinou aj chýbajúce na Kysuciach) boli a sú potrebnejšie. Nejde ani o stavbu s najväčším prínosom pre samotnú Žilinu. Úseky diaľnice D1 mestu aj regiónu pomôžu viac.

Napriek tomu si tento malý fragment diaľnice D3 zaslúži mimoriadnu pozornosť. Pri dĺžke iba 4,25 kilometra sa celkový účet za projekty, pozemky a výstavbu podľa aktuálneho odhadu Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) šplhá k 270 miliónom eur. Vyše 63 miliónov eur na kilometer. To je aj na Slovensku – v krajine mimoriadne drahých diaľnic – absolútny rekord. Inú podobne drahú diaľnicu by ste márne hľadali v celej strednej Európe.

Čomu a komu za to „vďačíme“? Najprv v skratke: Ťažkému terénu, v ktorom polovicu úseku tvorí tunel a zvyšok najmä dlhá estakáda cez vodnú nádrž, čo znamená objektívne vysoké náklady. A nominantom Smeru-SD, ktorí sa postarali, aby z verejných zdrojov mohli odtiecť na súkromné účty desiatky miliónov eur navyše. Z objektívne drahej stavby tak urobili superdrahú.

Mal sa stavať ako posledný

Kým sa pozrieme, ako k tomu došlo, vysvetlime si najprv dopravný význam tejto stavby. Žilina je významným zdrojom a cieľom dopravy. Prechádzajúce vozidlá (tranzit) sú na jej cestách v menšine. A častejšie mieria na východ, teda v smere budúcej D1. Úsek D3 Strážov – Brodno využije iba početne slabší tranzit smerujúci na sever.

Ešte väčší rozdiel je v tom, že kým ostatné úseky oboch diaľnic v regióne poslúžia aj silnej doprave do a zo Žiliny, úsek D3 Strážov – Brodno ako jediný obslúži výlučne tranzit. Pre dopravu, ktorá začína či končí cestu v metropole kraja, je nevyužiteľný.

Zo všetkých diaľničných úsekov v okruhu najmenej 30 km od Žiliny bude preto práve jej severozápadný obchvat používať najmenej vozidiel. Napríklad úsek D3 nad Žilinou (po Kysucké Nové Mesto) by využilo trojnásobne viac áut, no doteraz nie je ani pripravený. V ostatných 10 rokoch tento i ďalšie kľúčové úseky na Kysuciach zbytočne zdržali najprv zlé rozhodnutia a neskôr i nečinnosť nominantov Smeru-SD vo vedení rezortu dopravy. A tak jeden kritický úsek nad Čadcou začne slúžiť až v roku 2021 a ďalšie nad Žilinou najskôr v roku 2024 – až sedem rokov po otvorení oveľa menej naliehavého úseku D3 popri Žiline.

Pritom už v roku 2006, keď začínala prvá vláda Roberta Fica, bolo zjavné, že práve úsek Strážov – Brodno medzi priority objektívne nepatrí a kapacity i zdroje treba sústrediť inde. Dopravná prognóza vtedy predpovedala, že tento úsek využije spočiatku iba štyritisíc vozidiel denne. Najmenej z celej diaľnice D3. Podobne nízke využitie nehrozilo ani nikde na diaľnici D1 až po Michalovce.

Zdroj: INEKO

Slabé využitie v kombinácii s vysokými nákladmi jasne ukazovali, že úsek Žilina Strážov – Brodno by sa mal realizovať ako posledný. Takmer všetky úseky plánovaných diaľnic a dokonca aj desiatky na rýchlostných cestách totiž ponúkali lepšiu sociálno-ekonomickú návratnosť. Vlády Smeru-SD však výber priorít podľa objektívnej naliehavosti nepoznajú. A tak vtedajší splnomocnenec vlády pre diaľnice a šéf NDS Igor Choma pretlačil obstarávanie práve tohto úseku medzi prvými, mal sa stavať hneď po dotiahnutí diaľnice po Žilinu.

Tender s nečakane dobrou cenou zrušili

Tender na zhotoviteľa vyhlásila NDS v roku 2009. Hoci predpokladaná hodnota v tendri bola až 269 miliónov eur, nakoniec pre daňových poplatníkov dopadol nečakane dobre. Až tak, že ho bolo treba ... zrušiť.

NDS mala začiatkom roku 2010 na stole výbornú ponuku spoľahlivej stavebnej firmy (Skanska) s cenou 149 mil. €, resp. 163 mil. € po zarátaní rezervy na nepredvídateľné náklady. Citeľne nižšiu cenu ako konkurencia ponúkla Skanska v tom istom období aj za menej náročnú stavbu rýchlostnej cesty pri Košiciach a tiež na modernizáciu železničnej trate cez Trenčín. Hneď vzápätí koneční užívatelia výhod z predražovania veľkých stavebných zákaziek v SR predviedli, akým disponujú vplyvom na verejné inštitúcie a ako ho neváhajú použiť.

Najprv sa ozvali konkurenčné spoločnosti, ktoré Skansku obvinili z predloženia podhodnotených ponúk a snahy realizovať zákazky v SR kapacitami zo zahraničia (hoci v tom čase tu skupina zamestnávala okolo tisíc ľudí). Zástupcovia Doprastavu, Váhostavu a ďalších stavebných spoločností koordinovane čelili ohrozeniu dovtedy komfortných cien pri štátnych zákazkách. V prezídiu Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska si odhlasovali list ministrovi dopravy, šéfom NDS a Železníc SR i premiérovi. Ich koordinovaná reakcia by si zaslúžila najmä pozornosť Protimonopolného úradu SR.

Na Slovensku ale konali iné štátne inštitúcie. Najprv obstarávateľ, ktorý si plnil svoju povinnosť. „Cena je o dosť nižšia oproti štátnej expertíze. Z tohto dôvodu mala komisia otázky na všetkých zhotoviteľov, nielen na Skansku, či trvajú na cene, či započítali do ceny všetko, čo majú,“ povedal v máji 2010 vtedajší šéf NDS I. Choma. Záver? Komisia sa podľa neho ubezpečila o predložených cenách uchádzačov v tendri na D3.  „Nikoho sme nevylúčili za neprimerane nízku cenu.“

Takýto záver zrejme nebol vyhovujúci, a tak nasledovala kontrola Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Iniciovaná ministerstvom dopravy pod vedením Ľubomíra Vážneho. Záver? ÚVO konštatoval pochybenia NDS v procese verejného obstarávania a rozhodnutím zo 7. júna 2010 nariadil verejnú súťaž zrušiť. Niežeby súťaž prebehla bez nedostatkov, tie sa dajú nájsť vo väčšine veľkých tendrov v rezorte dopravy. Ale je zarážajúce, že takto radikálne boli posúdené práve v prípade, keď sa v súťaži objavila nečakane nízka ponuka a nenašiel sa dôvod na jej vylúčenie. Skanska sa vtedy bránila súdnou cestou. S odstupom času rozhodnutie ÚVO zrušil súd ako nedostatočne odôvodnené „najmä v tom, ako mohli mať zistené porušenia zákona zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.“ K oživeniu tendra však už nedošlo.

V novom tendri víťaz znova neuspel

Pod vedením ministra Figeľa (počas jeho pôsobenia autor tohto blogu pôsobil ako riaditeľ Inštitútu stratégie na ministerstve) sa v roku 2011 pozornosť sústredila na začínanie a prípravu naliehavejších úsekov severnej D1, kysuckej D3 i vybraných úsekov rýchlostných ciest.

Neskôr, pod vedením ministra Počiatka, však bol znovu prioritou aj úsek D3 Strážov – Brodno. V roku 2013 vyhlásili tender znova, ale v časovej kolízii až piatich veľkých súťaží naraz, čím uľahčili dohodu väčšiny stavebných firiem o navýšení cien. Nízke ceny z rokov 2011 a 2012, kedy väčšina firiem ponúkala ceny ešte nižšie ako Skanska, boli razom preč.

Aspoň v dvoch z piatich tendrov však ponuku predložila aj Skanska a podobne ako v roku 2010 bola opäť s odstupom najnižšia. Vyzeralo to, že pravdepodobne dohodnuté vyššie ceny ostatných hráčov na trhu daňoví poplatníci zaplatia „iba“ na troch z piatich stavieb. Ani takýto výsledok však zrejme vplyvným osobám zainteresovaným na predražovaní zákaziek štátu nestačil.

Tentoraz k preferovanému výsledku pomohlo legitímne a správne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z decembra 2013, ktoré potvrdilo staršie rozhodnutie Protimonopolného úradu SR o diaľničnom karteli z roku 2005. Rozhodnutie, ktoré mimochodom ešte v roku 2008 zrušil krajský súd.

Prečo táto vec čakala na Najvyššom súde SR na rozhodnutie celých päť rokov? Nevieme. Ale faktom je, že počas toho obdobia predseda súdu Štefan Harabin svojvoľne menil zloženie senátu, ktorému bola táto vec pridelená. A tiež, že rozsudok súd vyniesol až 30. decembra 2013. Teda práve v období, keď mala NDS na stole ponuky na najväčší počet stavieb naraz.

Dištanc za starý kartel pomohol novému

Napriek tomu oneskorený dištanc za kartel z roku 2005 nepostihol takmer nikoho z jeho aktérov. Práve tendre, v ktorých víťazili aj s vysokými cenami, boli totiž uzavreté podpisom zmluvy krátko pred rozhodnutím najvyššieho súdu. S výnimkou dvoch stavieb, kde v súťaži víťazila Skanska – tie boli ešte vo fáze prípravy na podpis zmluvy. Razom bola z kola von. A zákazky išli úplne legálne ďalšiemu v poradí.

V prípade D3 Strážov – Brodno to bola skupina Eurovia, Hochtief a Stavby mostov Slovakia (aktuálne už SMS, rovnako ako Eurovia patrí do skupiny Vinci). S ponúknutou cenou vrátane rezervy až 255 miliónov eur. Teda o 65 miliónov eur, resp. o celých 34 % vyššou ako ponúkla Skanska v rovnakom tendri.

Zdroj: archív INEKO

Pozoruhodné tiež je, že ponuky na 2. až 4. mieste sa líšili iba minimálne a je pravdepodobné, že medzi sebou v skutočnosti nesúťažili ale dohodli sa. Rozdelili si až štyri z piatich vtedy súťažených stavieb NDS a z ich celkovej hodnoty získali až vyše 91 % (vyše 940 miliónov eur).

V porovnaní s najnižšou ponukou v prvom tendri z roku 2010 bola nakoniec zazmluvnená cena vrátane rezervy vyššia až o 92 miliónov eur, resp. o enormných 56 percent. Reálne by až k takémuto predraženiu dôjsť nemalo, keďže prvý tender počítal s režimom tzv. červeného FIDICu, kde je riziko navýšenia nákladov vyššie ako v režime tzv. žltého FIDIC-u, ktorý bol použitý pri druhom tendri. Preto je realistické predpokladať, že sa z verejných zdrojov minie o cca 80 miliónov eur viac, ako bolo nutné. Za takúto sumu by sa dalo napríklad:

  • obnoviť nevyhovujúce vozovky na takmer 400 kilometroch ciest, alebo
  • postaviť 5 – 10 km rýchlostnej cesty, alebo
  • dobudovať na plný profil úsek D3 pred Čadcou s 2. rúrou tunela Horelica, alebo
  • postaviť a plne vybaviť dve veľké regionálne nemocnice.

Až takéto rozmery a náklady môže mať pri jedinej zákazke cena za ovládnutie verejných inštitúcií osobami, ktoré namiesto verejného záujmu nahrávajú skôr záujmom beneficientov z luxusne ocenených zákaziek štátu.

Ján Kovalčík, analytik INEKO

Tento výstup vznikol aj vďaka finančnej podpore Nadácie Pontis – Fondu pre transparentné Slovensko a Nadácie ESET.

Ak vám záleží na pevnejšom ukotvení demokracie v strednej Európe, aby mocní nezneužívali svoju moc a pracovali vo verejnom záujme, pridajte sa k deklarácii na podporu demokracie.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti.

Blogy

|