Blog
streda

Sú naše deti naším majetkom?

Vývoj vedy a techniky v 21. storočí postupuje rýchlo. Až tak rýchlo, že nestíhame upgradeovať našu etiku. Umelá inteligencia, zásahy do DNA, eutanázia, či digitálna nesmrteľnosť… to všetko sú témy, na ktoré svetové náboženstvá nedokážu dať uspokojivé odpovede, pretože v dobách, kedy tieto náboženstvá vznikali, si ľudia mysleli čosi ako…., že zem je plochá doska, podopieraná štyrmi slonmi, ktorú nesie na chrbte korytnačka.

Sme svedkami rôznych udalostí, ktoré sa dejú a ku ktorým nedokážeme zaujať žiadne stanovisko. Nevieme, či sa deje niečo dobré alebo niečo zlé. A je to celkom haluz.

Jednou z takýchto udalostí bol aj prípad 11 mesačného Charlieho.

Nechce sa ti to čítať? Pozri si vlog:

Kto bol Charlie Gard?

Charlie Gard trpel syndrómom mitochondriálnej deplécie. Na toto zriedkavé ochorenie, ktoré postihuje mozog, neexistuje liečba.

Rodičia ho priniesli do nemocnice Great Ormond Street v Londýne v októbri 2016 s tým, že má problémy s dýchaním. Bol napojený na ventiláciu, no jeho stav sa stále zhoršoval. V novebri ošetrujúci lekári diagnostikovali genetickú poruchu.

V pôvodnom scenári nemocnica aj rodičia súhlasili s experimentálnou liečbou, ktorá by mohla čiastočne zvrátiť priebeh ochorenia. Ale do januára, kým sa rodine podarilo získať peniaze na liečbu, Charlie prekonal niekoľko ťažkých záchvatov, ktoré spôsobili rozsiahle poškodenia mozgu.

Ošetrujúci personál nemocnice nevidel nádej na zlepšenie Charlieho stavu, preto nemocnica navrhla ukončiť liečbu, odpojiť chlapca od prístrojov, ktoré zabezpečovali jeho životné funkcie a zabrániť tak ďalšiemu utrpeniu, ktoré mohol prežívať.

S tým však nesúhlasili Charlieho rodičia, ktorí naďalej trvali na tom, že je potrebné vyskúšať experimentálnu liečbu. Na webe GoFundMe založili zbierku, kde sa im podarilo vyzbieral viac ako 1 milión libier na financovanie experimentálnej liečby a začal sa kolotoč súdnych pojednávaní medzi rodičmi a nemocnicou.

Rodičia boli podporovaní rôznymi nátlakovými skupinami, z prevažne konzervatívnych kruhov. Na internetoch kolovali rôzne pseudovedecké články, kde sa písalo o zázračnej experimentálnej liečbe, ktorá úplne vyliečila stovky detí…

V skutočnosti ich nebolo ani 20 a o úplnom vyliečení nemôže byť reč. Prvým pacientom experimentálnej liečby sa stal v roku 2012 Art Estopinan, ktorý má dnes 6 rokov. Dýcha pomocou prístroja a dokáže povedať zopár slov.

Na stranu rodičov sa postavili aj prominenti, ako napríklad pápež František alebo americký prezident Donald Trump.

Všetky rozhodnutia súdu však boli jednoznačne v prospech nemocnice.

17. júla priletel do Veľkej Británie neurológ Dr. Michio Hirano z USA, autor experimentálnej liečby. Po dôkladnom preskúmaní Charlieho zdravotného stavu stiahol svoju ponuku na experimentálnu liečbu, nakoľko by pri rozsahu poškodenia chlapcovho mozgu bola neúčinná.

27. júla najvyšší súd teda rozhodol o presune Charlieho do detského hospicu a jeho odpojenia od prístrojov. Zomrel 28. júla, v deň, kedy mu bola zastavená podpora života.

Medicína dnes dokáže držať pri živote telo čoveka, ktorý by za iných okolností umrel. V niektorých prípadoch dokážu lekári doslova “oživiť mŕtvolu.” Vedia vytvoriť umelý krvný obeh, transplantovať srdce, pľúca a verte či nie, v najbližšom čase sa chystá transplantácia hlavy. Pracuje sa na umelej maternici, ktorá bude znamenať záchranu detí, ktorých matky nie sú schopné donosiť zdravý plod. V medicíne urobilo ľudstvo obrovské pokroky.

Pred 100 rokmi by sme sa o žiadnom Charlie Gardovi nikdy nedozvedeli. Jednak preto, lebo ešte neboli internety a druhak preto, lebo by umrel rýchlo. Bol by jedným z nespočetného množstva novorodencov, ktorý sa nedožili reprodukčného veku.

Lenže Charlie sa narodil do 21. storočia a jeho prípad opäť raz ukázal našej spoločnosti, ako nie je pripravená na budúcnosť a nedokáže reagovať na veci, v ktorých víre sa už nejaké to desaťročie krúti.

Prípad Charlie Gard pre nás kladie minimálne dve morálne otázky a je možné, že súdny proces, ktorý prebehol, nám dáva tušiť, akým smerom sa bude uberať upgrade našej etiky. A že to bude sekulárny upgrade bez súhlasu a účasti svetových náboženstiev.

Je etické ukončiť existenciu a vyhnúť sa utrpeniu, ktoré neprináša zlepšenie zdravia?

Sú deti ešte stále majetkom svojich rodičov?

Eutanázia

Hippokratova prísaha, ktorá len tak mimochodom vznikla v dobách, kedy nežil ešte ani pán Kristus Ježiš, prikazuje lekárom bojovať o ľudský život za každých okolností.

“Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet.”

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že eutanázia je v priamom rozpore s Hippokratom.

Lenže, čo je to vlastne eutanázia? FILIT - otvorená filozofická encyklopédia hovorí, že eutanázia je “umelé skrátenie ťažkého smrteľného zápasu”.

Ale čo v prípade, že k tomuto ťažkému smrteľnému zápasu dochádza iba preto, že umelo udržiavame základné životné funkcie človeka?

Pokiaľ pacient trpí chorobou, ktorú medicína nedokáže liečiť a prežíva veľké utrpenie, je umelé udržiavanie jeho životných funkcii predlžovaním tohoto utrpenia, ktoré by sa bez zásahu modernej medicíny skončilo skôr.

Dalo by sa povedať, že v istom momente moderná medicína prestáva pacienta liečiť, lebo nevie ako, a začína ho týrať tým, že mu nedovolí prirodzene zomrieť.

Eutanázia má samozrejme rôzne riziká. Ale tým sa v tomto vlogu venovať nechcem. Chcela som vám len ukázať, milí moji priatelia, že eutanázia je pri súčasnom stave medicíny nevyhnutná. Možno príde doba, kedy túto možnosť nebudeme potrebovať, pretože budeme vedieť vyliečiť všetky choroby. Ale zatiaľ tomu tak nie je.

Koho majetkom sú deti?

Druhou nemenej zaujímavou morálnou témou, ktorú priniesol prípad Charlieho Garda je otázka “vlastníckych” práv na dieťa.

Väčšina mojich známych sa najviac pohoršovala nad tým, že nemocnica si dovolila brániť rodičom v experimentálnej liečbe. Pretože - bez ohľadu na odborné stanovisko lekárov - o deťoch môžu a majú rozhodovať len ich rodičia, pretože sú to “ich” deti.

Na Slovensku stále pretrváva myslenie z 19. storočia, podľa ktorého sú deti majetkom rodičov.

Je to neuveriteľný sebaklam, ktorému rodičia podliehajú. Darmo nosíme značkové háby a iPhony. Vo svojej podstate sme stále zvieratká, ktoré sú ovládané svojimi pudmi. A jedným takýmto pudom je aj pud starostlivosti o potomstvo.

Len málo z nás rodičov si uvedomuje, že deti nevlastníme, ale iba spravujeme do doby, kým budú dospelými. Áno, v našich deťoch kolujú naše gény a môžeme im vštepiť naše hodnoty. No sú to jedinečné, nové bytosti a jedného dňa sa stanú dospelými.

Zmenu “vlastníckych” práv by som datovala do roku 1959, kedy OSN schválila Deklaráciu práv dieťaťa. Dieťa odrazu získalo nejaké práva a bolo vyčlenené z rodiny.

Povinné očkovanie alebo povinná školská dochádzka nám dnes ukazujú, že my rodičia sme len čiastočnými správcami našich detí. Delíme sa o ne so štátom.

Takže… zhrnutie na záver

Nemocnica konala v záujme dieťaťa, pretože moderná medicína Charlieho prestala liečiť a začala ho týrať tým, že mu nedovolila prirodzene zomrieť. Sám autor experimentálnej liečby, ktorej mal byť chlapec podrobený, po preskúmaní Charlieho stavu skonštatoval, že liečba už nie je možná.

V záujme dieťaťa môže konať aj nemocnica, škola alebo štát, ak existuje podozrenie, že tak nekonajú rodičia.

Snaha udržať svoje dieťa pri živote za akúkoľvek cenu je zrejme pochopiteľná. Asi by nebolo správne hovoriť o Charlieho rodičoch, že sa nezachovali správne. Verím, že sledovali len tie najlepšie úmysly no jednoducho neboli schopní uskutočniť definitívne rozhodnutie.

Niekedy však to najlepšie, čo môžete pre svoje nevyliečiteľne choré dieťa urobiť, je - nechať ho odísť.

Viem, že som vám ukázala trochu iný pohľad na udalosti posledných dní, než sa bežne prezentuje v médiách. Ale práve o tom sú moje vlogy.

Čaute.

 

Zdroje:

Fve:Eutanázia

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|

Už viac ako 103896 z vás dostáva správy e-mailom