Sulík nevie čítať text s porozumením, reakcia na duel na Ta3

Komentár musí byť ako gravitácia, nemal by rozlišovať na koho alebo na čo pôsobí. Na konci napíšem, čo ma ktomu viedlo.

1.

Na prvo májový prejav Róberta Fica reagoval typicky populisticky a na záver povedal, že Ficovi chýba skúsenosť z reálneho podnikateľského života, ibaže Sulíkovi tiež, totiž zo zamestnaneckého pomeru. Z jeho výlevu nakoniec na druhý deň nezostalo takmer nič, a tak sa sústredil na šičky, a previazanie minimálnej mzdy s niektorými nárokmi napríklad poslaneckým platom v obci. Vôbec mal problém pochopiť makroekonomickú situáciu a svoju argumentáciu postavil na nedotiahnutých úvahách a poukazovaním na niektoré problémy spojené so zvyšovaním, ale neschopný hovoriť o celkovej filozofii a budúcnosti našej ekonomiky.

Práve previazanosť s výdajmi totiž bráni zvyšovať minimálnu mzdu podľa momentálnych padajúcich preferencií alebo času od volieb. Je tam istá logika, že čím vyššia minimálna mzda, tým sa vyberie viacej daní, a tým pádom aj status poslanca by mal byť vyšší aby bola motivácia to robiť. Možno však by sa malo uvažovať, či to nepreviazať s výškou dlhu štátu.

Medzitým asi pochopil, že sa jedná o švédsky sociálny program. Švédi pochopili, že dokým bude možnosť daňových rajov, jediná možnosť ako dosiahnuť vyššie príjmy štátu je ľahšie zdaniť  pracovníkov a aby ich bolo z čoho, treba aby mali zodpovedajúci plat.

Nakoniec mu ostal len príklad so šičkami, že to ohrozuje ich výrobu. Ak nezamestnanosť klesá a nahrádza ich výroba s väčšou pridanou hodnotou a väčšími platmi, tak neviditeľná ruka trhu takúto manufaktúru skôr či neskôr zbaví nových zamestnancov a jednoducho pre konkurenčné prostredie to zavrie bez toho aby to mohol pripísať na vrub zákonodarcovi. Otázka skôr znie, či pre prípad vojny by sa mala taká výroba zakonzervovať, alebo podporovať nižšími daňami. Oh to nie liberálne, ale teraz sú dotácie na mlieko alebo VSŽ U.S. Steel liberálne?  Niektoré oblasti štát reguluje cez dotácie a nikomu to nepríde zlé alebo nesprávne, je to len otázka zvyku.

Popravde to sú dôležité otázky pre pána Sulíka ako by sa zachoval v prípade, že by sa Železiarne mali zavrieť. Pozrel som si Vítkoviča a on má pravdu, respektíve amerických ekonómov, ktorých citoval, ťažký priemysel zabezpečuje prežiteľnosť štátu. Ak mi niekto povie, že KSS, tak ja sa ho opýtam, či sú čísla ľavicové alebo pravicové, alebo sú to fakty? Ako skončilo USA, priemyselne je závislé na Mexiku a Číne. Ešteže im nezverili výrobu bojovej techniky.

Chcem vidieť ako si Sulík, Švejna sadne zo Stanekom, Vítkovičom, Miklošom, Štefunkom, J. Kellerom, profesorom Petrom Balážom, lebo inak nás prevalcuje Čína.

O Nemeckej ekonomike v medzivojnovom období doporučujem prečítať viacej tu

2. V relácii 28.5.2017 vyčítal Kotlebovi Mariána Magáta, stým, že ten človek hovorí, že Hitler nezačal vojnu.

Vážne pán Sulík, ste si istý, že Hitler začal vojnu? Tri krát ste to povedal ako nejaký fakt či axióm. Kedy prosím Vás? Dokonca denník N tvrdil, že Hitler rozpútal II. svetovú vojnu.

Gliwice poviete, však?

Tu je vidieť ako lož a falšovanie dokumentov spojencov, odhalené okamžite počas Norimberského procesu, dlhodobo funguje. Predpokladám, že všetci máme na mysli II. svetovú vojnu. Poľsko nie je svet, pán Sulík. A aj otázka Poľska je zložitejšia.

Spojenci evidentne sfalšovaným zápisom z Hitlerových slov z 22. 8. 1939 zaradenia do súdneho spisu museli dokázať, že Hitler chcel rozviesť európske vojsko s Veľkou Britániou, Francúzskom a Poľskom. Lenže v čase nemeckého vpádu do Poľska malo Nemecko výzbroj a muníciu, neskôr extrapolované, na šesť týždňov vedenia vojny a len s Poľskom. Teda sa pýta Hitlerov úmysel v európskej vojne s Poľskom, Francúzskom a Veľkou Britániou. Francúzsko malo v tom čase v ozbrojených silách mnohonásobnú prevahu – Nemecko malo tri vyskúšané ročníky (vojenská služba zavedené až 16. 3. 1935), Francúzsko a Poľsko minimálne 25 ročníkov. Tomáš Krystlík

Ja sa ani nečudujem. Táto kapitola dejín je aj na wikipédii dosť orezaná iba na neutrálne faktografické tvrdenie, kedy a ako. Zatiaľ sme sa od novinárov dozvedeli, že zodpovednosť Poľska za druhú svetovú vojnu je ruská verzia dejín. Teda prečo nám novinári nedajú k dispozícii fakty aby sme sa sami rozhodli? Kde je podiel Veľkej Británie? Kde je podiel Ruska v I. svetovej, čo bol dôvod II.?

Kde sú  vyhlásenia Poliakov: „za päť dní sme v Berlíne.“

Spoločnosť národov považovala mobilizáciu za agresiu a formálne nevypovedanú vojnu. Poľsko v roku 1939 mobilizovalo dvakrát, Nemecko ani raz. Podľa tohto kritéria bolo agresorom a vojnu vyvolalo Poľsko. Tomáš Krystlík

Treba si uvedomiť geopolitické fakty, Napoleon III. napadol Nemecko, pretože už sa mu zdalo byť priveľké a Francúzko začalo strácať v 19. storočí vplyv a koncom storočia aj Britské ostrovy, ktorým sa skončila Viktoriánska éra, na ktorú Nigele Farage nostalgicky spomína ako na najlepšie obdobie ich dejín, keď dominovali moriam a oceánom. Dvaja bratranci Wilhem II. a Mikuláš II. budujú v krajinách, v ktorých vládnu námorníctvo, obidvaja sú vnuci práve kráľovnej Viktórie. Konkurencia pre Britániu.  Na úpadku svetového vplyvu GB si postavil kampaň aj anglický fašista Mosley o ktorom napísal Jakub Drábik a rozhovor o knihe s ním uviedol aj denník N. A teraz čo chcel Hitler po Poľsku? Chcel prístup k Danzigu, ktorý je významným prístavom, cez poľské územie. Komu vyhovovali obe vojny? Dnes sa však zatiaľ hovorí, že Poľsko bola diplomatická blamáž spojencov Anglicka a Francúzka, ktorí dali Poľsku do rúk odistenú zbraň.

3. To sa deje aj teraz všetkým vyhovovalo, keď Nemecko bolo rozdelené na dve časti, Francúzsko aj Anglicko, tak malo v EU väčší vplyv. Teraz sa to opakuje Veľká Británia vystúpi z EU, lebo Nemecko má veľký vplyv, Francúzsko sa stane po jej vystúpení ešte slabšie.

4. Ak by bol nejaký atentát na Hitlera úspešný, tak by ho nahradil niekto iný, napríklad Ludendorff hrdina 1. svetovej, ktorého knihu „totálna vojna“ nacisti neskôr citovali.

Keďže miesto toho aby opozícia SaS a Oľano-Nova odvolala ministerku spravodlivosti, ktorá každý týždeň búra tehličku za tehličkou nezávislosť súdnictva  a robí nám tu z polovice súdnej rady spolok diletantov zástupcov ľudu ako v Číne, tak na popud Grendela, ktorý má blízko k Danielovi Lipšicovi, chce zaviesť vyšetrovacie výbory ako napríklad v USA. Keď chcete nejakú kauzu pochovať, dajte ju výboru, sir Humprey zo seriálu Jiste pane premiére. Zbytočnosť vyšetrovacích výborov sa dá ilustrovať na príklade irán contras, kde sa nanič nemôžu pýtať, lebo zamestnanci sú viazaní zachovaním tajomstva a kde si politici iba robia politické body aby získali budúce teplé miestečko toho koho vyšetrujú.

Na prípade Mika či František Imrezce, je nie je neverejný funkcionár, sme videli ako Poliačik zástupca strany SaS, nedokáže priznať omyl, pretože toho omylu sa dopustil neomylný Miroslav Beblavý.

Ak nefungujú výbory nebolo by lepšie ich politikom úplne zobrať a dať ich pod patronát Emeritných sudcov?

Tak se také stalo. Božena Němcová v roce 1850 psala, že Němci by měli být vyhnáni za hranice, kam patří, aby se nemohli obohacovat na úkor Čechů. Tomáš Krystlík