BLOG
Miroslav Kizák
Miroslav Kizák
2 672

Sun Tzu by mal radosť - Sabaton v Bratislave

Po dlhšej dobe som si znovu doprial radosť ísť na metalový koncert. A v deň, kedy si hnedá lúza uctievala "jediného skutočného slovenského prezidenta", som sa ja vybral zaheadbangovať si na partičku, ktorá vzdáva úctu skutočným hrdinom.

Zdroj: Rocker.sk, foto Dave Mariancik

 

Tentoraz som sa rozhodol užiť si celý event naplno. Žiaden zápisník na setlist ani šermovanie mobilom niekomu pred ksichtom. Ak nedovidím na pódium kvôli paroháčom vo vzduchu alebo inému gestu poukazujúceho na fakt, že je dotyčný z hudby vo vytržení, to dokážem prekusnúť. Ale keď počas najväčšieho vypalováku nevidíte s prepáčením ani prd, lebo vám výhľad zacláňa armáda mobilov a foťákov, je to na porazenie. Nemalo by sa drtiť už na koncerte, a nielen si ho vychutnať po jeho skončení? Nie je na takéto veci predsa YouTube?

Okej, poďme na samotné dianie. Na predkapelu Twilight Force som dorazil s meškaním (ďakujem bratislavská MHD!), ale to, čo som z nej zachytil, bolo vcelku obstojné. Hudobne pomerne štandardný generický power metal, ozvláštnený podarenými fantasy kostýmami, aké by sa na nejakom cone istotne nestratili. Úprimne, takto asi znie typická hudba, ktorú si dáte do zostrihového videa z World of Warcraft, aby vyznelo epicky a cool. Nič, k čomu by som sa opakovane vracal.

Ale ešte zábavnejšie ako samotní Twilight Force bol jeden komentár po evente od užívateľa XY, ktorý podľa vlastných slov dostal lístky zadarmo. Ako zdôvodnenie, prečo odišiel už tesne predtým, ako skončila predkapela, uviedol niečo, čo mi, ako sa hovorí, totálne ustrelilo dekel (parafrázujem): "Bolo to pustené zbytočne nahlas." ... Dám vám čas na plné absorbovanie daného výroku. Je vcelku možné, že šlo o nemetalistu, ktorý prišiel okúsiť metalový koncert. Tie zas nie sú pre každého. Jedna z ich čŕt je to, že sú *píp*-sky hlasné a basy tak silné, že vám vibrujú aj chlpy v nose. A ako ja vravím, dobrý koncert sa pozná aj tak, že vám po ňom ešte týždeň piští v ušiach.

Naspäť k dianiu. Ako medzičlánok, kým nastúpila hlavná hviezda večera, prihrmela na pódium heavy metalová legenda Accept. Pre tých menej metalovo vzdelaných pripomeniem, že v dobách, keď svet tvrdej hudby dobývali najmä Iron Maiden a Judas Priest, v Nemecku sa sprvu nenápadne prihlásili o slovo práve oni. A ešte nejaký ten rôčik predtým, ako Helloween ako jedni z prvých uviedli do života power metal, už Accept mali na konte song Fast as a shark či Princess of the dawn.

"Nový" spevák Mark Tornillo mal vždy poriadne "gule" a jeho prejav sa mi páčil už na prvom albume ich novej éry. Prím teraz hrali predovšetkým pesničky z CDčok po roku 2010, ale nezabudli dať ani najväčšie pecky z minulosti ako Metal Heart či hypermaskulínny hit Balls to the Wall.

Po našťastie nie príliš dlhom čakaní (môj brutálne predražený popcorn neprežil ani 5 minút, ďakujem, neznámy nadrúzganý týpek) sa tanková brigáda zo Švédska, mocní Sabaton-i, dovalili s plnou parádou. Nejaké to intro, a potom sa už obrnená cháska valila do každého kútika tela, ktorý bol schopný vnímať zvuk a vibrácie. Song o neuveriteľne bleskovom postupe tankov pod vedením Rommella Francúzskom s názvom "Ghost Division" patrí od uvedenia k tradičným otváracím melódiám. Vybuchuje energiou ako projektil z kanón opancierovaných monštier, ktoré vtedy vládli bojiskám.

Nebudem opisovať každú pesničku zvlášť, obzvlášť podrobnú prácu v tomto smere vykonal autor článku na Rocker.sk :)

Setlist bol nadupaný až po okraj, to musím uznať. Sľubovali tú najlepšiu show, akú kedy dávali a veru neklamali. Keď som ich pred pár rokmi videl na Masters of Rock tesne po uvedení albumu Carolus Rex, už ako sebavedomé zoskupenie, koncert bol vtedy dlhší a mal trošku väčšiu šťavu, ale čo sa týka premakanosti pódia a efektov, súčasná tour je o niekoľko levelov ďalej. Dobrá práca so svetlom, pyrotechnika (niekedy zaobalená do streľby z diel či "tanku"), vkusné videoprojekcie, kvalitne spravené kostýmy (obzvlášť počas songu Sparta, na štýl filmu 300), to všetko dotváralo epickú a heroickú atmosféru.

Moje sebecké ja, ktoré chcelo počuť najmä obľúbené songy, dostalo, čo si želalo. Zahrali mi Lion from the North (o švédskom kráľovi Gustavovi II. Adolfovi, skvelom vojvodcovi, ktorý zomrel v bitke pri Lutzene v 1632), Shiroyamu (posledný odpor samurajov) a dokonca aj Winged Hussars (o podiele poľských husárov na prelomení obliehania Viedne v roku 1683). Nesmela chýbať ani pocta československému vojnovému hrdinovi Karelovi Janouškovi s názvom Far from the fame. Ako tomu už býva, zahrali aj pesničky, ktoré ma na albumoch až tak nechytili, ale po koncerte sa ich neviem dopočúvať (obzvlášť epická Resist and Bite).

Doslova zimomriavky som mal pri akustickej verzii Final Solution. Ide o baladu uctievajúcu si pamiatku obetí holokaustu. Pred jej začiatkom poprosil spevák obecenstvo, aby vytiahli zapaľovače alebo iné podobné zdroje svetla. Už v pôvodnom prevedení je Final Solution nával na emócie. V akustike a v kombinácii s videoprojekciou, na ktorej obraz tvorila tma a v nej mihotajúce sa svetlá, išlo o fakt dojímavú záležitosť a vskutku peknú spomienku. Na ľudí, ktorých bez milosti vraždil režim, aký velebí aj istá parlamentná strana, nemusim pripomínať ktorá.

Celkovo sa koncert naozaj vydaril. Aj ja som takýto zážitok potreboval. Ten pocit, keď vám silné basy a zvuk prejdú telom ako parný valec a vy sa potom cítite akoby očistení od negatívnych emócií, ohučaný, ale pokojný, je na nezaplatenie.

Ako správny hnidopich si nakoniec ale neodpustím zopár kritických poznámok. Bezpečnosť nebola na uspokojivej úrovni, a to súdim nielen na základe vlastnej skúsenosti. SBS síce úzkostlivo kontrolovala, kto má so sebou pitie (takže som musel vychlastať celú fľašu vody), ale napr. pri predložení elektronického lístka v mobile si nikto nedal ani tú námahu, že by sa to nejako skenovalo. Keby som chcel, pokojne by som mohol kamošom preposlať pdf s lístkom a dostali by sa na koncert zadarmo. Podobné prípady niektorí uvádzali na FB profile eventu, ale s fyzickými lístkami. Ešteže zatiaľ nie sme pre teroristov zaujímaví, lebo keby sa niekto chcel odpáliť uprostred davu tu, nemal by problém niečo prepašovať.

No a žiadna kofola, dámy a páni! :D

Ale nie, bolo super a rozhodne odporúčam si Sabaton pozrieť naživo inokedy, ak ste to 14.marca nestihli. Do zmetalovenia, priatelia \m/

P.S.: Spevák Joakim Broden konečne zmenil hlavný vtípek večera, kedy zoznámil gitaristu s významom slova k***t a presvedčil ho, že to znamená "Cheers!". Načo gitarista všetkým poprial dobré pivo s uvedeným slovom :)

sabaton-sparta

Zdroj: film 300 / YouTube

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|