Surfovanie na vlne nespokojnosti
V dnešnom svete je v móde surfovať na vlne nespokojnosti, týka sa to predovšetkým politiky. Príčin je veľa, každý vidí všade kde chce a takmer všade sú iba rôzne druhy rôznych nedokonalostí. Kto chce dôvod si nájde, niekedy rovno milión dôvodov. Proti nespokojnosti osobne nič nemám, považujem ju za užitočnú, za katalyzátor toho robiť niečo so svojím životom. Lenže pre mnohých sa stala bezodným smetným košom ich frustrácie. Občas aj frustrácie, ktorá nie je poriadne zaslúžená.
Priznám sa, že aj ja k tomu občas inklinujem :). A často čítam iba o tom: „nie Ty nepoznáš pravé príčiny toho prečo je všetko zle, ale ja ich poznám“. Ale mňa nebaví žiť vo svete kde sa všetci len navzájom obviňujú, lebo toto v nás zabíja všetky druhy produktivity, pozitívnosti a smerovania vpred (nemám na mysli nič naivné či fanatické, ale také obyčajné triezve napredovanie).
Ryba vraj smrdí od hlavy, ale ryba nemá iba hlavu. Je to chyba nás, bežných ľudí, že sa nechávame strhnúť vlnami nespokojnosti viac ako by bolo rozumné. Veľa z ponúknutých kritík nenesie v sebe nič konštruktívne (alebo je toho príliš málo aby to stačilo), len sú nasiaknuté negativizmom, nie riešeniami a alternatívami, ktoré nejdú na úkor niekoho.
Nevšimli ste si, že mnohým politikom sa osvedčilo viezť sa na vlne nespokojnosti a že veľká jej časť sa stala už umelou? Neriešia reálne, ale niekedy až virtuálne problémy. Presvedčiť ľudí o krivde, ktorá sa im deje a niektoré krivdy sa im dejú aj naozaj, ale zrovna tie, tie sa (naozaj) riešia najmenej. Z nevyriešenej krivdy totiž benefitujú obidve strany politického konfliktu, jedna že môže daná vec pretrvávať, prípadne ostať nepotrestaná a druhá, že má nekončiaci dôvod pre kritiku svojho oponenta, lebo potrestaný vinníci by už nikoho ďalej nevzrušovali.
Ľudia prepožičiavajú svoju energiu a myslenie často aj nezmyselnostiam, plus im to na nálade a radosti zo života určite nepridá. Už ani nepočujem nič o ponukách typu: „chcem urobiť toto takto dobre“, všetci chcú iba zastavovať rôzne formy zla, ale sami nič dobré neponúkajú.
Aj novinári sú dnes kritizovaní podľa chuti, ja by som im ako aj nám ostatným v tej ostatnej väčšinovej spoločnosti vytkol iba, že nedávame toľko priestoru aj tvorivému, pozitívnemu, produktívnemu, tí čo chcú zmeny robiť v tomto duchu a nie zneužívať iba rôzne vlny nespokojnosti rôznych skupín ľudí v spoločnosti. Kde sú tí čo chcú aspoň o trochu zlepšiť všetko a pre všetkých?
Degeneruje a zahníva duša spoločnosti možno najviac v tom ako si málo vážime, všetko čo máme. Nemali by sme sa obávať iba o stret s inými kultúrami, ale o vyspelosť kultúry svojej vlastnej, o to či bude napredovať alebo sa prepadne do čiernej diery negativizmu, kde za všetko niekto môže a kde je riešením vždy najprv niekomu niečo zobrať, nedať.
Áno je zbytočné vzývať k naivnosti, ale isto nie je zbytočné vzývať dobré. Keď sa rozumná snaha o dobré vytratí, všetkým sa to vráti.
Aby tie iniciatívy čo existujú a vznikajú boli viac pozitívne, aby nevyzerali ako iba pre niekoho, ale pre všetkých. Len vyhradené názory ľudí odrádzajú. A možno aby sme konštruktívne pozitívnym veciam dali prednosť pred tými, ktoré stavajú na nespokojnosti.
Prajem pekné slnečné jarné dni
Marko
