Švejk, Franz Jozef a Chuck Norris
Občania majú presne takú vládu, akú si zaslúžia. Tento historický výrok Michaela Kocába sa dá aplikovať aj dnes na situáciu v hlavnom meste Slovenska v súvislosti s pomenovaním mosta cez Dunaj. Otázkou je, či si takého vedenie zaslúži samotné mesto. To predsa za pasivitu a ľahostajnosť svojho obyvateľstva pri voľbách nemôže.
Ak by mala Bratislava tvár, ruky a nohy zrejme by robila všetko preto, aby zo seba striasla čiastočne nekompetentných, v čase a priestore dezorientovaných ľudí, ktorí tú jej tvár chcú zhanobiť a poznačiť na dlhé roky vopred. Napríklad takých, čo pripúšťajú, že most cez Dunaj sa bude volať po akčnom hrdinovi, z ktorého si robí srandu celý svet.
Naozaj sa neviem vžiť do mentálneho rozpoloženia človeka schopného na jednej strane postaviť sochu imaginárnemu vojakovi Švejkovi v Humennom a hneď na to presadzovať pre historický most ponad Dunaj názov Most Franza Jozefa v Bratislave. V literatúre a histórii ťažko nájdete dve mená, ktoré by mohli byť vo väčšom protiklade ako Švejk a Franz Jozef. Pripúšťam však, že Jaroslav Hašek by sa nad spomenutými paralelami smial a jedol a pil a potom zasa smial a napokon by napísal ďalšiu smiešno-smutnú poviedku zo života Strany mierneho pokroku v medziach zákona. Ak by však potom prišlo to, čo sa udialo v dnešných dňoch v Bratislave asi by smiech, hlad, aj smäd prešiel aj jeho.
„Ľudia a občianske združenia môžu posielať svoje tipy na magistrát do 20. januára. Stavbu môžu nazvať aj Most Chucka Norrisa, ale svoj tip musí každý aj relevantne zdôvodniť,“ vyjadrila sa viceprimátorka Iveta Plšeková pre Aktuality.sk. Dokončila tak dokonale asymetrickú, nelogickú a nevkusnú piruetu nezrelého, nekonzistentného a vnútorne vydedeného lokálneho politika.
Švejk, Franz Jozef a Chuck Norris to je niečo ako tá povestná torta Čapkovho psíčka a mačičky. Je to antropologický škandál, historický oxymoron a sémantický nezmysel v jednej vete. Je to niečo, čo sa môže udiať len v hlave človeka, ktorý nemá ani dunstu o tom, aká je skutočná tvár Bratislavy a kde bije jej srdce.
Áno je chybou ľudí, že dali takémuto politikovi svoj hlas. Trocha toho poníženia si preto zaslúžia. Našťastie však ešte pre občanov Bratislavy a ich hrdosť ostalo východisko v podobe hlasovania a ankety na webe. V nej sa totiž bude rozhodovsť aj o niektorých rozumných názvoch.
Ako som už napísal v predchádzajúcom blogu pre mňa bude tento most vždy Starým mostom. Akceptujem však aj práva budúcich generácií na ich historické povedomie, ako aj nárok mesta na zachovanie jeho genius loci. Preto v prípade, ak bude vedenie mesta trvať na zmene súčasného názvu podporím návrh neziskovej organizácie Camera Obskura s názvom most Emila Galla. Aj vzhľadom na moje predchádzajúce slová som totiž úplne presvedčený, že nastal čas, aby sme niektorú z dominánt mesta pomenovali po obyčajnom človeku a nie po ktoromkoľvek politikovi. Takýto názov snáď pretrvá zmeny politických garnitúr a prežije aj nájazdy nevzdelancov v politických funkciách. Len dúfam, že rozumných občanov mesta neprehlasuje pani viceprimátorka tak, ako Chuck Norris ostatných ľudí v referende :-).
