Sýria smeruje k otvorenému konfliktu západu a východu

Kto si myslel, že turecká priama intervencia v Sýrskej občianskej vojne, niečo, čo presahuje aj intervenciu zo strany Ruska a západu v CJTF-OIR, je čisto dobromyseľná humanitárna pomoc zameraná na zničenie ISIL, je buď slepý, alebo klame. Turecko bolo od začiatku občianskej vojny zapojené do nej dodávaním zbraní, útočiskom, ošetrovaním zranených pre islamistické či tzv. „moderátne“ frakcie. Kto si ešte pamätá na obliehanie Kobane Daíšom, vie, že ak by Turecko naozaj bolo tak zaujaté v tom, zničiť Daíš, mohlo to spraviť vtedy alebo aj skôr. Namiesto toho máme fotky tureckých vojakov na hranici a na druhej strane ozbrojencov Islamského štátu, ako sa ignorujú a ako nepúšťali cez hranicu žiadnu podporu, civilnú či vojenskú, kurdským vojakom, ktorých považujú za „teroristov“, ešte horších než teroristov z ISISu, lebo nie sú islamisti, ale zlí marxistickí ateisti (ak vôbec, keďže z vyjadrení Erdogana je skôr cítiť, že len YPG sú teroristi). Len americká letecká pomoc, ktorá bola skôr začatá na tlak verejnej mienky, zabránila Daíšu zabrať Kobane. Odvtedy YPG, kurdské Jednotky ochrany ľudu a sesterská organizácia PKK, Kurdskej strany pracujúcich, získavala pôdu a postupovala proti ISIS. Boli to len Kurdi, ktorí robili až na výnimku ofenzívy sýrskych vládnych vojsk na letisko Kuweires, podstatnú časť práce proti Daíšu. Letecká podpora síce pomohla, ale nenahradila pozemné jednotky.

Skutočný dôvod pre intervenciu Turecka proti ISIS v posledných týždňoch je tento postup kurdskej YPG. Od mája 2016 viedla ofenzívu proti Manbiju a jeho dobytím by sa dostala nebezpečne blízko k odstaveniu Daíšu od tureckej hranice, čo je pre organizáciu najpodstatnejší kanál peňazí, zbraní, munície a vojakov (keďže väčšina jej ozbrojencov v Sýrii aspoň sú cudzinci). Súčasne by sa tak YPG a jej štát, Rojava, spojila so západnou enklávou v Efríne. Výsledkom toho by bolo, že celá severná hranica s Tureckom by bola ovládaná Kurdami. Erdogan vie, že keď sa vojna skončí, YPG sa stane podporovateľom PKK v Turecku a bude musieť čeliť spoločne 100 tisícom ozbrojených mužov a žien. Turecký cieľ v tejto intervencii je práve naopak zabrániť spojeniu Kurdov v Efríne a v Manbije a súčasne zabrániť odseknutiu možného prístupu na Aleppo. V práve prebiehajúcej ofenzíve FSA spolu s tureckými jednotkami a americkými špeciálnymi jednotkami ako vojenských poradcov si podľa Al-Jazeery a iných médií vytýčili cieľ dobyť Al-Bab a nezastaviť sa pred Kuweiresom. To znamená, že Turecko a možno aj USA sa zapoja do priamej či nepriamej intervencii voči sýrskym vládnym jednotkám. Ešte 29. augusta sekretárka obrany Ashlon Carterová tvrdila, že žiadny postup Turecka na juh nebudú podporovať. Toto je forma eskalácie podobná tej ruskej minulý rok. S tým rozdielom, že tentokrát budú ruskí a americkí vojenskí poradcovia bojovať na opačných stranách a môžeme predpokladať, že ich letectvá budú bombardovať znepriatelené strany. S predpokladom, že turecká a americká vojenská podpora neprestane s bojom proti sýrskej vláde. Jedno je ale isté: Turecko je priamym účastníkom občianskej vojny a USA v tomto zjavne nemajú problém, že by im neposkytli vojenskú podporu.

Sýria sa stáva otvoreným imperialistickým bojom rovnako západu ako východu, je to prejav novej studenej vojny s tým rozdielom, že tentokrát nejde ani len v náznakoch či nominálne o zraz ideí či „civilizácií“, ale jednoducho o zraz znepriatelených národných kapitalistických a geopolitických záujmov, bez ideologických dôvodov. Šírenie liberálnej demokracie, vzhľadom na „totalitu“ Turecka a islamistickú opozíciu je naozaj len propaganda pre neznalých.

Zdroje:

http://syriadirect.org/news/turkish-backed-fsa-rebels-set-their-sights-on-last-is-aleppo-stronghold%C2%A0after-border-victory/