Tak toto fakt nevyšlo – zopár knižných anti-odporúčaní
Väčšinou sa na stránkach Blogu N, keď prijde na knihy, stretávate s odporúčaniami, čo si prečítať. Keď niekto natrafí na zaujímavý kúsok, nejak ich to ťahá sa o svoju skúsenosť podeliť. Čo ale robiť, ak zakopnem o nakladenú kôpku a neviem to vymazať z hlavy?
Niektoré tituly mi pripomínajú stvorenie na obrázku. Zdroj: ebaumsworld.com
Skvelé články, ktoré aj mňa nasmerovali smerom ku kúpe fajnových titulov, nám pravidelne predkladá Jozef Kuric. Pozitívny segment pokrýva natoľko kvalitne, že aj v prípade, ak by sa nikto iný nevyskytol, stále by som mal pocit, že sa mám kde kuknúť, do čoho ďalšieho by som investoval svoje chechtáky.
Aj studňu poznania treba občas čistiť
O odvrátenej strane knižného trhu sa nepíše často. Odporúča každý milerád, ale do opačnej časti spektra sa nikto nehrnie. Je možné, že len nemnohí majú žalúdok, aby po vznesení oprávnenej kritiky čelili hnevu príšerky nakopnutej do citlivých miest a s niečím, čo internetový slang nazýva príznačne „butthurt“.
Riadky o tom, ako niekto vydáva literatúru charakteru extrémistického, krajne propagandistického, šarlatánskeho/pseudovedeckého a podobne, sa asi nikomu nečítajú príjemne.
Odveká klasika, že treba ctiť slobodu slova a prejavu, ale len tú časť s právami. Bez tiahy zodpovednosti za dôsledky alebo bez nutnosti postaviť sa tvárou v tvár faktu, že podkopáva dôveru ľudí v serióznu vedu, pomáha erodovať demokraciu alebo vydáva zbierky textov plné vedomého cherry-pickingu a iných argumentačných faulov. Bez ochoty priznať, že eurá na účte aj sú im vždy cennejšie ako obrana morálnych hodnôt.
Nech už pristupujú rôzne vydavateľstvá k vydávaniu určitých titulov, celých edícií alebo portfolií z akýchkoľvek dôvodov, výsledok sú tituly, ktoré dlhodobo prispievajú k iracionalizácii, ba až k hnednutiu spoločnosti. Skutok sa stal, a keďže stále funguje demokracia, oni môžu vydať odpad, ake rovnako aj ja sa môžem postaviť, prihlásiť sa o slovo a spustiť na nich salvu kritiky.
Odmietam totiž nečinne čučať a prizerať sa, ako nenápadnou cestou skrze knižný trh sa plazí prokremeľská propaganda, adorácia gangstrov a zločincov či pseudoveda do životov ľudí v spoločnosti. Keď si prečítate článok, zanechá vo vás určitý dojem, tak si nájdete ďalší v snahe dozvedieť sa viac. Až po istej dobe začnú informácie účinkovať, ale len ak ich dávkujete pravidelne, aby sa vryli do mozgu. Knihe však musíte venovať viac pozornosti a kapacity, postupne na prvotné veci nabaľujete ďalšie informačné roviny. O článok alebo blog môžete zakopnúť, prečítať a je to, niečo ste sa zrejme dozvedeli. Knihu si musíte vedome vybrať, začať a prelúskať sa ňou. Z istého uhla pohľadu zanechá trvalejší dojem a viac vás ovplyvní.
Tu tkvie jedno z najväčších nebezpečí ignorovania temnej stránky knižného trhu. Pár textov je ako raz sa opiť. Kniha je ako pravidelné, sústavné „chľastanie“.
Toľko úvodné trocha-filozofovanie, ktorým som vám chcel osvetliť, prečo som sa tu, na Blogu N, rozhodol z dosť nepravidelnej a občasnej veci spraviť cielený typ článkov – knižné anti-odporúčania. Vždy, keď môj radar zachytí dostatok materiálu, podelím sa oň s vami, aby som vám poradil, akým titulom je lepšie sa vyhnúť.
Tak sa do toho teda pusťme :)
Putin najlepší prezident, USA fujky!
Eastone Books publikuje pomerne rôznorodú škálu titulov, od motivačných cez New Age báchorky a nejakú tú výživovú a inú pseudovedu až po cvičenie, biznis knihy či učebnice pre samoukov. Zväčša už len dvihnem obočie, povzdychnem si, že no jo, a idem ďalej. Nie však v tomto prípade. Isto ste na internete zachytili nadšené tancovačky Stevena Seagala s Lukašenkom, alebo sa k vám donieslo, že slávny režisér Oliver Stone ide vyspovedať báťušku Putina.
Úprimne, už samotný Oliver Stone je, ako by som to slušne povedal, poškodený tovar. Okrem pár slávnych a naozaj skvelých filmov natočil aj tony braku, plného politickej agitky a nejakých tých konšpirácií. Spolu s Michaelom Mooreom si môžu v šírení konšpirácií veselo podať ruky.
Putina si podrobnejšie rozoberať nemusíme, až na pár bodov. Kto aspoň zavadil o knihy ako Všetci mocní kremľa, Čím menej vieš, tým lepšie spíš, Muž bez tváre alebo Nový cár, kde jeden z dodávateľov informácií bol Boris Nemcov, a sleduje kvalitné spravodajstvo (Denník N, SME, Aktuality, New York Times, Washington Post, Boston Globe a sčasti aj Guardian), nemá o tomto diktátorovi žiadne ružové ilúzie.
Áno, povedal som to, bezohľadný a krutý diktátor, ktorému lezú niekam o niečo menšie figúrky ako Assad, Zeman, generátor Danko a ďalší.
Kde sa stretnú takéto dve hovädá, nič dobré a hodnotné z toho nemôže vzniknúť. O objektivite nemôže byť ani reči. Nejde o nič iné ako o zle skrytú adoráciu Putina a obhajobu jeho režimu, ešte horšie maskovanú ako prítomnosť „dovolenkárov“ na východe Ukrajiny.
Keby som to mal prirovnať k hnedej časti spektra (a že červený teror nemal nikdy ďaleko k hnedému, až na pár kozmetických rozdielov), je to podobné, ako keby proľudácky „novinár“ robil rozhovor s Kotlebom.
Veľký prešľap, masívny prú*er. Nie som jediný, ktorému v čase, keď je toľko dostupných informácií o minulom aj súčasnom Rusku, prekáža, že Eastone Books ide o niekoľko rokov späť a v mene „prezentácie iných názorov“ predkladá čitateľom tak okatý kus prokremeľskej propagandy. Fail.
Zdroj: Martinus.sk
Ó Vladko, nepočúvaj ich, my ťa stále ľúbime, aj slovenský nádor!
Najprv začal politický zombík a agent Doktor otravovať ovzdušie cez TV, neskôr mu v monumentálne smradľavej adoračnej epopeji poskytol priestor Veľký Tibike, a najnovšie vystavuje svoje práchnivé kosti aj v knižke 25 slovenských rokov (predpokladám, že rátajú od vyhlásenia zvrchovanosti) súvisiacej s akože-médiom Extra-Plus.
Stačí už zbežné prelistovanie, aby vám bolo jasné, že tu sa bude nielen adorovať, ale rovno stavať hagiografia Vladkovi von Elektra. Svojou kôpkou, pardón, troškou, prispel aj úplne poctivý a slušný občan SR Ivan Lexa.
Na stránkach knihy sa mihnú aj osobnosti mimo politiky, avšak správne nádorne orientované, pretože Mečiar a jeho ľudia boli best a robili len to najlepšie pre Slovensko a Slovákov. Vôbec krajinu nedotlačili na pokraj kolapsu a tí po nich nemuseli nič zachraňovať, aby sa z nás namiesto stredu Európy nestala diera Európy rovno v jej strede, ak sledujete, kam moja analógia mieri :D
Ospravedlňujem sa za početné toaletné prirovnania, ale v tomto prípade mi fakt nenapadajú iné. Ak má toto byť začiatok pre nové vydavateľstvo Mayer Media (ich druhý titul zas vyzerá ako istá soft-forma obhajoby Ferdinanda Čatloša a snaha o vrhnutie negatívneho tieňa na SNP), tak akurát zakladajú ďalšiu zapáchajúcu skládku s***iek. Not cool.
Zdroj: vlastné foto / Mayer Media
Tiso bol taký milý pánko a Krym bol vždycky ruský, vy kozmopolitní zapredanci!
S vydavateľstvom Torden sme sa letmo zoznámili už minule. Poďme sa na nich kuknúť trocha bližšie.
V knižke Severné hranice Slovenska sa napríklad operuje tým, ako nás bakané Poľsko chcelo o…, ale potom sme im ukázali v tridsiatom deviatom a tak vôbec!
Zdroj: vlastné foto / vyd. Torden
Nikolaj Starikov, toť stopercentne objektívny hlásateľ pravdy z tej správnej strany, teda východnej, nenechá na dolári a Amerike nitku suchú, pretože každý správny milovník Ruska vie, že Rusko = dobré, anjeli, prosperita, pravda a USA = semenište Satanovo.
Krym vždy patril Rusku, plus zvyčajné akože-argumenty kremlbotov, keď príde na obhajobu nelegálnej anexie Krymu, zas nájdete v ďalšej knižke.
Zdroj: vlastné foto / vyd. Torden
Celkovo povedané, myslím, že popri zvyčajných podozrivých na knižnom trhu tu máme žiarivý príklad úplne otvorenej prokremelskej propagandy, občas mixnutej ľudáctvom. Nijako sa to ani nesnažia maskovať. Pozdravujem súdruhov z FSB.
Neviditeľná žurnalistická etika
Ako inak by sme zaklincovali prvý plne cielený výber knižných anti-odporúčaní, jedine Veľkým Tibikem! Tentoraz sa spolčil s Miroslavom Polreichom (nie, nie je to ten známy český šéfkuchár). Kto sledujete aspoň letmo kariérnu cestu jedného z najväčších slovenských tragédov, viete, že jeho knihy a časopis fakt „stoja zato“. Ak vás napadá hocijaká absurdná konšpirácia, ktorú si len tak z prdele vymyslíte, tak vám garantujem, že skôr či neskôr sa objaví v Zem a Veku :D
Obsah síce ešte nie je presne známy, ale keďže dobre poznáme Tibikeho a „spoľahlivosť a kredibilita“ jeho pracovných partnerov, môžete si byť istí, že aj tentokrát poskytne dostatok munície pre stránky typu Zomri na roky dopredu. Večná škoda, že sa mu Opráski ešte nevenovali, isto by to bolo k fajnovému rehotu :D
Zdroj: webreal.sk/sofian / Zem a Vek e-shop
Myslím, že by aj stačilo, čo poviete? Nechcem vám spôsobiť nechutenstvo na zvyšok dňa.
Nejdem nič cenzurovať, zakazovať, ani nič podobné. Akurát ostrejším spôsobom vyjadrujem rozhorčenie nad tým, ako drzo niektoré vydavateľstvá cez svoje tituly hádžu hnoj na demokraciu a vedu.
Niektorí sa to snažia skryť, ale čoraz častejšie sú otvorené formy prejavov v knihách, ktoré už hraničia s bezškrupulóznym extrémizmom a propagandou, alebo tú čiaru s úsmevom na perách a fakáčom na ruke prekračujú a smejú sa, ako je na nich demokracia prikrátka.
V práci vám predám síce hoc aj knihu o tom, ako si urobiť fúziky a la Hitler (zatiaľ taká nie je, ale som si istý, že v súčasnej klíme je to len otázkou času), ale mimo nej som občan štátu, ktorý sa zatiaľ volá Slovenská republika a nie Slovenské nebeské kráľovstvo, Slovenský zväz alebo Slovenský fašistický protektorát. Vážim si vedu, ctím si morálne hodnoty a fakty.
Nie som hejslovák, netisnem sa k Rusku a nie som *píp*.
Som Slovák, ale najmä Európan, a predovšetkým človek.
Preto ako súkromná osoba a blogger cítim potrebu, dokonca povinnosť svojimi príspevkami upozorňovať na knižné tituly a iné fenomény na trhu, ktoré sa významnou mierou snažia o zbúranie demokratického poriadku a nastolenie totality. Aj keď sa to tak bezprostredne nemusí javiť, keď dlho prikladáte k sebe malé čiastočky iracionality, pudov, neznášanlivosti a podobných vecí, časom sa nazbierajú a môžu vyústiť vo veru nepekné dôsledky.
Tak sa netvárme, že knihy sú len dobré a všetky nám chcú priniesť hodnoty a vedomosti.
Na záver malý bonus :)
Zdroj: Zápisky knihomolníka / Facebook
Ďakujem za pozornosť a ak sa vám tento blog páčil, ďalšie články s podobným zameraním nájdete tu:
