Denník N

Takto vyzerá demokracia

Keď štát zabraňuje ľuďom hlasovať v krajinách, ktoré sú slobodným svetom označené ako „totalitné“ a „antidemokratické“, je to dôkazom ich antidemokratického charakteru. Keď sa to isté či horšie veci dejú v „slobodnom svete“, je to obrana demokracie a vlády zákona.

Hlasovanie v Katalánsku je pohľad do reálneho sveta, nezvyčajné prerušenie ideologického a klamlivého toku obrazov kapitalistických médií. Zrazu sa dostáva na svetlo sveta štátne násilie, ktoré je zvyčajne umlčané, mimo záberu kamier alebo oslavované ako obrana demokracie proti extrémistom. Štát sa dnes ukazuje ako to, čo je, inštitúcia úplne odtrhnutá od ľudí, ktorej hlavným cieľom je udržať sám seba, poriadok, ktorý má ochraňovať a jej hlavnou, alebo poslednou metódou je násilie.

Brutálny zásah španielskeho štátu odhaľuje tiež to, čo zostáva ideologickými kecami a indoktrináciou popreté, zákony, ktoré vládnu proti demokratickej vôli jej občanov a ústava, ktorá nebola odsúhlasená tými, ktorí ju oficiálne prijali alebo ktorá má platiť do konca dní. Vláda zákona tu ukazuje svoju pravú tvár, je to vláda násilia štátu a jej zákony nemajú žiadny alebo pochybný základ vo vôli ľudu. Dokazuje antidemokratický charakter liberálnej demokracie a republikánskeho poriadku, ústavy, ktoré neboli takmer nikdy vytvorené a odsúhlasené ľudom (čoho je Španielsko v časti odsúhlasenia výnimka).

Štát bráni ľuďom výkon ich základného politického práva.

Štátne štruktúry EÚ a slobodného sveta svojou solidarizáciou so španielskym násilím proti demokracii ukazujú svoj vlastný antidemokratický pôvod. Že ich ústavy samotné a štátne štruktúry neboli nikdy, ako hovoria, vyjadrením vôle ľudu a populárnej suverenity, ale vyjadrením vládnucich, triedy, ktorá rozhodovala o forme a obsahu štátu a zákonného poriadku predchádzajúcich 200 rokov.

Tým, že ochraňujú druhé liberálne ústavy, ochraňujú aj svoju ústavy, tým, že ochraňujú existenciu španielskeho štátu, ochraňujú existenciu svojho štátu. Rozpor medzi vôľou ľudí a vôľou štátu tu prechádza do otvoreného násilného konfliktu, v ktorom má štát v rukách organizované a technicky vybavené štruktúry vykonávajúce násilie, ktorému je každé násilie dovolené, zatiaľ čo ľuďom je násilie odobraté. Je to vyvrcholenie situácie, v ktorej ľudia, ktorí tvoria a udržiavajú platnosť zákona násilím, sú z násilia ospravedlnení, zatiaľ čo ľudia, v ktorých mene je zákon tvorený, ho nesmú pod hrozbou násilia meniť, nesmú ho pod hrozbou násilia porušovať a nesmú použiť násilie v sebaobrane. V krajine, ktorá by podľa liberálneho newspeaku nepatrila do slobodného sveta, by sa to nazývalo totalitou.

Štátne zložky sa vlámajú do hlasovacej stanice, aby z nej odcudzili hlasovacie urny a lístky.

Zabránenie výkonu demokratického práva tvorby vlastnej ústavy má zabrániť tvorbu precedensu a praxe, ktorá môže ohroziť samotné základy triednej spoločnosti. Právo o tvorbe ústavného poriadku, kontrola násilných aparátov a pravo o tvorbe ekonomického poriadku nemá byť v rukách pracujúcej triedy. Aj strata kontroly, ktorá nemusí viesť k strate práva na majetok, je neprijateľná pre vládnucich.

Štát ukazuje svoj pravý charakter vládcu odtrhnutého od tých, ktorým má slúžiť, ktorý vládne nad tými, ktorým má slúžiť. Štát je skutočný suverén a ľud nie je nič. Za klamstvom o populárnej suverenite sa skrýva víťazstvo štátnej suverenity.

Štát používa fyzické násilie, aby zabránil ľuďom hlasovať. Používa ich proti ľuďom, ktorí sa nebránia a ktorí sa nesmú proti jeho útokom brániť.
Používa násilie aj proti iným štátnym zložkám, ktoré sa priečia rozkazu vlády.

Štát ako suverén vykonáva svoje právo triedneho násilia. Násilím potlačí svojich poddaných do poslušnosti. Nie vždy má ale dostatočné kapacity k výkonu tohto násilia alebo je bránený ako dnes ideológiou o demokracii v použití plného arzenálu. Dnešné bojové pole je pole o moc a dnešná vojna je vojna proti demokracii.

Používa bežne proti extrémistom, ktorí sa snažia o zmenu ústavy, chemické a strelné zbrane s „nesmrtiacimi“ projektilmi.
Toto je výsledok: extrémisti načas zneškodnení, demokracia ubránená. Táto krv chuti sladko, táto bolesť je pôžitok a toto násilie prichádza s kvetinkami.
Celkovo bolo zranených až tisíc ľudí, podobne ako na G20. Tam sa ale nikto nezaujímal o násilných extrémistov.

Teraz najčítanejšie