Talent pána Ripleyho má na svedomí mizantropická milovníčka zvierat

Patricia Highsmithová patrí medzi výrazné osobnosti americkej literatúry, pričom je zároveň považovaná za zakladateľku moderného psychologického trileru. Napísala 22 románov, z ktorých sa mnohé dostali aj na filmové plátna. Jej svetoznámemu románu Talent pána Ripleyho z roku 1955 sa to podarilo dokonca dvakrát.

Prvého filmového spracovania sa ujal už v roku 1960 francúzsky režisér René Clément pod názvom V žiari slnka (Plein soleil). Hlavnú rolu vtedy stvárnila vychádzajúca hviezda európskeho filmu Alain Delon. Skoro o štyridsať rokov neskôr sa k predlohe vrátil Anthony Minghella, ktorého predtým preslávil oscarový film Anglický pacient.

Hlavnú úlohu získal Matt Damon so svojou chlapčensky naivnou tváričkou, ktorá bola vo výstižnom kontraste s postavou patologicky ctižiadostivého Toma Ripleya. Ten je na jednej strane bystrým a navonok charizmatickým mladým mužom, no zároveň je tiež vo vnútri náchylný ku zlu, pričom tieto sklony sa znásobujú v momentoch, keď ide o jeho osobný prospech.

V knižnej predlohe (Talent pána Ripleyho), ktorá vyšla len nedávno v slovenskej reedícii, autorka vykresľuje jeho komplexný psychologický profil, a tak sa čitateľ na rozdiel od filmového diváka môže dozvedieť, že Tom Ripley je moderný typ mestského outsidera, ktorý celý svoj život pred niečím uteká. S útekmi začal po strate rodičov. Jeho život sa stal už v detstve únikom pred minulosťou a hlavne pred despotickou tetou Dottie, ktorá ho po smrti rodičov vychovávala.

Plánovanie týchto útekov ho oberalo o množstvo času, ktorý tak podľa jeho slov nemohol investovať do vzdelania a učenia sa. Preto striedal zamestnania, unikal pred zodpovednosťou a hľadal spôsoby, ako sa aj bez vedomostných a pracovných kompetencií, čo najľahšie dostať k nejakému zisku. Čitateľ sa s hlavným hrdinom zoznamuje v momente, keď pracuje ako poslíček a klavirista.

Zvláštnou zhodou okolností sa zoznámi s bohatým továrnikom Herbertom Greenleafom, pričom ten ho mylne považuje za kamaráta jeho syna Dickieho. Tom Ripley ho počas rozhovoru z tohto omylu úmyselne nevyvedie, pretože v zúfalstve nešťastného otca vidí zdroj vlastného obohatenia. Továrnik ho požiada o pomoc. Chce aby presvedčil jeho syna žijúceho v Taliansku, nech sa vráti do rodinného amerického podniku.

Tom v novej situácii vidí možnosť spoznať Európu na cudzie náklady. Z New Yorku, cez Francúzsko, Rím a Neapol skutočne dorazí do miesta pobytu strateného syna Dickieho. Je vyzbrojený dokonalou schopnosťou votrieť sa do blízkosti kohokoľvek a stane sa tak aj v prípade syna bohatého amerického biznismena.

Spriatelí sa s ním a spoločne si užívajú bezstarostný život v Taliansku. Po čase sa však Dickie jeho prítomnosťou nabaží a rozhodne sa novovzniknuté priateľstvo zrušiť. Netuší však, že v osobe Toma Ripleyho narazil na ťažký oriešok, ktorý sa nezastaví pred ničím, kým pre seba nezíska všetko, čo má jeho bohatý priateľ a on nie.

Ripley sa chce doslovne stať Dickiem Greenleafom. Chce precestovať Európu ako Dickie Greenleaf, chce vidieť svet ako on, s jeho peniazmi, v jeho šatách a s jeho spôsobom zaobchádzania s ľuďmi. Stane sa z neho ľudský chameleón, nenávidiaci myšlienku, že by mal zostať iba Thomasom Ripleyom. Keďže jeho charakter je chorobne amorfný, vyniká schopnosťou klamať na všetky strany. Rozbíja vzťahy a manipuluje s ľuďmi. Je ako herec na veľkom javisku, ktorý však divadlo berie na toľko vážne, že je ochotný kvôli hereckému výkonu aj zabíjať.

Autorke sa podarilo vytvoriť manipulatívneho antihrdinu, ktorý sa dokáže pohybovať po sieti vlastných reťazových lží, kde každý cieľ svätí prostriedky. Nenecháva ho však iba bezbreho konať a vraždiť. Vystavuje ho tiež morálnym dilemám a vlastným úvahám o stratách. Ripley si napríklad uvedomuje, že nikdy nezíska okruh priateľov po akom túžil, pretože tí budú predstavovať stále nové nebezpečenstvá, že raz budú odhalené všetky jeho zločiny a lži.

Patricia Highsmithová patrí plným právom k priekopníkom žánru, pričom literárna kritika dodnes polemizuje o tom, či má byť autorka vnímaná ako predstaviteľka literárneho popu, alebo či jej tvorba napĺňa skutkovú podstatu serióznej krásnej literatúry čítankového typu. Na jednu stranu sporu ju totižto vrhá jej „bestsellerovitosť“, k vážnemu literárnemu umeniu ju zase posúva jej precízna psychológia postáv a morálny podtext.

Jej životopisci ju opísali ako samotársku, obsesívnu, mizantropickú a krutú alkoholičku. Bola však známa svojím workoholizmom a láskou k zvieratám – zbožňovala mačky a v záhrade vraj chovala 300 slimákov. Talent jej však skutočne nikto nemôže uprieť. Písala romány, poviedky a v mladosti dokonca aj scenáre komiksov. Už jej prvý román Strangers on Train (1950, po slovensky vyšiel s názvom Neznámi z expressu, 1971) sa stal literárnou predlohou rovnomenného filmu Alfreda Hitchcocka.

Dostupné aj ako e-kniha.

 

Patricia Highsmith: Talent pána Ripleyho,  Vydavateľstvo: Slovart, 2016, Preklad: Jozef Šimo