Denník N

Tanec, publikácie, Slovensko

Satirický fejtón na súčasnú situáciu prekladu tanečných publikácií na Slovensku.

Tanec, poviete si. Niektorí si predstavia iba jednu z kníh Georga R.R. Martina, iní ladné kroky muža alebo ženy po parkete.  Tanečné umenie vychádza z prirodzenej potreby človeka hýbať sa. Dokonca, niekedy má človek potrebu dodať estetickú úroveň svojim krokom – tomu sa hovorí profesionálny tanec, na ktorý musíte mať školu (nie, FTVŠ a didaktika moderného tanca sa neráta,  ak chcete hrať v SND).

akrobatický rock’n’roll, tanečný šport, tance (ľudové a iné) dnes aj na FTVŠ! (teraz.sk)

V poslednom čase sa roztrhlo vrece s tanečníkmi, ich performance alebo pohybovými inscenáciami, divadlami, ako keby sme obyčajného klasického baletu nemali už dosť!
Avšak na Slovensku neexistuje veľká kniha múdrostí, kde by sa dali pochytiť základné vedomosti o mnohých zahraničných alebo aj slovenských tanečníkoch. Bohužiaľ, prekladá sa iba to, o čo je záujem.

Žeby sme sa dostali do konflitku? Tanečné umenie na Slovensku ,,prekvitá“, no nemáme sa od koho učiť pokiaľ nie sme zdatní v cudzom jazyku a nemáme fond od Širokého, aby sme si mohli kupovať publikácie, ktoré nezoženieme v knižniciach alebo zadarmo na internete.
Ďalší problém nastáva vtedy, keď sa dostaneme k frázam, ktoré znamenajú niečo iné v slovenčine a majú úplne inú funkciu v cudzom jazyku, ako si to teda všetko predstaviť? Ešteže existuje Youtube, kde si môžeme pozrieť mnohé zo záznamov. Ale čo sa nestane? Dostaneme sa na stránky a kanály tanečníkov, ktorí sami formujú už predchádzajúce spôsoby učenia tanca, čím ho deformujú a stráca na autenticite.

Áno, stále existuje veľa súčasných tanečníkov, ktorí sa učili od tých najlepších – od Limona, Grahamovej, Baushovej a i. Lenže väčšina z nich sa venuje profesorskej práci alebo má svoju vlastnú company, kde sa už zaoberajú svojím vlastným umením a ako ho dostať na javisko pod rúškom tajomstva, kedy sa tvária, že nevychádzajú z predchádzajúceho tvorcu, nenadväzujú naňho, dokonca prinášajú niečo nové a svieže (a.k.a. postmoderna, z ktorej vychádzajú súčasníci). A o spisovanie svojich poznatkov do publikácií majú záujem iba vtedy, ak dostanú granty vyššie než to, čo Jakubisko požaduje od nášho štátu.

Ako by sa tvárila Martha Graham keby vie, že o nej Slováci nič nevedia? (balletmar.com)

Nachádzame sa teda v dobe, kde nemáme preklady alebo vysvetlivky k pôvodnej tvorbe a vývinu súčasného tanca. Mnohokrát prichádza k dezinterpretáciám alebo ešte horšie, následnému nepochopeniu medzi učiteľom a žiakom. Síce máme skriptá, podľa ktorých sa učia na tanečnej fakulte, lenže tie sú písané ešte za čias minulého režimu!

Ako teda prinútime ľudí,aby platili za vedomosti o tanečnom umení? Urobíme ho atraktívnejším, komerčnejším a skombinujeme všetky moderné techniky tanca, nech predsa vedia kto, čo spravil a kto ako dvíhal nohu, do akého uhla! Ale nepovieme im PRESNÉ mená, to nech si sami naštudujú.

Už Adam Smith hovoril, že existuje neviditeľná ruka trhu, a ak by sme upravili jeho citát o mäsiarovi a obede a aplikovali ho na tanečné umenie dostali by sme niečo takéto: ,,Nie je to láskavosť diváka, ktorému vďačíme za jeho príchod na predstavene, je to ich ohľad na ich vlastný záujem. Nespoliehajme sa na ich ľudskosť, ale na ich lásku k sebe a nikdy im nezdôrazňujeme naše potreby, ale ich výhody.“
Ja hovorím zodvihnime ruky a začnime písať o tanci! Čitateľ si nás už nejako nájde. A ak nie, môžeme si naňho počkať.

Teraz najčítanejšie