Tehotenská knižka nebola to jediné, čo som s tebou začala čítať

Posledné roky ma knihy šialene uspávajú. Aj tie dobré. Je to dosť mrzuté, lebo mi každú knihu trvalo prečítať veľmi dlho a priebežne som zabúdala kontext príbehu a pozadie postáv a po čase to už človeka prestane baviť. To ma od kníh dosť odradilo a vrhla som sa na časopisy ako Respekt (o českej politike viem toho viac ako o tej našej… tiež je plná vtipných ľudí) a sem-tam aj Historická revue (mojím snom je mať prehľad v histórii… snáď sa mi to všetko prepojí, keď ťa budem skúšať dejepis).

Tehotenstvo však zo mňa urobilo milovníka kníh hneď z niekoľkých dôvodov.

Najprv človek (žena) prestane dobre spávať. Myslela som si, že sa mi to nemôže stať, lebo som vždy (drink/nedrink) zaspávala na lusknutie prsta. Ako prišli, tak aj zostali zrazu bezsenné noci, kedy sa mi asi hormóny presúšali z jedného boka na druhý alebo čo a neskôr si sa už začal presúšať ty. A tak som si musela vymyslieť nočný program, ktorý by nezobudil zvyšné osadenstvo našej 140 centimetrovej postele. Keď si už mal v bruchu všetky končatiny, poriadnu váhu (doktorka predpovedala, že budeš mať pri pôrode 4 kilá! Ako super, že to naše zdravotníctvo nie je úplne dokonalé) a chuť sa trepotať ako vážka vo vetre, musela som viac oddychovať ako som chcela (nuda na posteli). Spojenie týchto dvoch komplikácii privialo ideálne riešenie – KNIHY. Pri nich som oddychovala a po pár stranách vždy aj zaspala.

No a dnes sa mi parádne číta aj pri dojčení. Keďže touto bohu a laktačným poradkyniam milú činnosť realizujem 4-6 hodín denne/nočne, čítam ako drak. Vďaka elektronickej čítačke kníh ťa nemusím privaliť dvojkilovým literárnym závažím, ale len „prikryť“ 150 gramami natrieskanými knihami. A ešte ma aj hreje pocit ekologického tepla pri srdci.

V mojom prípade bol trochu problém so štartovacou literatúrou. Prvou knihou, ktorá ma po dlhom čase nadchla, bol Krutý kontinent. Skvelé, pútavé čítanie, plné informácií a kontextu o stave Európy tesne po druhej svetovej vojne… ale tak realistické a krvavé, že som začala mať v polovici knihy nočné mory. Keďže som vyhodnotila, že si takýto štart do sveta nezaslúžiš, presedlala som na niečo ľahšie. Kamarátka Veron (ktorá má určite nejaké percentá z predaja) ma tak namotala na knihu Taktne o tráviacom trakte, že som jej autora ešte pred otvorením tohto zázraku mala chuť navrhnúť na Nobelovku za literatúru. Vrelo odporúčam každému, kto chce nazrieť do kuchyne svojho trávenia, pobaviť sa názornými ukážkami a radami do života (napríklad, prečo je po vybrakovaní chladničky lepšie spať na ľavom boku ako na pravom alebo ako by mala vyzerať zdravá „kôpka“ a pod.). Dnes by som privítala už aj diel o hormónoch, nech si trochu viac rozumiem.

A potom to prišlo. V šiestom mesiaci tehotenstva som objavila čaro knihy Hry o tróny. Keďže som to už celé videla ako seriál, nemusela som dávať pozor na to šialené množstvo postáv a ich intrigy a úskoky som už brala ako od starých známych. Čistá závislosť. Napínavé, prekvapivé a krvilačné ako sa patrí. A keďže zavádzame rituály, každý večer ti z nej čítam, hoci sa tie najdrsnejšie scény snažím preskakovať, aby si sa nezačal zajakávať ešte pred tým ako prvý raz prehovoríš.

A nakoniec som objavila tú najpozitívnejšiu materskú knihu, ktorá ťa posunula bližšie k tvojim súrodencom. Skvelá Kristína Farkašová píše s brutálnym nadhľadom a vtipom o svojich dvojičkách a živote s nimi v miniknižke Som mama. Šialené, vtipné, plné lásky a uspokojenia pre nás „monomatky“ , že vás máme len po jednom.

Trocha sa bojím, že keď začneš chodiť, moje čítanie skončí. Ale snáď prídem na to, ako ti na chrbátik pripnúť knihu a spojím príjemné s užitočným a ešte aj knihy prevetrám.

Zdroj obrázka: https://ikt2015bgb.wordpress.com/galerija/